Prinášame aktuálne hodnotenie odolnosti verejných inštitúcií voči zneužitiu

Autor: INEKO | 2.12.2020 o 9:00 | (upravené 2.12.2020 o 9:45) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  233x

V rebríčku je na čele opäť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, najhoršie dopadla Pôdohospodárska platobná agentúra

Verejné inštitúcie, ktorých úlohou je regulovať, kontrolovať či dohliadať nad spravodlivosťou, zohrávajú kľúčovú rolu pri ochrane demokracie. Často kontrolujú výkon moci politikmi, preto je dôležité, aby si od nich zachovali určitú mieru nezávislosti. Súčasne by mali vykonávať svoju činnosť na vysokej odbornej aj etickej úrovni, nemali by podliehať tlakom záujmových skupín zo súkromného sektora.

S cieľom posilniť predpoklady pre splnenie týchto podmienok, a teda pre posilnenie odolnosti vybraných inštitúcií voči zneužitiu, INEKO už tretí rok hodnotí nezávislosť, odbornosť a otvorenosť kľúčových inštitúcií, prináša tiež odporúčania a podieľa sa na ich realizácii. V našej metodike skúmame mieru nezávislosti inštitúcií od výkonnej moci a politikov, organizačnú aj finančnú autonómnosť, v tomto roku sme tiež po prvýkrát zohľadnili priebeh a otvorenosť výberových konaní na vedúce pozície. Okruh hodnotených inštitúcií sme rozšírili z 18 na 26. Kompletné hodnotenie vrátane odporúčaní zverejňujeme na samostatnom internetovom portáli.

Najviac nezávislou inštitúciou sa po tretíkrát stala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Spoločne s Generálnou prokuratúrou (GP) a Ústavným súdom (ÚS) patria medzi top tri inštitúcie z hľadiska spôsobu obsadzovania a odvolávania čelných funkcionárov,  suverenity organizácie, výšky platov a otvorenosti výberových konaní. Na opačnom konci rebríčka sú Slovenský pozemkový fond (SPF), Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) a Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Nízke hodnotenie získali aj inštitúcie ako napríklad Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru (ÚIS), Slovenská informačná služba (SIS), či Finančné riaditeľstvo (FR).

Na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou, výber vedúceho funckionára väčšinou prebieha za zatvorenými dverami. Silné prepojenie na vládu znamená aj zásahy do organizačnej štruktúry inštitúcií, obsadzovanie zástupcov šéfov, či schvaľovanie štatútov.

V predošlom hodnotení z roku 2019 sme identifikovali štyri prípady vedúcich funcionárov, ktorí prišli priamo z politických funkcií: guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, sudcovia Ústavného súdu Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek. Pozitívnou správou je, že odkedy Mamojka a Jahnátek vo funkciách skončili, počet bývalých politikov vo verejných funkciách už nerástol. Našim odporúčaním pre zákonodarcov naďalej zostáva stanoviť lehotu povinnej politickej pasivity pred nástupom do funkcie na najmenej dva roky.

Platy výrazne stúpli

Férové odmeňovanie vo vedúcich funkciách považujeme za kľúčové na zlepšovanie politickej nezávislosti inštitúcií, zníženie rizika korupcie a na zvýšenie atraktivity pre kvalifikovaných kandidátov. Predsedovia, riaditelia a ostatné vedúce osoby za rok 2019 zarobili v priemere 6 355 eur, čo je o necelých 1 300 eur viac než minulý rok. Guvernér NBS zároveň po prvýkrát zverejnil výšku svojho čistého platu, suma ktorú uvádzame, je odhad hrubého základu. Dobrou správou je znateľný nárast platov šéfov Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), Protimonopolného úradu (PMÚ), Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR) či Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Stalo sa tak vďaka rozmrazeniu platov poslancov Národnej Rady SR, na ktoré boli naviazané aj ich platy.

Platy naďalej ostávajú nízke v Úrade pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb či Dopravnom úrade, najnižší plat v roku 2019 dostávala šéfka Slovenského pozemkového fondu (SPF). Našim odporúčaním je popri atraktívnom nastavení platov aj ich naviazanie na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve, a to najmä na pozíciách, kde k týmto nárastom nemusí dôjsť kvôli zmrazovaniu platov v štátnej správe, alebo kvôli nevôli vlády.

*Priemerný plat predsedu Ústavného súdu zohľadňuje odstupné bývalej predsedníčky Ivetty Macejkovej. Priemerný mesačný plat súčasného predsedu Ivana Fiačana bol v roku 2019 € 8,739.04

Popri čelných funkcionároch sme sa pozreli aj na platy členov kontrolných rád, pokiaľ sú súčasťou hodnotenej inštitúcie. Aj keď nie všetky pozície v radách sú na plný úväzok, zvyšovanie odmien ich členov je žiaduce vzhľadom na extrémne nízke sumy, kotré nezodpovedajú ich kompetenciám a zodpovednosti. V prípade PMÚ odmeny nedosiahli ani výšku minimálnej mzdy (tá bola 520 EUR za rok 2019). Priemernú mesačnú mzdu presiahli iba odmeny členov rád Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a ÚRSO. V prípade Súdnej rady členovia nedostávajú za svoj výkon funkcie stále žiadnu odmenu.

Výberové konania na vedúce pozície

Tento rok sme do metodiky zahrnuli aj hodnotenie otvorenosti a odbornosti výberových konaní na čelné pozície. Obe najtransparentnejšie výberové konania zorganizovalo ministerstvo financií. Jednalo sa o pozíciu predsedu RRZ a prezidenta Finančného riaditeľstva. Tretím je výberové konanie na post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). V tomto prípade je veľká časť výberového procesu presne popísaná v zákone, zatiaľ čo pri ostatných inštitúciách, okrem Policajného zboru či Úradu inšpekčnej služby, si priebeh a spôsob výberu na danú pozíciu určuje orgán zodpovedný za menovanie, voľbu ci nomináciu.

Bohužiaľ, chýbajúca zákonná definícia priebehu výberového konania je štandardom. V mnohých prípadoch absentuje aj stanovenie základných požiadaviek na kandidátov ako napríklad požiadavky praxe či znalosť cudzieho jazyka. V kombinácii s monokratickým rozhodovaním o nominantoch za zatvorenými dverami (napríklad pri vymenúvaní len príslušným ministrom) sa stáva pre verejnosť nemožné akokoľvek skontrolovať vhodnosť vybraného kandidáta. Takéto potenciálne politické alebo nekvalifikované nominácie nezávislosti a odbornosti inštitúcií nepomáhajú.

Bez výberového konania sa obsadzovalo 13 z 26 vedúcich pozícií, napríklad aj pozícia guvernéra NBS, predsedu PMÚ či predsedu SŠHR. Výberové konanie na prázdny post Generálneho prokurátora je zatiaľ hodnotené ako štvrté najlepšie, spoločne s ukončeným výberom na pozíciu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikačných a poštových služieb.

 

Alžbeta Tibenská, INEKO

Podrobnejšie informácie o indexe nezávislosti vrátane bodového hodnotenia jednotlivých orgánov, platové podmienky ako aj zoznam odporúčaní INEKO na posilnenie nezávislosti a odbornosti inštitúcií a zvýšenie transparentnosti výberových konaní nájdete na portáli a v analýze.

Projekt, v ktorom INEKO monitoruje nezávislosť verejných inštitúcií a spôsob výberu a odvolávania čelných funkcionárov, podporuje v roku 2020 Fond pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a Nadácia Konrada Adenauera v Bratislave.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?