Najhoršie finančné zdravie má Myjava, najlepšie Svätý Jur

Autor: INEKO | 29.7.2019 o 9:07 | (upravené 31.7.2019 o 13:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  6646x

Po zahrnutí všetkých ukazovateľov hospodárenia najlepšie hodnotíme Svätý Jur a Dubnicu nad Váhom, najhoršie Myjavu.

Upozornenie (31.7.2019 13:10): Od niektorých primátorov sme dostali upozornenie, že údaje o zadlžení ich miest sú nesprávne. Dôvodom je, že zamestnanci ich ekonomických oddelení nesprávne vyplnili finančný výkaz, ktorý pravidelne vypĺňajú a odosielajú Ministerstvu financií SR. Nesprávne údaje sa následne dostali až ku nám. Na odstránení chyby pracujeme a v krátkom čase opravíme naše textové výstupy a uverejníme opravu. Zatiaľ sme zmenili pôvodný titulok článku, ktorý po oprave údajov už nebude aktuálny (pôvodné znenie bolo: "Najvyšší dlh má Modrý Kameň, najhoršie finančné zdravie Myjava").

V minulom roku prekročil zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov Modrý Kameň, jedno z najmenších miest na Slovensku s približne 1 600 obyvateľmi. Jeho dlh dosiahol 70,3 %. Stal sa tak jediným mestom, ktoré si aktuálne podľa zákona už nemôže vziať ďalší úver. Ak svoj dlh nezníži, bude mu hroziť zo strany ministerstva navyše aj pokuta. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení miest v roku 2018.

Ďalšie mestá s relatívne vysokým dlhom sú Nováky (57,4 %), Myjava (54,3 %), Bratislava – magistrát a Dudince (zhodne po 51,3 %), Vráble (50,3 %) a Želiezovce (50,1 %). Tieto mestá sú nad prvým sankčným pásmom dlhovej brzdy – nad touto úrovňou musí samospráva zdôvodniť výšku dlhu, navrhnúť prvé opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.

Pokiaľ ide o sumárnu informáciu o vývoji dlhu za všetky mestá, evidujeme medziročne vyššie hodnoty zadlženia – priemerná úroveň dlhu všetkých miest sa medzi 31.12.2017 a 31.12.2018 zmenila z 21,2 % na 24,2 %. Nepripájame však záver, že by to bol výsledok nedobrého hospodárenia samospráv, došlo totiž, pokiaľ ide o meranie dlhu, k významnej zmene metodiky na strane ministerstva financií.

Ministerstvo rozšírilo okruh záväzkov, ktoré sa započítavajú do dlhu. Po novom pribudli niektoré položky, ktoré dosiaľ neboli brané do úvahy – ide napr. o položky: ostatné nebankové pôžičky, návratné finančné výpomoci prijaté od subjektov verejnej správy a najmä o časť úverov od ŠFRB – vo výške splátok úveru, ktorých úhrada nie je zahrnutá v cene ročného nájomného za obecné nájomné byty.

Zahrnutie týchto nových položiek pri výpočte celkového zadlženia vítame, pretože ide o spresnenie, a teda aj zlepšenie metodiky zo strany ministerstva. Je však potrebné dodať, že ich zahrnutie zároveň znižuje porovnateľnosť údajov o celkovom dlhu podľa zákonného kritéria medzi rokmi 2017 a 2018.

Najvyšší prebytok dokázali vytvoriť v Strážskom

O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedajú aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).

V roku 2018 zaznamenali kladnú bilanciu bežného účtu skoro všetky mestá, jedinou výnimkou sa stala Bytča, kde zaznamenali deficit na úrovni -1,0 %. Zvyšných 139 miest vytvorilo prebytok. Najlepší výsledok dosiahli v Strážskom (+35,8 %), Leopoldove (+27,5 %) a v Svätom Juri (+24,3 %). Na ďalších pozíciách už nasledujú aj väčšie mestá – Nové Mesto nad Váhom (+24,0 %), Dubnica nad Váhom (+22,8 %) či Malacky (+19,4 %).

Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla +9,97 %, čo je medziročné zlepšenie oproti hodnote +9,60 % z roku 2017. Celkovo sa jedná o druhú najlepšiu hodnotu na celom časovom horizonte, odkedy máme údaje k dispozícii. Lepší výsledok sme zaznamenali iba v roku 2016 – vtedy priemerný prebytok predstavoval +10,90 %.

Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).

Aktuálne hodnotenie finančného zdravia

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6 bodov, kde hodnoty nad 3 body naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).

Priemerná známka finančného zdravia za všetky mestá sa medziročne nezmenila, ostala na hodnote 4,41 bodu, ktorá platila aj v roku 2017 – tým mestá vyrovnali najvyššiu dosiahnutú hodnotu od vzniku hodnotenia.

Platí pritom, že pre všetky mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály okrem jedného – mesta Myjava. Presnejšie, 63 miest získalo známku „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov), na špici evidujeme Svätý Jur (6,00) a Dubnicu nad Váhom (5,95).

Ďalších 73 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi 4 a 5 bodmi). Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi získali mestá Martin, Bratislava a Modrý Kameň. To signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti, prislúchajúce slovné hodnotenie znie: „dostatočné finančné zdravie“. Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto – ak by nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.

Jediné mesto s hodnotením nižším ako 3 body je Myjava so skóre 2,94. Tesne sa tak ocitla v pásme, ktoré označujeme známkou „nedostatočné finančné zdravie“. Hlavný príspevok k takémuto hodnoteniu mala kombinácia dlhodobo vysokých záväzkov viac ako 60 dní po lehote splatnosti, veľmi malého prebytku bežného úctu a relatívne vysokého dlhu, ktorý bol ku koncu minulého roka nad prvým sankčným pásmom dlhovej brzdy.

Pokiaľ ide o medziročný vývoj, najvýznamnejšie zlepšenie zaznamenali v Stupave, Martine, Detve, Kráľovskom Chlmci a v Turanoch – tieto mestá dokázali počas roka 2018 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.

Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Nováky, Dudince, Kežmarok, Leopoldov a Modrý Kameň – v prípade všetkých týchto miest došlo k poklesu známky najmä v dôsledku významného nárastu hodnoty dlhu. Je pravdepodobné, že je to zväčša následok zmeny metodiky merania dlhu, teda, že tieto mestá už aj predtým mali dané záväzky, no s rozdielom, že do minulého roka sa do dlhu podľa zákona nepočítali, po novom tam už ale zahrnuté musia byť.

Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.

Komplexné údaje nájdete na portáli

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách, obciach a VÚC v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk.

Na portál sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2018, vďaka čomu sa odteraz nachádzajú na portáli údaje za obdobie rokov 2006 až 2018 (údaje získavame od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Novinkou je, že v analýze a tomto blogu hodnotíme všetkých 140 miest v SR (v minulosti sme takto posudzovali hospodárenie iba za 50 najväčších miest).

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.

Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia miest v SR.

Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Matej Tunega

analytik INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Čo sú fakty a čo chválenkárstvo Kočnera

Nezostáva nič, len si trpezlivo počkať, čo sa z Threemy dovyšetrí a čo nie.


Už ste čítali?