O (ne)hľadaní zdrojov s prstom v nose

Autor: INEKO | 26.2.2020 o 15:49 | (upravené 26.2.2020 o 21:14) Karma článku: 11,40 | Prečítané:  5812x

Odchádzajúca koalícia zaťala vyše 440-miliónovú sekeru na 13. dôchodky. Prečítajte si, na čo všetko v doprave predošlé vlády nenašli aj podstatne menej peňazí.

Štyri dni pred voľbami sme sa od predsedu Smeru –SD Roberta Fica dozvedeli, že peniaze na 13. dôchodok nájde aj „s prstom v nose“. Tu je niekoľko príkladov, na čo peniaze nenašiel za celých 10 rokov vo funkcii premiéra a 12 rokov v pozícii šéfa najsilnejšej vládnej strany.

Je to len krátky výber z objektívnych potrieb v jedinej oblasti – v dopravnej infraštruktúre. Takých, na ktoré stačilo dávať každoročne podstatne menej zdrojov než 443 miliónov eur, ktoré si vyžiada predvolebný 13. dôchodok. Zámerne vynecháme meškajúce diaľnice D1 či D3, ktoré zrejme eviduje už každý.

Vyše 400 mostov v zlom stave

Na opravy a rekonštrukcie mostov na štátnych cestách I. triedy vlády pod vedením R. Fica či Petra Pellegriniho nenašli ani nutné minimum zdrojov, čo je každoročne pár desiatok miliónov eur. Výsledok? V zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave je už rekordných vyše 400 mostov na štátnych cestách. Dvakrát viac ako v čase, keď začínala jednofarebná vláda Smeru-SD.

Našťastie, zatiaľ žiadny nespadol. No dlhé roky nefinancovania opráv zo štátneho rozpočtu nebudú bez ťažkých následkov.

Ani na roky 2020 či 2021 vláda zdroje na opravy mostov nevyčlenila. Snáď naďalej žiadny nespadne, no havarijných situácií už môžu byť desiatky. Aj s núteným vylúčením dopravy – niekde len ťažkej, inde všetkej. Pre akútnu hrozbu kolapsu mostov.

Vyše 1300 km nevyhovujúcich vozoviek

Viditeľnejším problémom, ktorý vláda adekvátne nerieši, sú zdegradované vozovky na štátnych cestách. Jednoducho dožili, no výmeny sa nedočkali. Vyše 40 % vozoviek na cestách I. triedy je v nevyhovujúcom alebo dokonca havarijnom stave. Čiže na 4-ku alebo 5-ku v päťstupňovej klasifikácii, ktorú používa Slovenská správa ciest (SSC). To je vyše 1300 km nevyhovujúcich až nebezpečných vozoviek na štátnych cestách.

Nebyť modernizácií stoviek kilometrov ciest za peniaze z eurofondov, bolo by to ešte horšie. Biedne zdroje zo štátneho rozpočtu pre SSC za všetkých vlád Smeru-SD stačili tak na zimnú údržbu ciest, obnovu dopravného značenia, lokálne vysprávky výtlkov a kosenie trávy popri cestách. Na súvislú obnovu vozoviek peniaze z rozpočtu nezostávajú.

Ani z 200 miliónov eur sľúbených na veľkoplošné opravy vozoviek po 11 rokoch vlád Smeru (rok pred voľbami) doteraz nič nie je. Nerátal s nimi rozpočet pre rezort dopravy na rok 2019, neráta s nimi ani na roky 2020 - 2022. Je len prísľub ministerstva financií, že financie na tento účel nájde, keď SSC takéto opravy obstará. Pre zle vypísaný tender sa jej to doteraz nepodarilo. Takže aj tieto už prisľúbené peniaze – ktorými sa minister dopravy Érsek i nový premiér Pellegrini viackrát pochválili – bude musieť nájsť až budúca vláda.

Zanedbaná obnova železničných tratí

Menej ľudí i politikov vníma taktiež akútnu potrebu obnovy, či aspoň nutných opráv železničných tratí. Bolo by zrejme odvážne očakávať, aby slovenská vláda investovala aj pri modernizácii železníc nielen do projektov, ktoré sú spolufinancované z fondov EÚ. V susednej ČR je to samozrejmosť, ale zostaňme pekne pri zemi. No aspoň udržať jestvujúce a využívané trate v dobrom stave by malo byť minimum, pod ktoré sa nejde.

Žiaľ, ani to na Slovensku neplatilo a doteraz neplatí. Ak sú meškania vlakov – vrátane rýchlikov – na niektorých tratiach nie otázkou kalamity či nehody ale každodenným štandardom, je to hlavne dôsledok katastrofálneho zanedbávania údržby a obnovy tratí. Aj v rokoch, keď sa štátu darí. Výsledkom je, že kým časť hlavnej trate medzi Bratislavou a Žilinou sa za stámilióny eur zrýchľuje na 160 km/h, na jej pokračovaní v smere na východ sa jazdí pomalšie ako pred desiatimi rokmi. Pre zlý stav neudržiavanej trate. Minúty ušetrené na Považí za stámilióny eur z eurofondov vzápätí strácame pre chýbajúce milióny na údržbu z rozpočtu. A to väčšina ľudí nemá skúsenosť s južným ťahom, kde sa 20-minútové meškania rýchlikov stali už samozrejmosťou. Väčšinu tých, čo tam vlakmi ešte jazdia, vyruší už len hodinové meškanie.

Výstavba rýchlostných ciest aj z rozpočtu

Nové diaľnice a rýchlostné cesty boli predmetom desiatok nesplnených uznesení vlád pod vedením Smeru-SD i stoviek ďalších sľubov jej predstaviteľov. Niektorých aj pôvodne splniteľných. Pri lepšom riadení prípravy a financovaní aspoň časti zámerov zo štátneho rozpočtu. Ani lepšie riadenie ani financovanie z rozpočtu však neprišlo. Za ostatných osem rokov vlády vedené R. Ficom a P. Pellegrinim aj pri rýchlom raste príjmov štátu z daní financovali bez eurofondov iba za peniaze zo štátneho rozpočtu a z mýta presne nula nových úsekov diaľnic a rýchlociest.

Až teraz, keď éra vlád Smeru-SD končí, dostala Národná diaľničná spoločnosť súhlas zakontrahovať aj veľké stavby bez finančného krytia z fondov EÚ. Za ostatného pol roka podpísala zmluvy so zhotoviteľmi hneď na tri úseky rýchlostných ciest R2 a R4. Dve v auguste 2019, tretiu teraz vo februári. Spolu si vyžiadajú vyše 500 miliónov eur. Ďalšie dve stavby bez financovania z eurofondov NDS súťaží, na väčšiu z nich – úsek R2 s tunelom Soroška – vyhlásila tender len dva mesiace pred voľbami. Ak by ste hľadali finančné krytie súťažených alebo aspoň už zakontrahovaných stavieb v štátnom rozpočte, nenájdete. V rozpočte kapitoly rezortu dopravy potrebné sumy nie sú. Takže aj tu končiaca vláda vytvára záväzky, ktorých financovanie sama nenašla a necháva to na budúcu vládu.

Príprava obchvatov na cestách I. triedy

Podobne ako diaľnice, aj potrebné obchvaty obcí na cestách I. triedy by sa mali stavať nielen za eurofondy. A keď už vláda nevie alebo nechce vyčleniť zdroje na výstavbu, aspoň milióny eur na prípravu tých najpotrebnejších by nájsť mala.

Aká je realita? Na prípravu stavieb dostáva SSC zo štátneho rozpočtu biedne tri milióny eur. A dôsledok? Ani obchvaty, na ktoré má alokované zdroje z fondov EÚ, nemá za čo pripraviť.

Vláda P. Pellegriniho síce vlani vytvorila ilúziu, že časť nevyužitých eurofondov z iných oblastí použije na dopravnú infraštruktúru. Konkrétne najmä výstavbu obchvatov miest a obcí na cestách I. triedy. Zároveň však zo štátneho rozpočtu nevyčlenila 6 miliónov eur, ktoré SSC chýbajú na projektovú dokumentáciu a výkupy pozemkov. A tak hrozí, že obchvaty miest spolu za vyše 300 miliónov eur sa nepripravia a nezačnú stavať včas. Teda ich už nebude možné dokončiť za aktuálne eurofondy do roku 2023.

Napríklad na dotiahnutie prípravy obchvatu Sabinova i Stropkova chýba po vyše milión eur. Na pozemky pre prvú etapu obchvatu Prievidze ani nie pol milióna eur. Rádovo stovky tisíc eur zo štátneho rozpočtu ešte chýbajú aj na obchvat Šale, Brezna, či Plavnice, a tiež v iných regiónoch na projekty modernizácie a zvýšenia bezpečnosti jestvujúcich ciest I. triedy. Spolu za vyše 300 miliónov eur, prevažne z eurofondov. Súčasná vláda ich ohrozuje neschopnosťou vyčleniť zo štátneho rozpočtu včas rádovo jednotky miliónov eur.   

Zodpovedná zmena

Aj takto aktuálne vyzerá riadenie rezortu dopravy v réžii volebného lídra strany Most-Híd. A vlády pod vedením či už predsedu alebo volebného lídra Smeru-SD, ktorý sa prezentuje ako „zodpovedná zmena“.

Škoda, že predseda strany a donedávna aj vlády R. Fico nenašiel „s prstom v nose“ peniaze aspoň na niektoré z vyššie popísaných potrieb. Veď štátu sa prinajmenšom od roku 2015 mimoriadne darilo zvyšovať príjmy.

Budúcu vládnu koalíciu čakajú v rezorte dopravy ťažké výzvy. Viaceré bude treba riešiť ešte urgentnejšie ako vyššie popísané oblasti. Predražený mýtny systém, dostavbu tunela Višňové, fatálne meškanie prestavby D1 a jej križovatky s D4, nepripravenosť železničných projektov čo i len na využitie eurofondov a ďalšie.

Áno, doprava bude potrebovať lepšie financovanie a kompetentnejšie riadenie ako doteraz. A hlavne lídrov, ktorí dopravu nielen chcú ale jej aj rozumejú. A neuviazli – ako najnovšie Slovenská národná strana a hnutie Sme rodina – v Mečiarovej fixácii na diaľnice. S hľadaním trikov, ako ich financovať na dlh, ktorý by (oficiálne) nebol priznaným dlhom štátu.

 

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup je sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Na Slovensku pribudlo ďalších 54 prípadov nákazy

Na Slovensku sa koronavírusom nakazilo celkovo 2 855 ľudí.


Už ste čítali?