Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako vyriešiť kolóny na preťažených cestách (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

vlaky

Na tratiach Vrútky - Žilina a Čadca - Žilina to nie je len o počte vlakov za hodinu. Je to najmä o tom ako sa ráno dostať k vlaku a ako sa dostať z vlaku do miesta svojej práce. To že sa človek dostane napr. z Vrútok do Žiliny rýchlo a vyhne sa zápche na ceste pod Strečnom je pekné, ale zo stanice sa potrebuje dostať napr. do priemyselnej zóny alebo až do Tepličky n. Váhom. Osobná skúsenosť - minulý mesiac som išiel vlakom do Tur. Teplíc. Keď som vystúpil z vlaku tak na ceste pred stanicou to vyzeralo ako parkovisko pred "nákupným centrom". Parkovalo tam cca 30 osobných áut. Z toho mi vychádza že ľudia vlakom cestujú, ale mnohých odrádza ešte tá cesta ku vlaku/ z vlaku.
 

 

To isté platí na Liptove. Cesta na vlak/z vlaku 15km trvá často podobne, ako cesta vlakom 300km. A to len preto, že miestna autobusová doprava nie je nijako skoordinovaná s vlakmi a niektoré vlaky (večerné a ranné) nemajú miestne napojenie vôbec.
Všetci superodborníci na dopravu zabúdajú na to, že bežný človek pri rozhodovaní, či ide odniekaľ z dediny do BA verejnou dopravou alebo autom, zvažuje a porovnáva celkový čas od opustenia dverí domu po vstup do cieľového objektu na druhom konci Slovenska. A to zatiaĺ aj pri zohľadnení kolón na cestách vychádza lepšie autom ako hromadnou dopravou.
 
Hodnoť

 

Samosprávne kraje sú na prd. V ich kompetencii je doprava, ale len roky rokúce konzervujú stav hádam ešte z čias socializmu. Zrejme sa im majitelia súkromných SADiek vedia lepšie odvďačiť, keď to "bremeno" zložia na ich plecia. Ale hlavne, že každý kraj má z fondov zaplatený program trvalo udržateľnej mobility, ktorý má byť zameraný na nízkouhlíkové druhy dopravy. No zamyslieť sa na tým a doobjednať nové vlaky, to chce holt fištrón.
 

 

Vlaky objednáva ministerstvo. Autobusy kraje.
 
Hodnoť

Na Slovensku je to tak.

Presnejšie napísané - je to presne naopak. Mali sme tu jeden pokus jednej súkromnej firmy niečo podobné urobiť. A počet prepravených osôb vzrástol až neuveriteľne - asi 8 násobne........ Ale útoky na tohoto súkromného prepravcu nebrali konca dokonca aj zo strany niektorých ústavných činiteľov.......
A tak na odpoveď sa ponúka následná myšlienka.Naše štátne železnice /osobná preprava/ to nikdy nezvládnu a nejaký súkromný podnikateľ po skúsenostiach toho prvého sa do toho hrnúť nebudú!
 

Súkromný dopravca

Súkromný dopravca na začiatku vykonal len objednávku, ktorú predtým štátnym železniciam nikto nezadal (objednávka na vyšší počet vlakov, významné úpravy infraštruktúry a pod.). Bez toho by tam nenamútil o nič viac ako štátny dopravca (RJ mal tak isto zmluvu na úhradu výkonov vo verejnom záujme, ktoré mu preplácal "zlý" štát). Nikto ho nevyháňal, vyhnal sa sám svojou aroganciou a neprimeranými nárokmi.

Ústavný činiteľ "Danko" vždy riešil len vlaky Ba - Kš (vlaky vyššej kvality /IC), kde tiež RJ oblboval haluzami, ale nevyhnal ho Danko, ale jeho dumpingová cenová politika, ktorú dlhodobo nebol schopný znášať (pri jeho tarifách i keby mal 100% obsadený vlak na celej trase, z tržieb by nepokryl ani prevádzkové náklady).

Rovnako "Medicína", čo on naordinoval iným, mu zrazu pri FlixBuse vadila. Jančura vie robiť biznis len tam, kde ho niekto zvýhodňuje resp. stále osiera konkurenciu, ako má všetci ubližujú, pritom je celý žhavý na štátny peňazovod, ktorý mu u iných firiem vadí (a to nehovorím o jeho fintách s vykazovaním čiernych duší (v ČR pri osobách, kde mu dopláca štát rozdiel oproti "štandardným tarifám" ).
 

agapid38

Všetky tie tvoje tvrdenia sú mi známe.Dokonca aj to o tom FlixBuse.Chodím dosť pravidelne na idnec.cz kde sa novinári týmto kauzám pravidelne venujú.Cez to všetko si dovolím otázku :čo bráni ministerstvu dopravy objednať zvýšený počet súprav či kilometrov na autorom uvedených tratiach ? Odpoviem krátkou vetou .NESCHOPNOSŤ ! Jančura šiel do rizika,že jeho projekt mu nemusí vyjsť a môže na to ťažko doplatiť.Štátna úradníci neznášajú ani toto riziko.Ak by im projekt nevyšiel nikto z nich to z vlastného vrecka doplácať nebude! A aj tak stojatými vodami to nepohne ! Takže - je isté,že ak do toho nepustíme nejaké súkromné spoločnosti - tak to bude také isté aj o desať rokov. Cez všetky chyby,ktorých sa Jančura dopustil jedno mu nemožno uprieť - snahu o maximálne využitie danej príležitosti - a to štátnemu sektoru bude vždy chýbať.
 

Riziko

Jančura, pokiaľ ide o trať BNM - DS nešiel do žiadneho rizika. Politicky mal zaistenú zmluvu bez akejkoľvek súťaže (záujemcov pred tým na vtedajšom MDPT SR sa vystriedalo viacero napr. aj Arriva, a iní dopravcovia, ktorí však mali záujem aj o niektoré regionálne trate ako také vrátane nákladnej dopravy a podielu na štátnom "peňazovode" úmernom km dĺžke tratí, ktoré by spravovali ( v realite tam ŽSR z dôvodu nedostatku peňazí v princípe nadávali nič). Transformačné projekty pre regionálne trate sa začali robiť ešte za "Vladina" v roku 1996 a prakticky sa posledné ukončili resp. staršie aktualizovala ekonomika v transformačných projektoch cca v roku 2002. Vzhľadom na ekonomické ukazovatele nebolo žiadneho záujemcu, i keď niektoré trate neboli až také beznádejné (išlo o 32 regionálnych tratí a legislatíva SR, pokiaľ ide o formálne podmienky liberalizácie železničnej dopravy predbiehala aj legislatívu EÚ). Po februárových udalostiach roku 2003 sa zavrela na podstatnom množstve RGD prevádzka lebo chýbalo na dofinancovanie straty cca 500 mil. SKK (prevádzka OD aj infraštruktúry). Toto pochovalo snahu o transformáciu RGD úplne.

Pokiaľ ide o diaľkovú dopravu v SR, tam Jančura išiel do určitého rizika, ale najviac problémov si spôsobil svojou dumpingovou politikou a "propagandou", pričom mu nevyšiel ťah, že že získa štátny peňazovod na doplácanie rozdielu medzi štandardným cestovným a zľavneným pre vybraté skupiny (študenti a dôchodcovia) a, že štát prestane ďalej objednávať VVZ v diaľkovej doprave (klasické rýchliky). Aj jeho podnikanie malo určité "chyby" spojené s "šetrením" (viď. svrab zamestnancov a zlá hygiena na nocľažni, nehodové udalosti na trati a technické závady vozňov - nefunkčné WC, vykoľajenie vagónov v BHL a následné zistenie fatálnych závad aj na ďalších "bazárových" vagónoch). Nebudem sa vyjadrovať k personálnym otázkam a OS zamestnancov, lebo to je otázka "dozorujúcich orgánov" a tie tiež radšej nechceli byť rozvláčené v médiách, ako bránia súkromníkom v podnikaní, tak radšej pritvárali oko (niekedy aj obe).

Bez ohľadu na vec štátni úradníci by aj radi objednali viac výkonov vo VVZ, ale vrece ŠR nie je nekonečné a aj členovia štatutárnych orgánov majú solidárnu zodpovednosť a pokiaľ sú svojprávni nebudú príliš iniciatívny nad rámec úloh uložených štátom. Takže vo vzťahu ku Kovalčíkovým myšlienkam o zahustení spojov možno povedať, žiaden problém, len kto to zaplatí resp. kde výkony zrušíme. Bez celkového koncepčného riešenia VD a jaj integrácie (hlavne nadväznosti vlakov rámci VVZ a AD objednávaných VÚC, kde si často dopravné spoločnosti určujú pravidlá a nie objednávateľ a v princípe každý si sleduje svoje ciele). Stav v PSK napr. aj odráža vzťah bývalého predsedu VÚC k železničnej doprave a neochotu akokoľvek systém ladiť (keď tak len presunúť peniaze na AD a vlaky redukovať). Pre štátne firmy je dôležité, že za posledných 10 rokov sa veľká časť vozidlového parku podarila zmodernizovať a vytvorili sa technické podmienky pre kvalitatívne priblíženie k ŽD ako ju poznáme zo západnej Európy (podstatné bude ešte dobudovať sieť servisných stredísk THÚ, čo ešte chýba k vyrovnaniu sa podmienkam na západ od nás. No a najväčšie riziko je, že pomaly "nejsou lidi", čo ešte určite zahýbe verejnou dopravou (v BA to dôverne poznajú pri vodičoch autobusov ) .
 
Hodnoť

Tí v Ineku sú od narodenia

iní alebo je to tým, že žijú v Bratislave?
 

Tiež si to myslím

Žilina:
Bol autor článku niekedy v Skalitom? Cestoval niekedy zo zástavky Skalité - Kudlov? Vie kde je stanica v Krásne nad Kysucou? Vie napríklad, že v Turzovke presťahovali autobusové nástupište, ktoré bolo pred stanicou a teraz je vzdialené asi kilometer? Prípadne autor spomínal rekonštrukciu železničného koridoru, vie že zástavku Brodno ponechali asi tri kilometre od centra Brodna?
Keby sa autor problematike rozumel prišiel by s lepšími riešeniami:
Martin - na sídlisku Sever treba vybudovať železničnú zástavku. Železničný uzol Vrútky sa skladá aj z osobnej a nákladnej stanice. Medzi týmito stanicami sa nachádza tzv. triangel. Ten umožňuje viesť vlaky bez úvrate do Martina od Košíc aj Žiliny. Navrhoval by som všetky osobné vlaky Žilina - Liptovský Mikuláš a späť cez stanicu Martin, čím sa značne zvýši počet vlakov cez Martin.
Kysuce - po otvorení D3 okolo Čadce kolóny pred Čadcou skončia. Následok bude taký, že aj tých niekoľko ľudí, ktorí využívajú vlaky presadnú do aut. Na mieste ministerstva by som vlaky do Zwardoňa zrušil a nahradil autobusmi. Svrčinovec, Čierne, Skalité sú obce kopaničiarske a preto majú ľudia na vlak ďaleko.
Východ Slovenska:
v Žiline idú likvidovať zriaďovaciu stanicu. Ja na mieste ministerstva by som využil trakčné vedenie, stĺpy a infraštruktúru na elektrifikáciu trate Bánovce - Humenné, čím sa umožní priame vedenie vlakov Bratislava/Praha bez preprahu. Po obstaraní elektrických jednotiek bude obrovský prebytok elektrických lokomotív 162, 163, 361, ktoré môžu nahradiť motorové rušne 754, 757
Vlaky Košice - Praha by som určite všetky neprenechal len "súkromníkom". Mám skúsenosť, že pred Vianocami pýtal leo 1800Kč a ČD 600Kč.
Problém je, projekty rekonštrukcie tratí robia ľudia z kancelárií a kopírujú stav, ktorý je na železniciach z čias Márie Terézie a podľa toho tie železnice dnes vyzerajú
 

 

Tá multimodálna doprava hovorí o tom, že SAD-ky budú voziť lokálne ľudí k vlakom a potom späť. MHD v Žiline by zase mala rozvážať ľudí vrámci mesta zo stanice. Prípadne by mohli pribudnúť nové stanice, nech sa to všetko nekoncentruje v jednom bode.
Myslím, že autor hovoril o tom, nedotovať štátne železnice na trati Praha-Košice. Nie ich zrušiť, len ich prevádzkovať na klasické podnikateľské riziko. Čo samozrejme môže znamenať aj ich zrušenie :-)
 
Hodnoť

 

Citát z článku:

"Žiaľ, tieto možnosti Železnice SR doteraz až trestuhodne nevyužívali. Podobne ako národný dopravca nevyužíval ani jestvujúce možnosti tratí".

Pán bloger,
dotovanú železničnú osobnú dopravu prioritne objednáva štát, ale môže aj kraj, ak ju potom vie aj financovať/dotovať. Tak tu neriešte ŽSR, či ZSSK, ak nedostali objednávku, tak na základe čoho tam majú jazdiť a z čoho to majú financovať.
Napokon, ak by tie vami postrádané vlakové spoje prinášali vysoké zisky, tak by už tam dávno jazdil nejaký súkromník aj bez dotácií, iba tak, na svoje podnikateľské riziko...

Takže, či súkromník, alebo štátny vlakový dopravca tam až potom začne hustejšie jazdiť, ak dostane objednávku a náležitú dotáciu, dobré by bolo aj to, ak by kraj koordinoval rôzne druhy verejnej osobnej dopravy, aby do nich investované dotácie neslúžili tak akurát na konkurenčný boj bus/vlak. A ani dotknuté mestá, napr. ZA, PO a pod. tiež nič nepokazia, ak cez parkovaciu politiku sťažia a zdražia autám vstup a pobyt na územia mesta...
 

 

Kedze verejna doprava nedokaze konkurovat autam, tak zhorsime individualnu dopravu. Byvam v Martine a dochadzal som do Ziliny. Autobus z Martina do Vrutok na stanicu podla cestovneho poriadku chodi 5 kilometrov 15 minut. V lete na bicykli som bol rychlejsi ako autobus, ked som zapocital aj cestu pesi na zastavku autobusu.
Cela trasa z domu do prace v Ziline my trvala verejnou dopravou hodinu aj stvrt. Autom som tu istu trasu urobildo pol hodiny. Pomaly raz do za tyzden cestou z prace my vlak meskal, takze som nestihal autobus vo Vrutkach. Moja cesta sa domou sa predlzili takmer na krasne 2 hodiny. Prepac, ale co je vela to je vela. Cestovat 30 km z prace 2 hodiny, to je fakt vela. Nezazil som pod Strecnom taku zapchu, aby som zo Ziliny cestoval 2 hodiny.
 

 

Verejná osobná doprava minimálne z dvoch dôvodov nikdy nebude konkurovať doprave individuálnej.
Prvým dôvodom je cestovný poriadok. Ak ťa zamestnávateľ pustí z práce o 14:30, ale vlak pôjde až o 15:00, tak v tvojom prípade v čase odchodu vlaku ty si už doma.
Druhým dôvodom je to, že v prípade verejnej osobnej dopravy je minimum prípadov ciest od brány po bránu. Málo ľudí má také šťastie, že mu pred bránou stojí nejaká linka verejnej dopravy, ktorá ho bez prestupu dovezie rovno pred bránu zamestnania a ešte má tak ideálny cestovný poriadok, že presne v čase nástupu do zmeny zastavuje pred bránou podniku, a naopak.

Teda takto IAD má výhody jak pri cestách za povinnosťami, tak aj pri dovolenkových cestách a vôbec voľnočasových aktivitách.

Druhá strana mince je ale o tom, že individuálna automobilová doprava má šialené priestorové nároky na verejný priestor, o ekológii ani nehovoriac. Teda je nutnosťou maximum ciest realizovať verejnou osobnou dopravou. Lenže ty si do verejnej osobnej dopravy nesadneš ani náhodou, možno iba vtedy, keď máš auto po havárii v servise, alebo ak na firemnej oslave budeš piť, lebo už si si zvykol na nesporné výhody IAD.
Ak by štát a kraj akokoľvek idealizovali verejnú osobnú dopravu, vždy si nájdeš sto dôvodov na to, aby si ráno opäť ťahal auto z garáže, či zo sídliskového parkoviska. Nuž a preto k cukru v podobe lepšej verejnej dopravy treba aj bič v podobe plateného parkovania, mýte na ceste, či vstupných poplatkov do mesta, ak tam prichádzaš autom. Takto mnoho áut zostane doma, kto si bude nárokovať na záber verejného priestoru, ten si za to aj zaplatí, menej jázd IAD znamená aj menšiu záťaž životného prostredia a podobne.

Teda ak nám vadia škodlivé vplyvy IAD, tak na presun ľudí z áut do verejnej osobnej dopravy nestačí iba lepší cestovný poriadok, ale treba aj ten bič v podobe nejakých správne nastavených reštrikcií voči IAD. A na túto skutočnosť bloger veľkoryso zabudol, on si iba kopol do železníc, vraj hlupáci, ani len dobrý cestovný poriadok nevedia vyrobiť. Lenže koncepty dopravy vyrába štát a kraj, prípadne mestá na svojom území, a potom na základe konceptov sa objednávajú výkony od dopravcov.

Samozrejme, je možné zaviesť a platiť z verejného hoc aj 10 minútové vlakové intervaly, lenže ty aj vtedy si sadneš do auta, lebo sa ti nechce používať MHD zo žilinskej stanice do práce, tú cestu považuješ za stratu času. Lenže čas sú peniaze, tak za časové zisky zaplať Žiline za záber verejného priestoru, to isté aj v Martine, pokiaľ parkuješ na verejnom priestore...
 

 

Neparkoval som ani na jednom konci vo verejnom priestore. Doma na svojom a v Ziline na firemenom.

Obmedzenie IAD je obmedzenie mobility. Manzelka pracovala v Ruzomberku v nemocni. Nestravila by denne 4 hodiny cestovanim verejnou dopravou. V Martine nemohla zohnat pracu. V Ziline mala kolegynu doktorku z Liptovskeho Mikulas. Myslis, ze by ona dochadzala kazdodenne do prace verejnou dopravou z takej dialky.

Odhadujem, ze byvas v Bratislave.
 

 

Aký zmysel má tá posledná veta? Ja len, že skôr hovorí o Vás a Vašom hulvátstve ako niečo o tom na koho je smerovaná.
 

 

Posledna veta je o hulvststve? Je rozdiel diskutovat o potreba IAD s clovekom, ktory byva na dedine 10 km od mesta a cez vikend mu idu cez den 4 spoje a posledny spoj z mesta na dedinu mu odchadza o 18:30. Ano, aj take dediny na Slovensku su. Alebo s clovekom co byva v meste velkosti Bratislava, Kosice s MHD takej hustoty, ze netreba ani riesit, kedy ide spoj a staci sa postavit na zastavku a spoj do 10 minut ide. Ten druhy pripad poznam z osobnej skusenosti. 5 rokov som tak fungoval. Postavil som sa na zastavku MHD a do 10 minut som mal spoj. Nikdy som neriesil, kedy mi co ide. V tom pripade verim, ze nepotrebuje auto.
 

 

Nie je to celkom tak ako píšeš. Ja (ale aj iní ľudia) napríklad rád dlhé cesty cestujem vlakom, lebo je to pohodlnejšie, ako cestovanie autom. Ale má to jedno veľké "ALE". Ak je cieľová stanica mimo trate, tak posledných 10-15km Ti kôli veľmi nekoordinovaným prípojom miestnych liniek, trvá často rovnako dlho ako 300km vlakom. A to je problém. Rovnako je problém to, že tá tzv. posledná míľa sa nedá spraviť ani autom (bicyklom a skutrom ani nehovoriac), lebo pri stanici nie je ani poriadne parkovisko, kde sa dá nechať do návratu auto (alebo bezpečne bicykel, skuter...).
Spoje vo večerných hodinách se problém aj tam, kde je MHD. Typicky v BA nočné spoje nečakajú vlaky a potom ťa ešte personál stanice vyhodí do dažďa, zimy... čakať na ďalší nočák.
Takže koordinovanie dopravy by určite malo zásadný kladný vplyv na presadnutie za auta do vlaku. Mýliš sa, ak si myslíš, že nie.
 
Hodnoť

Niekto tu objavil teplu vodu

Niekto tu objavil teplu vodu. Pritom v diskusiach sa davno pise o tom, ze osudom Slovakov je osobna doprava, pretoze verejna neexistuje. Alebo existuje, no ide poza humna. V podstate mnoho vlakovych stanic je za humnami, ked vlaky este cmudili, ani jedna kolaj sa neprestavila tak, aby prisla k obci. Autobusy detto, stoja v strede dediny a potom hop 10-15 minut este peso. Samozrejme s nakupmi, pretoze uz v podstate na dedinach ani posty nie su.
 
Hodnoť

Technokrat z INEKa

Nuž hlavný problém navrhovaného riešenia je, ako sa k vlaku dostať od domu.
Miestna autobusová doprava si vlaky "nevšíma". Kraj ju platí aj keď odíde tesne po príchode "zmeškaného" vlaku.
A pri stanici je parkovisko tak pre 5 áut. Takže radšej sadneš do auta a ideš v kolóne ale stíhaš.
 


Najčítanejšie


  1. Rudolf Pado: Ružomberok čierny, ale učitelia a žiaci pendlujú 1 458
  2. Ján Šeďo: Pán minister Naď, ryba smrdí od hlavy a tá Vaša už páchne aj v zahraničí ! 1 193
  3. Ivanka Klepáčová: Ako som cestovala do Ameriky v strede celosvetovej pandémie 753
  4. Martin Droppa: Nové Mŕtve Mesto nad Váhom (I.) 713
  5. Gabriela Sutórisová: Tvarohový od pani Helenky 624
  6. Pavel Macko: Spravodlivosť alebo organizovaný zločin? 457
  7. Anton Kovalčík: Generál Gerasimov a jeho doktrína. 436
  8. Marián Hamada: O mučenej sestre, zvláštnom súdnom procese a pápežovi vo výslužbe 323
  9. Ladislav Piršel: Diletanti sa radujú, zodpovední strachujú 317
  10. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (5. - 11.3.1921) 303

Rebríčky článkov


  1. Martin Konečný: Keď to nejde, tak to nejde
  2. Ľudovít Daňo: Školy ako ohniská nákazy
  3. Stanislav Jurčišin: Jána a Martinu ste si zavraždili sami, milí novinári.
  4. Michaela Manikova: Zachránila si ma...
  5. Miriam Studeničová: Duchovný rozmer života
  6. Vladimír Seman: Ak Ukrajinci nerozumejú vtipu, nepatria do EÚ.  To by mohla pochopiť bratislavská kaviareň
  7. Štefan Vidlár: Nech to vyhňije
  8. Jozo Peric: Stojíme na začiatku nového komoditného supercyklu?
  9. Jozef Legény: Veľký Piatok 2021 - Matovič vztýči kríž číslo 9000. , ale ruky si už neumyje
  10. František Cudziš: Kvety baní


Už ste čítali?