reklama

Nová vláda by mala priniesť revolúciu v transparentnosti pri obsadzovaní funkcií

Tisícky vedúcich miest vo verejnej správe sa už tradične obsadzujú za zatvorenými dverami. Do funkcií sa tak dostávajú aj odborne a eticky pochybní ľudia. Je najvyšší čas to zmeniť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V tomto roku sa končia funkčné obdobia desiatkam osôb vo vedúcich pozíciách kľúčových verejných inštitúcií. V máji vyprší mandát generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi, či predsedníčke Úradu pre ochranu osobných údajov Soni Pőtheovej. Koncom roka majú po šiestich rokoch skončiť v Rade pre vysielanie a retransmisiu dve členky.

Zároveň by sa mali obsadzovať už dnes neobsadené posty. Teraz prebieha výberové konanie na predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nový parlament čaká aj voľba predsedu a podpredsedu Úradu pre elektronické komunikácie a poštové služby či predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Dlhodobo neobsadený je tiež post viceguvernéra Národnej banky Slovenska či podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z predchádzajúcich skúseností vieme, že po zmene vlády pravdepodobne príde aj ku personálnym zmenám na rôznych úradoch či ministerstvách na postoch riaditeľov sekcií a odborov. Vláda bude môcť rozhodovať o výmene riaditeľa Slovenskej informačnej služby, riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, riaditeľke Slovenského pozemkového fondu, ako aj riadiacich a dozorných orgánov v štátnych podnikoch. Vzhľadom na kompletnú obmenu vládnych strán budú personálne zmeny pravdepodobne ešte rozsiahlejšie ako v roku 2016.

Obrázok blogu

Na základe platnej legislatívy a zaužívanej praxe sa dá očakávať, že väčšina pozícií sa nebude obsadzovať pod dohľadom verejnosti, ale za zatvorenými dverami. Nebýva zvykom, aby bol zverejnený napríklad zoznam prihlásených kandidátov a ich životopisy, hodnotiace kritériá, zoznam členov komisie, či výsledky a poradie kandidátov, alebo že by boli kandidáti vypočutí verejne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takáto prax nie je správna. Najmä dôležité verejné funkcie by mali byť obsadzované transparentne, aby sa predchádzalo výberu vopred dohodnutých ľudí bez potrebných skúseností a morálneho kreditu, a aby bol na pozíciu vybraný najlepší kandidát. Transparentný výber vedenia zlepšuje šance na vyššiu odbornosť a nezávislosť inštitúcie od záujmových skupín a iných vplyvov, čím sa zvyšuje jej dôveryhodnosť.

Ide o tisícky postov

Netransparentné výbery neprebiehajú iba na mocensky najzaujímavejších inštitúciách. Štandardne sa využívajú aj pri obsadzovaní postov najvyšších funkcionárov, riaditeľov, vedúcich a členov dozorných a kontrolných rád v takmer všetkých príspevkových a rozpočtových organizáciách či dcérskych firmách štátu, vyšších územných celkov a obcí. Dochádza tak ku delegácii výkonnej moci a prideľovaniu verejných financií na množstvo inštitúcií, ktorých legitimita môže byť v očiach verejnosti poškodená. Mnohé z nich sú pritom jedinými orgánmi oprávnenými kontrolovať verejných funkcionárov čí súkromné firmy. Sú to tiež orgány, ktorých úlohou je občanov chrániť (regulačné, justičné), alebo im slúžiť (nemocnice, školy, univerzity, kultúrne inštitúcie, štátne firmy a pod.).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa Útvaru hodnoty za peniaze v roku 2019 dosiahol počet takýchto organizácií a podnikov len v správe štátu 642, pričom v nich bolo 1186 vedúcich postov vyžadujúcich výberové konanie. Viac než polovica týchto postov sa vzťahuje na štátne podniky. Na úrovni samospráv je toto číslo ešte mnohonásobne vyššie.

Obrázok blogu

Slabá legislatíva...

Nedostatok transparentnosti je mnohokrát dôsledkom slabej legislatívy. Pre časť inštitúcií platia výnimky v zákonoch 55/2017 Z.z. o štátnej službe552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, vďaka ktorým sa práve vedúce posty nemusia obsadzovať výberovými konaniami. V prípadoch, kde je výber povinný, súčasné predpisy nedokážu zabezpečiť otvorenosť procesu. Kandidáti zostávajú anonymní a proces nie je v žiadnej fáze povinne verejný. Súčasné nastavenie nevedie k reálnej objektivizácii výberových konaní. Naopak, môže slúžiť na legitimizovanie dosadenia vopred vybraných kandidátov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príklady zlej praxe

Preto ani pri výberovom konaní na predsedu a podpredsedu Dopravného úradu verejnosť nevie posúdiť, či a do akej miery bol vybraný najlepší kandidát. Podobné obavy sprevádzajú aj výber predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Okrem približného počtu uchádzačov sa verejnosť zatiaľ nedozvedela nič.

Následky takýchto nepriehľadných výberových procesov môžu byť závažné. Aktuálna je napríklad kauza okolo výberového konania na post sudkyne Zuzany Maruniakovej, kde sa spätne ukázalo, že pravdepodobne nespĺňala formálne predpoklady na zastávanie sudcovskej funkcie. Otázne je, aké dopady môže mať takéto zistenie na ňou už rozhodnuté súdne prípady.

Vlnu odporu spustilo svojho času aj vymenovanie bývalého poslanca a ministra Ľubomíra Jahnátka za predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Objavili sa vtedy zásadné pochybnosti o jeho odbornosti, problémom však bolo aj to, že pri jeho vymenovaní išlo o zjavné porušenie politickej neutrality. Jeho pôsobenie na úrade je do dnešného dňa považované za kontroverzné.

Podobne je na tom špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorému sa ani po 16 rokov kariéry nedarí presvedčiť verejnosť o svojej dôveryhodnosti.

Príklady dobrej praxe

Netransparentný výber kandidátov podľa INEKO zvyšuje pravdepodobnosť etických či odborných pochybení pri výkone funkcie. To vrhá zlé svetlo aj na inštitúcie, ktoré reprezentujú. Malo by byť preto aj v ich záujme žiadať otvorený výberový proces. Dobrým príkladom je pôsobenie terajšieho predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Miroslava Hliváka (pozri spoločný návrh INEKO a ÚVO na posilnenie nezávislosti ÚVO), ktorý získal funkciu najmä vďaka tlaku občianskej spoločnosti na verejné vypočutie kandidátov.

Medzi príklady dobrej praxe patrí aj transparentný výber ústavných sudcov, výber predsedu Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (i keď miesto naďalej zostáva prázdnym, keďže chýba konečné rozhodnutie parlamentu) a tiež výber šéfov bratislavských mestských firiem.

Príde revolúcia?

Predsedov, riaditeľov či členov rád môžu ministri, Národná rada SR, prezident a iní zriaďovatelia vyberať transparentne aj teraz, bez potreby legislatívnych zmien. Na realizáciu náležitých úkonov vo výberovom procese majú kompetencie. Verejné výzvy na prihlasovanie kandidátov, transparentné kritériá odbornosti, verejné vypočutia pred odbornou komisiou, zverejňovanie dôležitých dokumentov a audio/video záznamov na internete či iné z odporúčaní INEKO by sa tak mohli už pri najbližšej významnej nominácii stať súčasťou bežnej praxe. Takýto posun je však závislý na iniciatíve jednotlivých verejných zástupcov.

Nová vláda sa verbálne stavia do pozície zástancu vyššej transparentnosti a boja proti korupcii. Práve pri obsadzovaní riadiacich funkcií v štáte má možnosť ukázať túto ambíciu aj v praxi. V porovnaní s doterajšími skúsenosťami by šlo doslova o revolúciu vo zvyšovaní transparentnosti. Mnoho sa dá spraviť ihneď aj bez legislatívnych zmien. Aby bol účinok komplexný a dlhodobý, bude potrebné meniť aj viaceré zákony. Kľúčové budú zmeny v zákone o štátnej službe, zákone o výkone práce vo verejnom záujme, zákone o štátnom podniku, ako aj revízia osobitných zákonov týkajúcich sa výberových konaní na jednotlivých inštitúciách.

Alžbeta Tibenská, Peter Goliaš, INEKO

Za komentáre k textu ďakujeme Matejovi Kurianovi a Štefanovi Kiššovi z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR. Projekt, v ktorom INEKO monitoruje nezávislosť verejných inštitúcií a spôsob výberu a odvolávania čelných funkcionárov, podporuje v roku 2020 Fond pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a Nadácia Konrada Adenauera v Bratislave.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu