Môžu župani za meškajúce diaľnice?

Autor: INEKO | 29.10.2017 o 21:00 | Karma článku: 5,90 | Prečítané:  2091x

Očakávania ľudí, že vybavia peniaze na výstavbu, sú mimo reality. Napriek tomu niektorí župani mohli meškaniu naliehavo potrebných úsekov predísť. Pozrime sa na príklady, z ktorých by sa budúci župani mali poučiť.

V diskusiách pred župnými voľbami silno rezonuje doprava. V niektorých krajoch je dokonca  hlavnou témou. Doterajším županom sa pritom často vytýkajú meškajúce diaľnice či rýchlostné cesty, hoci na tie majú len malý vplyv. Naopak málo sa hovorí o tom, ako jednotlivé kraje zvládajú údržbu a opravy ciest II. a III. triedy, čo je jedna z ich hlavných kompetencií. A starostlivosť o efektívnu a dobre koordinovanú obsluhu územia verejnou dopravou akoby ani nebola téma, hoci je to ďalšia z dôležitých kompetencií krajov.

Vox populi velí aj tento blog začať diaľnicami. Hneď potom si ukážeme príklady, ako by sa dalo najviac preťažené cesty odľahčiť verejnou dopravou. Na regionálne cesty si posvietime neskôr – v samostatnom blogu.

Najprv teda príklady toho, čo župani môžu (a čo nie), keď ide o diaľnice, rýchlocesty  či štátne cesty I. triedy.

Úplne naivné (hoci na Slovensku rozšírené) je očakávať, že v Bratislave vybavia skoršie financovanie diaľnice práve vo svojom kraji. Už viac ako desaťročie sa o tom presviedčajú v žilinskom i prešovskom kraji, ktorých dlhoroční predsedovia (Juraj Blanár 12 rokov, Peter Chudík až 16 rokov) sú vysokými funkcionármi Smeru-SD. Ten diaľnice na Kysuciach či v Prešove sľuboval už dávno. A hoci je vedúcou vládnou stranou už 9,5 z ostatných 11 rokov, väčšina z nich doteraz nestojí. Ani sa nestavia.

Drahšie riešenia = dlhšie čakanie

Viniť županov za to, že nevybavili stámilióny až miliardy eur na diaľnice, nie je fér. Aj zdroje štátu sú obmedzené a vplyv županov na ich rozdeľovanie je minimálny. Napriek tomu svoj podiel zodpovednosti majú. Žiaľ, práve na využívanie reálnych možností ako mohli diaľniciam pomôcť, sa županov takmer nikto nepýta. V čom teda spočívajú?

Najprv v územnom plánovaní. Dobre riadený kraj pomáha pre diaľnicu či rýchlocestu nájsť, či skôr presadiť trasovanie s najlepším pomerom prínosov a nákladov. Prečo, keď dotknuté mestá a obce preferujú drahšie riešenie (najlepšie s tunelmi) a župa to aj tak platiť nebude? Napríklad preto, lebo na drahé úseky sa čaká dlhšie. Často oveľa dlhšie.

Je teda v záujme regiónu, aby presadzovanie zbytočne drahého riešenia neoddialilo výstavbu. V Považskej Bystrici, v Žiline, v Kysuckom Novom Meste i v Prešove mohla diaľnica slúžiť skôr. Keby predstavitelia regiónov nepočítali s bezodným mešcom a včas pomohli hľadať dostupnejšie riešenia, bez nadbytočných tunelov či iných predražení. Žiaľ, nepomohli. A tak čakali i budú čakať dlhšie. A to nielen v žilinskom a prešovskom, ale aj bratislavskom či banskobystrickom kraji. Ešte mnoho rokov čakania totiž hrozí aj pri severnom obchvate Bratislavy, pri chýbajúcom úseku R2 popri Zvolene či inde. Ak noví župani svoju autoritu a vplyv neinvestujú aj do hľadania či presadenia riešení, ktoré časť ľudí prijme s nevôľou, ale ponúknu najvyšší pomer prínosov a nákladov a teda aj reálnu šancu, že neskončia nadlho len na papieri.

Zbytočné zdržania na Kysuciach

Len nepriamo môžu župani vytvárať tlak na to, aby bez zbytočných zdržaní napredovala projektová príprava a povoľovací proces kľúčových dopravných stavieb. To zrejme robia, lenže zahŕňajú aj úseky, ktoré z celoštátneho hľadiska nemajú nárok byť prioritou. A na druhej strane úseky, ktoré prioritou aj v rámci celej SR sú, resp. mali byť, zjavne zabudli pripomínať dôsledne. Príklad? Tu sú hneď dva.

Mimoriadne naliehavý úsek D3 Čadca Bukov – Svrčinovec sa mohol pri zvolení metódy „naprojektuj a postav“ stavať skôr. V roku 2011 s tým ministerstvo dopravy aj počítalo, neskôr sa nominanti Smeru-SD rozhodli inak. Zvolený pomalší postup sa ešte viac zdržal dodaním nekvalitnej dokumentácie. A tak sa na odľahčenie najviac zaťaženej dvojpruhovej cesty cez obec nielen na Kysuciach ale v celej SR – prejde po nej vyše tritisíc vozidiel nad 12 ton denne – bude čakať zbytočne až do konca roku 2020. Ak sa stavba nezdrží.

Ďalším príkladom je po úseku popod Strečno druhý najviac zaťažený úsek dvojpruhovej cesty, ktorý je opäť na Kysuciach – od Žiliny po Kysucké Nové Mesto. Už pred desaťročím bol v pokročilej fáze prípravy. Lenže Národná diaľničná spoločnosť (vtedy pod vedením Igora Chomu, dnešného primátora Žiliny) a ministerstvo dopravy (s ministrom Ľubomírom Vážnym) akceptovali požiadavku na technicky komplikovanejšie a drahšie riešenie s tunelom tesne vedľa rieky Kysuca v priestore križovatky pri obci Radoľa. To nielen zdržalo prípravu a predražilo stavbu, ale viedlo aj k spochybneniu procesu jedným z dotknutých podnikateľov. Najvyšší súd mu v roku 2012 dal za pravdu, čo vrátilo prípravu stavby takmer na začiatok.

Ani ďalší minister dopravy Smeru SD Ján Počiatek však nezariadil čo mal: bezodkladné naštartovanie prípravy. Tá trestuhodne zaspala na ďalšie tri roky, čo by sa nestalo, ak by túto top prioritu dôsledne (a úplne oprávnene) pripomínal žilinský župan. Zrejme to nerobil, a tak je diaľnica D3 Žilina Brodno – Kysucké Nové Mesto aj päť rokov po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR len vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie (doteraz NDS nepredložila na Ministerstvo životného prostredia SR ani správu o hodnotení vplyvov). NDS tak aktuálne plánuje začatie výstavby až v roku 2021, a to už počíta so skrátenými lehotami na každý ďalší stupeň projektovej prípravy.

Aby sme boli korektní, župan Blanár nie je hlavný zodpovedný. Ale mal možnosť na absurdné rozhodnutia a neskôr nečinnosť rezortu dopravy včas upozorniť a v tomto prípade aj dosiahnuť nápravu. A to aj v prípade, že by nebol z rovnakej strany ako vtedajší ministri dopravy.

Kritické cesty odľahčiť verejnou dopravou

Od lídrov samosprávnych krajov je namieste očakávať riešenia, ako zatraktívniť verejnú dopravu. Nielen novými autobusmi, ale aj lepšou nadväznosťou spojov k vlakom. A tiež legitímnymi požiadavkami na väčšie využitie potenciálu železníc. Obzvlášť tam, kde sú cesty najviac preťažené a ich odľahčenie novou diaľnicou nie je otázka jedného či dvoch rokov.

Napríklad každodenné dopravné zápchy na Kysuciach mohlo citeľne zmierniť zriadenie novej železničnej zastávky v priemyselnej zóne na juhu Kysuckého Nového Mesta, kde dochádza za prácou až okolo sedemtisíc ľudí. Tu je namieste pýtať sa župana, čo preto urobil. Prečo sa musia tisíce ľudí z celých Kysúc zvážať denne desiatkami autobusov a stovkami áut, keď vlaky prechádzajú okolo, len zastávky tam niet. A čo s tým mienia urobiť kandidáti na župana na ďalšie obdobie?

Ďalší príklad zo Šariša. Aj preťažené cesty v metropole Prešovského kraja by mohlo aspoň sčasti odľahčiť lepšie využitie železnice. Na trati Lipany – Prešov – Košice, ktorá spája druhé a tretie najväčšie mesto v krajine, mohol kraj úplne legitímne žiadať doplnenie zrýchlených vlakov, a tiež nasadenie nových súprav. Namiesto toho tam dodnes jazdia vozne, ktoré sú hanbou národného dopravcu a ľudí z vlakov skôr odpudzujú. Pritom časť nových súprav, ktoré nakúpil z eurofondov, zaháľa slabo využitá v iných krajoch. Niektoré napríklad vozia viac vzduch než cestujúcich medzi Novými Zámkami a Štúrovom.

Napriek tomu hlas prešovského predsedu Chudíka počuť len keď ide o obchvaty – naplánované v Prešove až s tromi tunelmi a dvomi rekordne drahými križovatkami. Pochopiteľne, 900 miliónov eur na luxusné riešenie sa doteraz nenašlo. Pár miliónov na odľahčenie ciest aspoň atraktívnejšími vlakmi sa nájsť mohlo. Ak by to pre 16 rokov úradujúceho predsedu kraja bola priorita. Žiaľ, nebola.

Aj dnes platí, že vlaky by mohli citeľne zmierniť zápchy v Prešove už o rok. Teda o štyri roky skôr ako najviac preťaženú Sabinovskú cestu odbremení prvá etapa severného obchvatu. Spýtal sa niekto aktuálnych kandidátov na župana, či o lepšiu ponuku vlakov v záujme odľahčenia najviac preťažených ciest zabojujú?

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Nadácie Pontis - Fondu pre transparentné SlovenskoNadácie ESET.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.


Už ste čítali?