Prešovský župan klamal o zlepšení ciest v kraji

Autor: INEKO | 4.11.2017 o 23:00 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  1083x

V nevyhovujúcom stave nie je 6 % ale najmenej 32 % regionálnych ciest v kraji, ktorý Chudík vedie už 16 rokov. Presné merania dokonca ukazujú, že v kraji nevyhovuje až 45 % ciest II. triedy.

V poslednej televíznej debate kandidátov na predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa častejšie ako obvykle hovorilo o stave regionálnych ciest. Úradujúci župan čelil kritike protikandidátov, že opravuje cesty drahšie ako v iných krajoch, často až na jeseň, keď už daždivé počasie a nízke teploty znižujú trvácnosť vykonaných prác.

Peter Chudík, ktorý kraj vedie už 16 rokov, reagoval tým, že v roku 2005 preberal cesty II. a III. triedy od štátu vo veľmi zlom stave a za 12 rokov stav ciest výrazne zlepšil. „Päťdesiat percent bolo v nevyhovujúcom stave, momentálne teraz už je len šesť percent. To je jasný príklad toho, ako sa venujeme tejto otázke,“ tvrdil.

Takéto pozoruhodné zlepšenie by isto ocenili aj v iných krajoch. Má len jednu chybu. Žiadne oficiálne údaje ho nepotvrdzujú. Ani zďaleka.

Prehľadali sme dostupné štatistiky, ktoré za všetky kategórie ciest (aj za jednotlivých správcov) zverejňuje Slovenská správa ciest (SSC). Našli sme dve, ktoré vyjadrujú stav vozoviek. Jedna na základe hodnotenia správcom príslušných ciest. Druhá je výsledkom merania nerovností vozoviek diagnostickým zariadením – tu merania zabezpečuje SSC.

Správca priznáva 32 %

Najprv sa pozrime na výsledky prehliadok vykonávaných správcom ciest. Sú zverejňované každoročne, vždy v lete, na základe zhodnotenia stavu po predchádzajúcej zime. K júnu 2017 vykázal Prešovský kraj 631 kilometrov ciest v nevyhovujúcom a ďalších 151 km dokonca v havarijnom stave. Z vyše 2400 km ciest II. a III. triedy, ktoré spravuje, je to celých 32 percent.

Aby sme boli fér, v roku 2005 to bolo až vyše 48 %. Teda tvrdenie o východiskových 50 percentách zodpovedá realite. Dokonca aj k zlepšeniu odvtedy došlo. Lenže nie na 6 % ale na 32 %. Navyše túto úroveň kraj dosiahol už v roku 2011, odvtedy stagnuje. Neznamená to, že cesty sa neopravujú, no nie dostatočne (rozsahom a kvalitou) na to, aby sa ich celkový stav ďalej zlepšoval.

Podľa meraní nevyhovuje až 45 %

Ešte horší obrázok ponúkajú presné merania tzv. profilografom, čo je diagnostické vozidlo zabezpečujúce laserové meranie nerovnosti vozoviek. Pozdĺžnej (hrboľatosť) i priečnej (vyjazdené koľaje). Takáto presná diagnostika žiaľ nie je k dispozícii za cesty III. triedy, poskytuje však objektívnejšiu informáciu aspoň o cestách II. triedy. Tých je síce menej, no sú dopravne významnejšie.

Zatiaľ posledné dostupné údaje za rok 2016 hovoria, že v Prešovskom kraji bolo vlani v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave (4. a 5. stupeň päťstupňovej škály) až 45,4 % vozoviek na cestách II. triedy. To nie je žiadne zlepšenie oproti stavu spred 12 rokov. Rovnaké merania z roku 2004 ukazujú, že podiel úsekov s nevyhovujúcim rozsahom pozdĺžnych nerovností mierne stúpol (zo 42 % na necelých 45 %), vyjazdené koľaje zostali na piatich percentách.

Cesty degradujú aj v iných krajoch

Prešovský kraj však nie je výnimka. Merania nerovnosti vozoviek ukazujú, že za uplynulých 12 rokov sa cesty II. triedy zlepšili iba v Košickom kraji. Z takmer 50 percent v nevyhovujúcom stave na 44 percent. Ostatné kraje sa z lepšej východiskovej úrovne väčšinou zhoršili. Najviac Bratislavský a Nitriansky kraj, kde po dvojciferných nárastoch nevyhovuje už 48 %, resp. 41 % vozoviek.

Citeľné zhoršenie bolo namerané aj v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Banskobystrický kraj, ktorý dostal do vienka najhoršiu štartovaciu pozíciu (spolu s východoslovenskými krajmi) sa ďalším zhoršovaním dostal už na 50 % nevyhovujúcich vozoviek.

Za väčšinu z uplynulých 12 rokov namerané údaje za cesty II. triedy nie sú zverejnené. Nedá sa tak posúdiť, aká časť zhoršení ide na vrub aktuálneho funkčného obdobia, a aká je výsledkom minulých županov. Viacerí však úradujú už dlhšie.

Prikrášľované údaje z prehliadok

Vývoj po rokoch by mohli ukázať každoročne reportované údaje z prehliadok. Na tie sa však prinajmenšom v krajoch spoľahnúť nedá. Väčšina krajov totiž vykazuje stabilný, niekde dokonca klesajúci rozsah nevyhovujúcich vozoviek. Čo ostro kontrastuje s nameraným zhoršovaním pozdĺžnych a priečnych nerovností. Tie sú dôležitým, ale nie jediným dôvodom, pre ktorý môže cesta nevyhovovať. Ďalšími môžu byť napr. nedostatočná únosnosť, či nedostatočná drsnosť vyjazdenej vozovky.

V skutočnosti by teda prehliadky mali ukázať vyšší, prinajmenšom rovnaký podiel nevyhovujúcich vozoviek ako merania nerovností. Tak to robí SSC, ktorá minulý rok priznala 38 % nevyhovujúcich vozoviek (podľa nerovností ich mala 33 %). Aká je realita v krajoch? Takto kriticky hodnotí svoje cesty iba Bratislavský kraj, kde nevyhovuje alarmujúcich 76 % ciest II. triedy (podľa nerovností 48 %). Podstatne zhovievavejší sú v Banskobystrickom a Prešovskom kraji, kde sú namerané údaje podobné, no hodnotenia z prehliadok sú výrazne priaznivejšie.

Ešte viac stav svojich ciest prikrášľujú v Trenčianskom, Trnavskom, Košickom a Nitrianskom kraji. Úplným rekordérom v maľovaní svojich výsledkov „naružovo“ je podľa údajov za rok 2016 Žilinský kraj. Pri nameraní nevyhovujúcich nerovností na 36 percentách ciest II. triedy vykázal sám na základe prehliadok iba 12-percentný podiel nevyhovujúcich vozoviek.

Pre korektnosť treba upozorniť, že merania tzv. profilografom sú rozložené na dlhšie časové obdobie a niekde môžu zachytávať iný (lepší i horší) stav ako je v čase prehliadky po zime. Pri malom rozsahu súvislej údržby, opráv a rekonštrukcií vozoviek však tento časový nesúlad môže vysvetliť len malú až nepatrnú časť uvedených rozdielov.

Za 4 roky obnovili sotva desatinu vozoviek

INEKO chcelo porovnať aj výdavky a najmä rozsah vykonaných rekonštrukcií, opráv a súvislej údržby ciest v jednotlivých krajoch za ostatné 4 roky. Keďže takéto štatistiky v SR neexistujú a kraje prezentujú iba útržkovité informácie, INEKO požiadalo župy o poskytnutie údajov s rozlíšením hlavných kategórií zásahov.

Väčšina župných úradov si predĺžila lehotu na poskytnutie informácií, preto úplný prehľad ešte nie je k dispozícii. Sprístupnené údaje zo štyroch krajov však ukazujú, že rozsah súvislej údržby a opráv vozoviek ale aj mostov na regionálnych cestách je výrazne nedostačujúci. Zákonite znamená degradáciu ciest a vytváranie skrytého dlhu.

Za necelé štyri roky – do septembra 2017 – napríklad Nitriansky kraj vymenil aspoň obrusnú vrstvu vozovky 218 km ciest, čo je sotva 11 % z celkovej dĺžky. Banskobystrický kraj stihol 228 km (9 %), Trenčiansky kraj iba 93 km (6 %). Žilinský kraj neuviedol dĺžku, podľa plochy však obnovil tiež len 9 % vozoviek.

Takýmto tempom by kraje vozovky na všetkých cestách vymenili za 40 rokov. Životnosť vozoviek na menej zaťažených cestách sa pritom odhaduje na 10 – 15 rokov, preto by mali obnoviť násobne viac ciest. Nedostatočne kraje riešia aj starostlivosť o mosty. Zanedbávanie včasnej údržby a opráv si vyžiada v budúcnosti oveľa nákladnejšie opravy a rekonštrukcie.

Ak Vás zaujíma, čo župani mohli robiť (a neurobili) pre menšie meškanie diaľnic či podporu verejnej dopravy v krajoch, pozrite si tiež predošlý blog tu.

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Nadácie Pontis - Fondu pre transparentné Slovensko a Nadácie ESET.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.


Už ste čítali?