Víťazom v rebríčku nezávislosti je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Autor: INEKO | 30.10.2019 o 11:50 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2532x

Pozrite si nové hodnotenie nezávislosti kontrolných, regulačných a justičných inštitúcií. Okrem aktualizácie údajov pribudlo hodnotenie politickej minulosti čelných predstaviteľov a tiež právne zakotvenie inštitúcií.

V aktualizovanom hodnotení nezávislosti kľúčových kontrolných, regulačných a justičných orgánov sa na prvom mieste umiestnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá oproti predošlému hodnoteniu inštitútu INEKO odskočila od Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá sa teraz umiestnila na druhom mieste.

Dôvodom oslabenia nezávislosti centrálnej banky je najmä politická minulosť jej nového guvernéra, ktorým sa stal bývalý minister financií a podpredseda strany SMER Peter Kažimír. Na ďalších priečkach nasleduje Ústavný súd, Generálna prokuratúra a piate miesto patrí RTVS.

Spomedzi inštitúcií s najmenšou nezávislosťou je tretím odzadu Dopravný úrad, ktorý dosiahol iba o niečo málo viac než polovicu bodového zisku víťaza. Predposledným je Štatistický úrad a posledným Finančné riaditeľstvo.

Celkové hodnotenie sa oproti minulosti mierne zmenilo najmä kvôli novým kritériám, ktoré sme pridali pre zvýšenie objektivity hodnotenia. Ide o kritérium nezávislosti čelných predstaviteľov na základe ich kariéry v politike počas dvoch rokov pred začatím výkonu funkcie. Novým kritériom je aj miera zakotvenia inštitúcie v ústave alebo ústavných zákonoch.

Hodnotenie nezávislosti vybraných 18 inštitúcií odráža kvalitu demokracie v krajine. Už samotné delegovanie moci z parlamentu a vlády na jednotlivé inštitúcie reflektuje veľkú mieru demokracie, keďže znižuje riziko zneužitia moci. Na druhej strane je dôležité preskúmať, či toto delegovanie garantuje inštitúciám suverenitu, alebo či naopak prebieha iba pro forma, a reálne výkonné právomoci zostávajú vládnucim politikom.

Na hodnotenie sme zostavili štyri kategórie: (1) Obsadenie vedúcich úradu a členov rady, (2) Odvolanie vedúcich úradu a členov rady, (3) Suverenita a ústavné zakotvenie a (4) Platové ohodnotenie čelných predstaviteľov a zamestnancov.

Spôsob výberu čelných predstaviteľov

V prvej kategórii je jednoznačným víťazom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pred Ústavným súdom, ktorý sa umiestnil na druhej priečke, má viac ako 10 percentný náskok. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli Najvyšší kontrolný úrad (16. miesto), Verejný ochranca práv (17. miesto) a Finančné riaditeľstvo (18. miesto).

Dôvodom zlého umiestnenia Finančného riaditeľstva je napríklad to, že zákon nešpecifikuje žiadne kritériá, na základe ktorých sú hlavní predstavitelia úradu vyberaní. Zároveň je ich výber a menovanie do funkcie vo výlučnej kompetencii ministra financií. Delegovanie právomoci teda síce prebieha, ale suverenita inštitúcie vzhľadom na chýbajúci kontrolný mechanizmus pri výberových konaniach nie je garantovaná.

Verejný ochranca práv utrpel bodovú stratu najmä kvôli singularite výkonného orgánu, keď rozhodujúce právomoci má jedna osoba. Pri hodnotení zavážil aj fakt, že na zvolenie ombudsmana stačí konsenzus Národnej rady SR a nie je potrebná súčinnosť so žiadnym ďalším orgánom. Podobne je to aj pri Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ), kde predsedu a podpredsedov volí aj odvoláva iba Národná rada SR.

Pri inštitúciách, ktoré sa umiestnili na prvých priečkach, sa s týmito nedostatkami v zákone nestretávame. V praxi však ani ony nemusia fungovať vždy bezchybne. Pri RRZ je okrem ústavnej väčšiny Národnej rady SR pri voľbe predsedu potrebná na zvolenie členov rady aj participácia vlády a guvernéra NBS. V týchto dňoch sa však ukazuje, že aj silný zákon môže byť nepostačujúci, ak jeho účinnosť nie je rešpektovaná vládou. Napríklad tak, ako v prípade súčasného predsedu Ivana Šramka, ktorému už pred štyrmi mesiacmi skončilo funkčné obdobie, ale presluhuje ďalej vďaka vláde, ktorá si svoju zákonnú povinnosť navrhnúť nového predsedu doposiaľ nesplnila.

Podľa legislatívy má aj Ústavný súd jeden z najlepšie a najtransparentnejšie definovaných spôsobov dosadzovania sudcov a na výbere sa môže podieľať široká škála aktérov. Niekoľkoročnej neúplnosti Ústavného súdu sa však aj napriek tomu zabrániť nepodarilo.

Konflikty záujmov

Okrem legislatívy sme v prvej kategórii skúmali aj dve nové kritériá – zverejňovanie životopisov hlavných predstaviteľov a politickú minulosť vedúcich úradu.

So zverejňovaním životopisov zo strany inštitúcií, respektíve s ich dostupnosťou väčšinou neboli zásadné problémy. Plný počet za toto kritérium nedostala iba RTVS, ktorá údajne životopismi členov svojej rady nedisponuje, a tiež Súdna rada, ktorá sprístupnila iba 5 zo 16 životopisov členov rady, životopis predsedníčky Lenky Praženkovej a kolekciu jej fotografií.

Nedostupnosť životopisov sťažuje hodnotenie potenciálnych konfliktov záujmov, či politickej minulosti čelných predstaviteľov. Tá je napriek tomu jednoznačne dokázateľná pri troch inštitúciách – Národnej banke Slovenska, Ústavnom súde a Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

ÚRSO a NBS si vyslúžili najvyššiu penalizáciu v tomto kritériu, keďže politickú funkciu v minulosti zastávali práve najvyšší predstavitelia, teda guvernér NBS Peter Kažimír a predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Tí boli nielen poslancami, ale aj členmi vlády, a výkon funkcie v úradoch je v priamom konflikte s ich predchádzajúcou kariérou. Pri Ústavnom súde nastal konflikt záujmov u Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku, ktorí boli obaja zvolení v Národnej rade SR počas výkonu svojho poslaneckého mandátu za stranu SMER.

Z legislatívneho hľadiska priame prechody z politických funkcií do vedúcich pozícií orgánov štátnej správy nepredstavujú problém. Konflikt záujmov je však jednoznačný, ak politici majú možnosť ovplyvňovať výber kandidátov do funkcie, o ktorú sa sami uchádzajú.

Konfliktom záujmov je aj to, ak daná inštitúcia reguluje či kontroluje rozhodnutia, ktoré oni sami vykonali v rámci výkonu politickej funkcie. Príkladom je pôsobenie Petra Kažimíra, keď z pozície guvernéra NBS hodnotil rozpočet verejnej správy, ktorý sám ako minister financií pripravoval. Ak neexistujú legislatívne limity, ktoré by členov vlády či poslancov po skončení výkonu funkcie obmedzovali v zastávaní postov, s ktorými sú v priamom konflikte záujmov, mali by byť minimálne súčasťou najlepšej praxe.

Suverenita inštitúcií

Druhá kategória kritérií je venovaná odôvodneniu odvolania vedúcich úradu, či členov rád. Rovnako sa vodilo Generálnej prokuratúre, NBS, RRZ, Ústavnému súdu, či Verejnému ochrancovi práv, ktoré majú všetky najprecíznejšie zadefinované možné dôvody odvolania, a teda dosiahli plný počet bodov. Súdna rada a Finančné riaditeľstvo naopak nezískali ani jeden bod, a to najmä kvôli absencii nutnosti odôvodniť odvolanie predstaviteľov. Táto forma fungovania odvolacieho mechanizmu je v demokratických inštitúciách neštandardná, keďže vytvára priestor pre presadzovanie politických záujmov.

Víťazom predposlednej kategórie sa stal Najvyšší kontrolný úrad, ktorý má de jure garantovanú najvyššiu politickú nezávislosť. Práve pri NKÚ to v praxi znamená, že napríklad oklieštenie kompetencií, či zmena vedenia (alebo spôsobu obsadzovania vedúcich predstaviteľov), by si vyžadovali konsenzus trojpätinovej parlamentnej väčšiny. Ústavné zakotvenie má aj Generálna prokuratúra, NBS, RRZ, Súdna rada, Ústavný súd a Verejný ochranca práv.

Na zmenu kľúčovej legislatívy, dotýkajúcej sa zvyšných jedenástich inštitúcií, postačuje nadpolovičná väčšina v parlamente. Posledné tri priečky obsadili práve inštitúcie bez ústavného zakotvenia, aj keď hodnotenie v tejto kategórii zahŕňalo aj aspekty ako tvorba rozpočtu, kompetencia vlády pri obsadzovaní vedúcich predstaviteľov, či suverenita v rozhodovaní. Najhoršie sa opäť umiestnilo Finančné riaditeľstvo, ktoré má podobne ako Štatistický úrad a Úrad pre verejné obstarávanie v legislatíve garantovanú veľmi nízku samostatnosť.

Výška platov

Na záver sme hodnotili platy v jednotlivých inštitúciách. Výška platu je kľúčová pri hodnotení nezávislosti čelných predstaviteľov a zamestnancov a ich náchylnosti ku podplatiteľnosti. Víťazom sa tak ako aj v predošlom hodnotení stala Národná banka Slovenska s priemerným mesačným príjmom najvyššie postavených funkcionárov (členov Bankovej rady) v roku 2018 vo výške 10 781 €. Zároveň bola NBS spolu s RRZ opäť jedinými inštitúciami, ktoré odmietli poskytnúť informácie o plate guvernéra, resp. predsedu úradu.

Druhé miesto patrilo predsedníčke Ústavného súdu (8 249 € mesačne) a tretie generálnemu riaditeľovi RTVS (7 996 €). Najhoršie plateným predsedom sa stal predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu (2 785 €).

Pri pohľade na ostatných vysokých funkcionárov boli najlepšie ohodnotení sudcovia na Ústavnom súde (7 975 €), a funkcionári na Generálnej prokuratúre (7 106 €). Najhoršie sú na tom členovia Súdnej rady, ktorí s výnimkou predsedníčky za svoje služby v justícii nedostávajú ani euro.

Čo sa týka priemerného platu zamestnancov, najviac v roku 2018 zarobili na Generálnej prokuratúre (3 119 €), a najmenej, tak ako v roku 2017, na Štatistickom úrade (1 132 €).

Podrobné hodnotenie vrátane metodiky a odporúčaní na posilnenie nezávislosti si pozrite na portáli http://www.institucie.ineko.sk/.

Alžbeta Tibenská

autorka spolupracuje s inštitútom INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme Vám vďační, ak nás podporíte v ďalšej práci. Ďakujeme veľmi pekne!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Výbuch plynu v prešovskej bytovke má zatiaľ päť obetí

Na miesto výbuchu smeruje premiér Peter Pellegrini

Kočnerova Threema: Sudca Sklenka sa vzdal funkcie

S mafiánom Kočnerom si cez Threemu vymenili vyše 8000 správ.

Andreja Kisku obvinili v súvislosti s firmou KTAG

Je to politická kampaň, reaguje Kiska.


Už ste čítali?