Rozhodnutiam o rušení škôl príliš často chýbajú argumenty

Autor: INEKO | 28.6.2019 o 10:40 | (upravené 9.7.2019 o 0:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  1971x

Ako rozhodujú zriaďovatelia o rušení škôl či o obmedzovaní počtu tried? To sa verejnosť často nedozvie. Za uplynulý rok sme boli svedkami prípadov, kde samosprávy rozhodovali o osude škôl, no ich rozhodnutie nebolo zdôvodnené.

O štátnych stredných školách rozhodujú ich zriaďovatelia – samosprávne kraje. Určujú sieť škôl na svojom území a tiež aj počet otváraných tried. Je to ich právomoc, mali by ju však vykonávať tak, aby tomu verejnosť dokázala porozumieť. Pretože, kde chýbajú argumenty, tam ľahko vzniká priestor pre zbytočné vášne.

Dobrý príkladom je nedávna kontroverzia týkajúca sa rušenia škôl v prešovskom kraji. Úmysel bol dobrý, bola ním racionalizácia siete škôl. Racionalizáciu pritom netreba vnímať ako strašiaka. Daňového poplatníka by malo zaujímať, či sú ním platené dane využívané efektívne. A práve racionalizácia siete – ak je vykonaná správne – je podstatným prvkom vedúcim k zvýšeniu efektívnosti.

Ako problém vnímame, že vedenie kraja predložilo na rokovanie zastupiteľstva materiál, ktorý obsahoval len všeobecný úvod o tom, prečo chcú sieť racionalizovať a ďalej už rovno informáciu o tom, ktoré školy budú zrušené či obmedzené. Čitateľ sa nedozvedel postup, ako sa k tomuto konkrétnemu návrhu dopracovali. Autori len uviedli: „po analýze stavu v jednotlivých okresoch, po rokovaniach s riaditeľmi stredných škôl, zástupcami školskej samosprávy, poslancami Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja prostredníctvom Odboru školstva Úradu PSK predkladáme (...)“.

Nič viac už nespresnili. Teda ani to, ako daný stav analyzovali – a to je škoda. Pritom samotnú racionalizáciu nespochybňujeme. Jej potrebu možno dobre zdôvodniť, pretože niektoré okolnosti si racionalizačné opatrenia priam pýtajú. Tým máme na mysli najmä demografiu. Výrazný pokles pôrodnosti v 90-tych rokoch oproti hodnotám z 80-tych rokov spôsobil, že medzi rokmi 2008 a 2018 klesol počet žiakov na stredných školách v celej SR o 33 %. V tom istom období poklesol počet škôl o 11 % a priemerný počet žiakov na jednej strednej škole sa znížil z 392 na 296, teda o 24 % (zdroj: údaje CVTI).

Inak povedané, počet škôl neklesal zďaleka tak významne ako počet žiakov. Z týchto údajov možno vytušiť, že zrejme existuje nemalá skupina škôl (najmä v demograficky „postihnutejších“ oblastiach), ktoré sú iba tieňom svojej minulosti pokiaľ ide o počet žiakov, ktorí tieto školy navštevujú.

Logicky sa preto ponúka otázka, či je fungovanie týchto škôl naďalej efektívne a či by nebolo na mieste ich prípadné zlúčenie s inou školou. Autori materiálu v prešovskom kraji dospeli k názoru, že v niektorých okresoch by rušenie vybraných škôl vhodné bolo.

Nemusí pritom ísť iba o jediný cieľ – zvyšovanie finančnej efektívnosti, ale aj o potenciálny nárast kvality vzdelávania – najmä ak zriaďovateľ navrhne zrušenie školy so slabšími výsledkami žiakov a začlenenie jej žiakov do školy, ktorá dosahuje lepšie výsledky.

A tak sa dostávame späť k úvodu tohto textu: „kde chýbajú argumenty, tam ľahko vzniká priestor pre zbytočné vášne“. Problém je, že vedenie kraja v materiáli nijak nezdôvodnilo, prečo navrhuje zrušiť práve uvedené školy a nie niektoré iné. Iba uviedli, že napr. v okrese Bardejov „utlmia“ (postupne zrušia) gymnázium sídliace na Slovenskej 5. Ostatné štátne gymnáziá v meste ostanú zachované.

Analyzovalo vedenie kraja, na ktorej škole v meste dosahujú žiaci najlepšie výsledky v súťažiach a v testovaniach (externá časť maturít)? Bolo rozhodujúce uplatnenie absolventov jednotlivých škôl na trhu práce? Ak áno, posudzovali mieru nezamestnanosti absolventov, alebo mali k dispozícii aj údaje o platoch? Vedia, aká bola pridaná hodnota na školách a aká časť absolventov pokračuje v štúdiu na vysokých školách? Brali do úvahy materiálno-technické zabezpečenie školy, štruktúru predmetov či kvalifikáciu učiteľov? Alebo posudzovali záujem o školu na základe napríklad pomeru prihlásených a prijatých študentov?

Posudzovali to všetko v porovnaní so zdrojmi (normatívom) na žiaka? A v konečnom dôsledku – navrhli zrušenie tej školy, ktorá mala najhoršiu uplatniteľnosť svojich absolventov či najhoršie výsledky v hodnotených kritériách?

Žiaľ, takéto myšlienkové postupy vedenia kraja nepoznáme. Nevieme, či vedenie kraja naozaj rozhodovalo na základe takýchto údajov a navyše neboli zhodnotené ďalšie možnosti – či by napr. nebolo efektívnejšie ponechať viac tried na gymnáziách a naopak obmedziť počet tried na stredných odborných školách.

V Stropkove navrhlo vedenie kraja zrušenie menšej školy a jej „včlenenie“ do inej, väčšej školy, ktorá má podľa dát veľmi dobré výsledky a uplatnenie absolventov. V tomto prípade vedenie kraja navyše vyčíslilo odhadovanú úsporu 70 tisíc eur za rok. Okrem ekonomického hľadiska však neuviedli nič o kvalitatívnom zdôvodnení tohto kroku.

To, že by malo ísť o včlenenie menšej, slabšej školy do výsledkovo veľmi dobrej (a zároveň väčšej) školy je iba naše vlastné zistenie na základe údajov, ktoré zbierame na portáli skoly.ineko.sk.

Čo je teda na tom celom hlavný problém? Veď sa zdá, že tu bola slušná snaha o zvýšenie efektivity a snáď aj zlepšenie kvality školstva.

Ako sa aj dalo očakávať, táto snaha narazila na veľký odpor dotknutých (riaditelia, učitelia, žiaci a rodičia na školách, ktoré mali byť zrušené). A keďže predložený materiál nebol dobre vyargumentovaný, nebolo možné čakať vecnú diskusiu (napokon, ani v článku, na ktorý sme sa odvolali na začiatku tohto blogu, žiadna zo strán neargumentovala dátami, ale skôr iba emóciami či vyhýbavými tvrdeniami).

Výsledkom je, že najviac počuť bolo dotknutú stranu a vedenie kraja si napokon neobhájilo zoznam škôl na zrušenie – zrejme aj preto, že nebol podložený nespochybniteľnými údajmi. Pokiaľ máme dobré informácie, materiál bol napokon stiahnutý a školy sa údajne nateraz rušiť nebudú. Celý tento obrat sa stihol odohrať počas júna 2019.

Iná, no podobná situácia, sa udiala o rok skôr v košickom kraji. Vedenie kraja navrhlo obmedzenie počtu otváraných tried na osemročných gymnáziách. Písalo sa o tom napr. tutu.

Podobností bolo viacero. Z návrhu nebolo zrejmé, prečo vedenie kraja navrhuje zrušenie tried práve na uvedených školách a nie na iných. Chýbali argumenty. Kritici sa oprávnene ozývali, že niektoré školy s lepšími výsledkami žiakov majú byť priškrtené viac ako iné školy, ktoré majú výsledky menej dobré. Opäť vznikol chaos a rozhodnutia boli dodatočne menené.

Zdá sa, že mnohí politici budú vždy robiť to, čo sa páči väčšine (resp. najviac kričiacim). A popri tom budú rozprávať, že je potrebné zvýšiť kvalitu školstva. Ak to nemajú byť iba prázdne reči, bude potrebné začať poriadne argumentovať a obmedziť priestor na emócie.

Dopady demografie sú totiž skutočné a skôr či neskôr aj tak bude potrebné k racionalizácii siete škôl pristúpiť. Veríme, že v budúcnosti budú optimalizačné snahy pripravené tak, aby dokázali lepšie ustáť odpor dotknutých. Diskusia a jej výsledok by mali byť založené na dátach – iba vtedy možno rozhodnutia dobre obhájiť.

Na záver pripájame apel na zriaďovateľov škôl, aby aj oni sami tlačili na zvyšovanie kvality dát v školstve. Môžu si tak zlepšiť vlastné rozhodovacie možnosti. Pomohlo by napr. rozširovanie merania pridanej hodnoty, sledovanie platov absolventov jednotlivých stredných škôl, či sledovanie ich ďalšej vzdelávacej cesty.

Matej Tunega

analytik INEKO

Tento blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PÍŠE NOURIEL ROUBINI – FÓRUM

Toto bude iná kríza ako minulá

Iná kríza bude potrebovať iné riešenia.


Už ste čítali?