Ako vyberať šéfov verejných inštitúcií?

Autor: INEKO | 31.7.2019 o 9:51 | (upravené 1.8.2019 o 9:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  675x

Vzorom môže byť výberové konanie na šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Príkladom zlej praxe je výber guvernéra Národnej banky Slovenska či riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

Politici sú často kritizovaní za obsadzovanie čelných pozícií vo verejných inštitúciách cez viac alebo menej skryté politické nominácie, súťaž za zatvorenými dverami a výber uchádzačov bez jasných kritérií. Preto sme sa pozreli na priebeh výberu vrcholných funkcionárov v 10 inštitúciách za ostatné dva roky.

Naším cieľom je poukázať na najlepšie skúsenosti, ktoré by sa dali preniesť do výberových procesov organizovaných štátom, čím by sa zvýšila ich otvorenosť a transparentnosť v záujme obsadzovania funkcií čo najlepšími kandidátmi.

Hodnotenie obsadzovania vrcholných funkcionárov vo verejných inštitúciách:

Zdroj: INEKO

Za najlepší spôsob obsadzovania funkcie z pohľadu nastavených kritérií ako aj priebehu výberového konania považujeme konkurz na predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (whistleblowerov). Proces výberu nezískal body len v štyroch spomedzi 23 hodnotených indikátorov. Výrazný odstup od ďalších inštitúcií je dôsledkom zriadenia výberovej komisie zloženej zo zástupcov viacerých inštitúcií, ako aj verejného vypočutia do ktorého sa mohli aktívne zapojiť zástupcovia verejnosti, mimovládnych organizácií či médií. Zároveň bolo vypočúvanie spontánnejšie a jednotliví aktéri mohli kandidátom klásť aj doplňujúce otázky, ak prvotná odpoveď nebola z ich pohľadu dostatočná.

Ukážkový proces výberu, ktorý môže byť príkladom aj pre ostatné inštitúcie, sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného obsadenia funkcie. Komisia navrhla dve kandidátky, parlament si v tajnej voľbe nevybral ani jednu, preto sa celý proces bude opakovať. Podľa nášho názoru by riziko opakovania podobných situácií mohla znížiť podmienka verejnej voľby v parlamente, aby sa poslanci zodpovedali voličom za svoje rozhodnutia.

S výraznejším odstupom nasleduje obsadzovanie postu generálneho riaditeľa RTVS. K tomuto umiestneniu prispela najmä otvorenosť výberového konania bez ohľadu na potrebnú nomináciu, štátnu príslušnosť uchádzačov, či iných obmedzení, ktoré by bránili zapojiť sa do súťaže manažérom z iných odvetví. Vypočutie bolo verejné a prebiehalo pred parlamentným výborom, na ktorom kandidáti prezentovali svoju víziu riadenia.

S miernym odstupom sa na treťom mieste umiestnilo obsadzovanie postu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie. Rozdiel medzi druhým a tretím miestom vytvorila (ne)možnosť pre zapojenie expertov zo zahraničia.

Ak sa pozrieme na rebríček z druhého konca, na treťom mieste odspodu sa umiestnil konkurz na riaditeľa príspevkovej organizácie Štátne lesy TANAPu, ktorý sa konal za zatvorenými dverami a ktorého sa zúčastnil len jeden kandidát, a tak pochopiteľne získal najvyšší počet bodov. Nakoniec však nebol aj pre tlak verejnosti ministerkou vymenovaný, proces sa preto musel zopakovať.

Na predposlednom mieste nasleduje obsadzovanie postu guvernéra Národnej banky Slovenska, ktoré sa zaobišlo bez akéhokoľvek výberového konania. Aj vďaka netransparentnému procesu výberu, bez kritérií požadujúcich politickú nezávislosť, sa do čela inštitúcie, ktorá má byť podľa zákona aj ústavy nezávislou, dostal minister financií. Ten sa už pár týždňov po zvolení za guvernéra ocitol v konflikte záujmov, keď posudzoval rozpočet, ktorý sám ako minister financií zostavil.

Za úplne najslabšie z pohľadu otvorenosti, kritérií na uchádzačov a transparentnosti procesu výberu, považujeme nedávne obsadzovanie pozície riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). V tomto prípade neprebehlo výberové konanie a takmer žiadna verejná diskusia o kandidátovi. Práve NBÚ je médiami aj mimovládkami spochybňovaný, že dáva bezpečnostné previerky aj nedôveryhodným osobám a firmám. Azda najznámejšie sú prípady Viliama Jasaňa či celkom čerstvý prípad firmy Bonul.

Čo sme hodnotili?

Pre účel porovnania sme vytvorili prehľad priebehu obsadzovania vrcholných pozícií v desiatich verejných inštitúciách počas rokov 2017-19. Hodnotenie sa skladá z 23 indikátorov, ktoré sú rozdelené do troch kategórií:

1.    Otvorenosť výberového konania

V tejto skupine sme sledovali, či sa uchádzač mohol do súťaže prihlásiť na základe vlastného rozhodnutia v rámci verejnej výzvy a nebol závislý na nominácii nejakej inštitúcie. Prípadne, či existovali nejaké ďalšie obmedzenia, ktoré mohli limitovať inak kvalifikovaných uchádzačov.

Ďalej sme sledovali otvorenosť vo vzťahu k možným uchádzačom zo zahraničia, prípadne z iných odvetví. Príkladom, kde platia obe tieto obmedzenia, je funkcia prezidenta policajného zboru, ktorý musí byť v čase uchádzania sa o túto funkciu policajtom, a teda aj občanom SR. Niektorí by mohli argumentovať, že existujú prípady funkcií, kde sú tieto obmedzenia nevyhnutnosťou, napríklad pre zabezpečenie štátnej bezpečnosti. V EÚ však existuje prax, na ktorú sme v minulosti poukázali, že policajný prezident sa dá vyberať aj v medzinárodnej súťaži tak, ako to urobili v Írsku.

Taktiež sme sledovali, či existujú obmedzenia, ktoré sa týkajú minimálneho veku uchádzačov. Za ďalšie obmedzenie sme považovali prípady, kedy bol termín na podanie prihlášky kratší ako 2 týždne. 

2. Základné kritériá pre uchádzačov

Hodnotili sme, či sú stanovené špecifické kritériá, ktoré musia kandidáti spĺňať a aké dokumenty musia predložiť, ak majú záujem sa uchádzať o funkciu. Išlo o kritériá a dokumenty preukazujúce odbornosť, pripravenosť, motiváciu, skúsenosti a bezúhonnosť.

Vo všetkých prípadoch sa od uchádzačov vyžadoval životopis a bezúhonnosť. Za dôležité sme považovali tiež skúmať, či výberové procesy obsahujú kritériá, ktoré zamedzujú priamemu prechodu uchádzačov z politických funkcií, vyžadujú deklarovanie majetkových pomerov a vyžadujú schopnosť ovládať aspoň jeden svetový cudzí jazyk. Dokopy sa tieto tri kritériá nevyžadovali takmer v žiadnom z nami skúmaných výberových konaní. Jedinú výnimku tvorí podmienka pri predsedovi Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá zamedzuje priamemu prechodu z politických funkcií (podľa §14 ods.3 Zákona č.54/2019 Z. z.).

Nastavenie adekvátnych kvalifikačných kritérií má zásadný vplyv na kvalitu uchádzačov, nemenej dôležitá je aj miera transparentnosti. Pod ňou rozumieme zverejňovanie zoznamu kandidátov a priložených dokumentov k ich kandidatúre. Vyššia transparentnosť umožňuje odbornej verejnosti a médiám posúdiť kandidátov objektívnejšie a v širšom zábere. Napríklad ich prepojenia so záujmovými skupinami.

3. Verejné vypočutie, hodnotenie uchádzačov a voľba

Verejné vypočutie považujeme za veľmi silný nástroj smerom k zvyšovaniu úrovne výberových procesov. Ak z výberu vzíde viditeľne horší kandidát, ktorému chýbajú skúsenosti, má problém s prezentovaním svojej vízie riadenia, tak takáto nominácia sa verejne obhajuje zložitejšie. Napriek tomu stále existujú pozície, ktoré sa obsadzujú aj bez verejných híringov. Tak tomu bolo aj v prípadoch obsadzovaní postov, ktoré sa v hodnotení umiestnili na posledných troch priečkach.

Sledovali sme spôsob, akým prebieha verejné vypočutie, či je dostupné online, či kandidát prezentuje svoj projekt alebo víziu riadenia. Účinným nástrojom na preverenie kandidátov sú spontánne otázky od členov vypočúvacej komisie, prípadne iných aktérov, akými môžu byť napríklad poslanci NRSR, či zástupcovia médií alebo verejnosti.

Dôležitým prvkom pri hodnotení uchádzačov je zloženie komisie. Ak je zverejnené zloženie komisie a zároveň je takáto komisia zložená zo zástupcov viacerých inštitúcií, vytvára to predpoklad vyššej objektívnosti posúdenia kvality uchádzačov. Ak vydáva komisia hodnotiace stanovisko, považujeme za dôležité zverejniť hodnotenie každého člena spolu s odôvodnením. Kvalite práce komisií by tiež prospelo adekvátne finančné odmeňovanie ich členov, ktorí dnes často pracujú zadarmo.

Prečo je dôležité sledovať výberové konania?

Medzi úlohy verejných inštitúcií, ktoré sme hodnotili, patrí ochrana demokracie a právneho štátu, ochrana občanov pred zneužívaním moci, hospodárenie s verejnými prostriedkami či kontrolovanie hospodárenia a činnosti politikov a štátnych nominantov. Spôsob obsadzovania čelných predstaviteľov preto nie je významný len z hľadiska férovosti súťaže a výberu čo najkvalitnejších osôb. Je tiež kľúčovou podmienkou zvyšovania kvality demokracie a tým aj života občanov.

Férový výber pomáha predchádzať spochybňovaniu integrity, prípadne nezávislosti inštitúcií. K nedôvere verejnosti k inštitúciám prispieva, ak sú ich najvyššie pozície obsadzované bez súťaže a netransparentne, na základe zákulisných dohôd. Vzniká tak riziko, že budú konať v prospech spriaznených politikov a na úkor verejného záujmu. Platí to aj naopak. Ak si uchádzač dokáže obhájiť svoju kandidatúru vo verejnej diskusii, získa tým vo svojej funkcii sebavedomejšiu pozíciu voči tlakom politikov, či iných záujmových skupín.

Práve v týchto dňoch sa rozhoduje o nominácii predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá zásadne ovplyvní nezávislosť a profesionalitu tejto inštitúcie. Pre výber čo najlepšieho kandidáta by bolo dobré, keby neprebiehal za zatvorenými dverami. Ministerstvu financií preto odporúčame, aby sa nechalo inšpirovať najlepšími skúsenosťami z výberu vrcholných funkcionárov nami hodnotených inštitúcií na Slovensku. Za kľúčové považujeme vyhlásiť verejnú výzvu na prihlasovanie kandidátov a ich verejné vypočutie pred nezávislou komisiou. Po zlých skúsenostiach s voľbou kandidátov na ústavných sudcov a tiež na vedenie úradu pre ochranu whistleblowerov odporúčame tiež vykonať verejnú voľbu v parlamente.

Odporúčania INEKO na zlepšenie výberových procesov do verejných inštitúcií, ako aj metodiku nášho hodnotenia, nájdete v analýze:

Ako vyberať šéfov verejných inštitúcií


Komplexné hodnotenie nezávislosti 18 inštitúcií a úplný zoznam odporúčaní a ich celé znenie nájdete na našom portáli institucie.ineko.sk.

 


Výberové konania sme mohli analyzovať vďaka finančnej podpore nadácie Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave.

Adam Kušnirik, analytik INEKO

 

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?