reklama

Samosprávy vstupovali do koronakrízy s dosiaľ najnižším dlhom

Priemerný dlh za všetky mestá dosiahol ku koncu roka 2019 necelých 21 % bežných príjmov, čo je najmenej, odkedy máme údaje. Aj župy pred krízou znížili svoj dlh a do ťažkých časov vstupovali s rekordne dobrým finančným zdravím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pokles zadlženia miest

V roku 2019 neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne mesto v SR. Najvyšší dlh dosiahli v meste Gbely (54,2 %), ktoré tak spadli do 1. sankčného pásma dlhovej brzdy. Majú povinnosť zdôvodniť výšku dlhu a navrhnúť opatrenia na jeho zníženie. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení miest v roku 2019.

Ďalšie mestá s relatívne vysokým dlhom sú Myjava (47,7 %), Vráble (42,7 %), Spišská Belá (41,2 %), Michalovce (40,5 %), Čadca (39,6 %), Nesvady (39,0 %) či Dunajská Streda (38,8 %).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pokiaľ ide o sumárnu informáciu o vývoji dlhu za všetky mestá, evidujeme medziročne nižšie hodnoty zadlženia – priemerná úroveň dlhu všetkých miest sa medzi 31.12.2018 a 31.12.2019 zmenila z 21,9 % na 20,8 %. Mestá tak nadviazali na poklesy dlhu, ku ktorým došlo v rokoch 2011 až 2014 a 2016 až 2017 a dosiahli najnižšie zadlženie odkedy máme k dispozícii údaje (od roku 2009).

Župy zlepšili svoje finančné zdravie na historicky najvyššiu úroveň

Znižovať zadlženosť sa v priemere darilo aj župám a to z 26,4 % na 25,4 %. Podobne ako pri mestách, dosiahnutá úroveň ku koncu roka 2019 predstavuje historicky najnižšiu hodnotu zadlženia žúp.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Žiadna spomedzi ôsmich žúp neprekročila zákonnú hranicu pre celkový dlh (60 %) a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %). Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2019 v Trnavskom VÚC (37,8 %), čo v ich prípade znamená zlepšenie oproti roku predtým (41,1 %). Naopak, najlepší stav zaznamenali v Nitrianskom VÚC (9,3 %).

Aj vďaka zníženiu dlhu župy opäť vylepšili svoje finančné zdravie – na doteraz najvyššiu úroveň – a do aktuálnej krízy vstúpili relatívne dobre pripravené. Všetky súvisiace informácie možno nájsť v samostatnej analýze, v ktorej sa venujeme špeciálne iba hospodáreniu žúp počas roku 2019.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vylepšenie portálu a doplnenie nových údajov

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách, obciach a VÚC v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk.

Novinkou je, že v roku 2020 sme portál vylepšili a rozšírili o ďalšie rozsiahle datasety. Okrem technických vylepšení portálu sme začali zverejňovať aj značne rozšírenú sadu údajov - medzi novšie pridané údaje patrí detailné rozdelenie príjmov a výdavkov za všetky samosprávy, a to podľa ich ekonomickej, typovej či zdrojovej klasifikácie. Návštevník portálu si tak presne môže pozrieť, aká časť príjmov samospráv pochádza z daní a aká napr. z podnikania či prenájmu majetku a tieto údaje porovnať s priemerom za všetky samosprávy daného typu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K dispozícii sú tiež údaje o rozpočtových, príspevkových a dcérskych organizáciách, ktoré patria pod dané samosprávy. Každý návštevník portálu si môže pozrieť viaceré zaujímavé účtovné údaje o každej z týchto organizácií, medzi ktoré patria napríklad základné školy či domovy sociálnych služieb.

Mestá: najvyšší prebytok dokázali vytvoriť v Strážskom

O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedajú aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).

Všetky mestá na Slovensku dosiahli v roku 2019 kladnú bilanciu bežného účtu, a teda nemajú problém s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov. Najvyšší prebytok dosiahli v Strážskom (+27,8 %), Leopoldove (+26,8 %) a v Malackách (+21,3 %). Na ďalších pozíciách nasledujú Nové Mesto nad Váhom (+19,1 %), Dubnica nad Váhom (+18,2 %) či Tvrdošín a Nemšová (zhodne +17,6 %).

Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla +8,93 %, čo je medziročné zhoršenie oproti hodnote +9,98 % z roku 2018. Celkovo sa jedná o piatu najlepšiu hodnotu na celom časovom horizonte, odkedy máme údaje k dispozícii, no zároveň o najmenej dobrú spomedzi uplynulých piatich rokov, ktoré boli historicky najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa.

Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).

Mestá: aktuálne hodnotenie finančného zdravia

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6 bodov, kde hodnoty nad 3 body naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).

Priemerná známka finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje +4,43, čo je rovnaká hodnota ako rok predtým. Došlo tak k vyrovnaniu maxima z roku 2018 – ide o zopakovanie najlepšieho výsledku miest počas celej histórie nášho hodnotenia.

Platí pritom, že pre všetky mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály. Presnejšie, 64 miest získalo známku „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). Na špici evidujeme Svätý Jur (5,97), Dubnicu nad Váhom (5,95) a Leopoldov (5,89).

Ďalších 75 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi získali mestá Bratislava a Myjava. To signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti, prislúchajúce slovné hodnotenie znie: „dostatočné finančné zdravie“. Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto – ak by nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.

Pokiaľ ide o medziročný vývoj, najvýznamnejšie zlepšenie zaznamenali v Martine, Senici, Piešťanoch, Stupave a v Prešove – tieto mestá dokázali počas roka 2019 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.

Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Šaľa, Podolínec, Sládkovičovo, Stará Turá a Jelšava – k poklesu známky došlo vo väčšine prípadov najmä v dôsledku významného nárastu hodnoty dlhu.

Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Župy: vybrané ukazovatele hospodárenia

Dlh dokázali najviac znížiť v Trenčianskom VÚC, a to o 3,6 percentného bodu. Nasledujú Trnavský (-3,3 p.b.), Nitriansky (-2,0 p.b.) a Žilinský VÚC (-1,95 p.b.). Naopak, dlh rástol v Košickom VÚC (+3,1 p.b.), čím sa stal jediným VÚC, v ktorom miera zadlženia počas roku 2019 narástla.

Pokiaľ ide o bilanciu bežného účtu, všetky VÚC dosiahli v roku 2019 kladné hodnoty (prebytky). Najlepšie hospodárili Prešovský (+18,7 %), Banskobystrický (+17,9 %), Trnavský (+16,4 %) a Košický VÚC (+14,7 %).

Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých VÚC predstavovala +13,3 %, čo je druhý najlepší výsledok za uplynulých desať rokov. Pre porovnanie, najlepší výsledok sme zaznamenali o rok skôr – za rok 2018 priemerná bilancia bežného účtu dosiahla +14,8 %.

Vedúcu pozíciu v hodnotení finančného zdravia obhájil Nitriansky VÚC, ktorý spoločne s Banskobystrickým, Trnavským a Trenčianskym VÚC hodnotíme ako štvoricu VÚC s výborným finančným zdravím. Naopak, najhoršie finančné zdravie má podľa nášho hodnotenia Bratislavský VÚC, ktorý spoločne so zvyšnými tromi krajmi spadajú do kategórie „dobrého“ finančného zdravia.

Priemerné skóre finančného zdravia za všetky VÚC predstavuje +4,71, čo je relatívne významné zlepšenie oproti hodnote +4,64 z predchádzajúceho roka a jedná sa o jednoznačne najlepší výsledok od vzniku hodnotenia. Najvýraznejšie zlepšenie finančného zdravia pritom dosiahli v Trnavskom (+0,19) a Košickom VÚC (+0,15). Jediné tri VÚC, ktoré sa medziročne podľa našej metodiky nezlepšili, sú Žilinský (-0,03), Bratislavský (-0,02) a Nitriansky VÚC (bez zmeny).

Viac údajov o hospodárení žúp možno nájsť v tab. 3.

Obrázok blogu

Komplexné údaje nájdete na portáli

Na portál http://www.hospodarenieobci.sk sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2019, vďaka čomu sa tu odteraz nachádzajú údaje za obdobie rokov 2006 až 2019 (získavame ich od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.

Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia miest v SR a pre informácie o hospodárení žúp si pozrite analýzu hospodárenia VÚC v SR.

Matej Tunega

analytik INEKO

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Portál a tento výstup sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu