Pozrite si, akými hospodármi boli primátori počas tohto volebného obdobia

Autor: INEKO | 25.10.2018 o 9:41 | (upravené 25.10.2018 o 11:57) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  15235x

Za uplynulé 3 roky najefektívnejšie hospodárili v Strážskom a Leopoldove, dlh najviac znížili v košických Ťahanovciach a bratislavských Vajnoroch. Celkovo najviac oceňujeme vývoj hospodárenia v Nových Zámkoch a Bratislave – Lamač.

Čo a ako v rámci tohto blogu hodnotíme?

Hodnoteniu hospodárenia samospráv sa venujeme dlhodobo, pričom naše hlavné výstupy sa zvyčajne týkajú vyšších územných celkov (VÚC) a 50 najväčších miest. Zároveň platí, že s analýzami prichádzame raz ročne, keď sú dostupné nové údaje o hospodárení samospráv, a zameriavame sa pritom najmä na vývoj počas uplynulého roka.

Tentokrát však nastáva špeciálna príležitosť, keďže sa blížia komunálne voľby. Prebehnú v sobotu 10. novembra 2018 a voliť budeme primátorov miest a starostov obcí a mestských častí Bratislavy a Košíc.

Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli čitateľom priniesť pohľad na prácu ich zvolených zástupcov počas končiaceho volebného obdobia ešte iným spôsobom. Nie na základe jedného roka, ale na základe údajov za celé volebné obdobie. A nielen za 50 najväčších miest, ale vzorku tentokrát predstavujú všetky mestá na Slovensku vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc. Navyše, začali sme vyhodnocovať aj nový ukazovateľ, ktorý sme nazvali „intenzita investovania“.

Pre spresnenie, celým volebným obdobím máme na mysli roky 2015 až 2017, keďže účtovné údaje za rok 2018 ešte nie sú k dispozícii. A pokiaľ ide o ukazovateľ intenzita investovania – ten hovorí o tom, koľko zo svojich príjmov jednotlivé samosprávy v čistom preinvestovali („v čistom“ znamená, že sme investície najprv znížili o cenu majetku, ktorý predali).

Prehľadné rebríčky, z ktorých vyplýva, ktoré mestá obstáli vo vybraných ukazovateľoch počas tohto volebného obdobia najlepšie a ktoré najhoršie, nájdete v ďalších častiach tohto blogu. A napokon, na úplnom konci blogu nájdete aj link, pomocou ktorého si môžete stiahnuť kompletné tabuľky, ktoré obsahujú údaje a poradie za všetky mestá a mestské časti (teda nielen za top 10 miest ako je tomu v priložených rebríčkoch).

Prostredníctvom týchto štatistík chceme čitateľom poskytnúť informáciu o tom, ako súčasní primátori hospodárili – najmä ako efektívne hospodárili, ako zmenili finančné zdravie svojho mesta a koľko preinvestovali. Veríme, že aj vďaka tomu budú mať občania pri volebnom rozhodovaní k dispozícii čo najviac relevantných informácií.

Bilancia bežného účtu

Prvým ukazovateľom, ktorý vie veľmi dobre napovedať o efektivite hospodárenia samosprávy, je bilancia bežného účtu (BBÚ). Jedná sa o rozdiel medzi bežnými príjmami a bežnými výdavkami vyjadrený v percentách. Výsledkom môže byť buď prebytok alebo schodok – v praxi by to však mal byť prebytok, keďže podľa zákona je každá samospráva povinná každý rok zostavovať vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.

Ešte si pripomeňme, čo sú to bežné príjmy a bežné výdavky. Zjednodušene, bežné príjmy sú takmer všetky príjmy samosprávy – teda okrem tej časti príjmov, ktorá pochádza napr. z predaja majetku, zo získaných úverov či z vytvorených rezerv z minulosti. Najväčšia časť bežných príjmov samospráv pochádza z vybranej dane z príjmu fyzických osôb. Celý výber tejto dane na Slovensku putuje do rozpočtov samospráv, delí sa pomerom 70 % pre obce a mestá a 30 % pre VÚC. Zvyšok bežných príjmov predstavuje najmä vybraná daň z nehnuteľností, miestne dane a poplatky, a napokon aj transfery zo štátneho rozpočtu.

Aj v prípade bežných výdavkov platí, že tvoria väčšinu výdavkov. Opäť zjednodušene, sú to všetky výdavky okrem investícií, splácania úverov či z tvorby rezerv. Patria sem najmä výdavky na mzdy a na nákup tovarov a služieb v súvislosti s vykonávaním originálnych a prenesených kompetencií samospráv.

BBÚ v konečnom dôsledku vypovedá o tom, ako efektívne dokáže samospráva vykonávať svoje úlohy. Ak efektívnejšie ako priemerná samospráva, tak vytvorí vyšší prebytok na bežnom účte. A to je podstatná vec, pretože čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).

Výhodou je, že dosahované hodnoty BBÚ sú (napr. v porovnaní s dlhom) relatívne menej závislé od toho, v akom stave prebralo vedenie samosprávu od svojich predchodcov. Aj preto neporovnávame BBÚ na začiatku volebného obdobia a na jeho konci, ale sledujeme priemernú dosiahnutú BBÚ počas rokov 2015 až 2017. Zoznam 10 miest (alebo mestských častí) s najvyšším prebytkom na bežnom účte a 10 miest s najnižšou BBÚ možno nájsť v tab. 1.

Tab. 1: Bilancia bežného účtu (%) – priemer za roky 2015 až 2017, 10 miest s najvyššou a najnižšou hodnotou

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Celkový dlh

Jednou z významných vizitiek primátora je aj miera zadlženia mesta. Ktorí primátori počas svojho mandátu svoje mesto najviac oddlžili a naopak, ktorí mu do budúcnosti najviac priťažili?

Skôr ako prejdeme k najvýraznejším zmenám v zadlžení miest medzi 31.12.2014 a 31.12.2017, je vhodné pripomenúť, že teoreticky optimálna miera zadlženia neexistuje, podstatná je skôr efektivita výdavkov. Zjednodušene, ak vie samospráva realizovať projekt za euro, ktorý jej o rok ušetrí dve eurá, nevadí nám, ak má nejaký (prijateľný) dlh.

Je však dôležité, aby samosprávy vedeli zdôvodniť, prečo sa v danom prípade oplatí si úver vziať. Teda nielen vysvetliť, prečo je úver potrebný, ale aj dokázať, prečo bude návratnosť vyššia ako vyplývajúce náklady.

Vo všeobecnosti ale platí, že je výhodou, ak má samospráva nízky dlh. A údaje hovoria o tom, že veľká časť miest má dlh, ktorý ak by znížili, mohli by usporiť na úrokových nákladoch a tiež si vytvoriť väčší priestor pre prípadné problémy (napr. ak by prišla kríza). Nízky (alebo žiadny) dlh jednoznačne predstavuje nižšiu záťaž pre mesto a nižšie riziko do budúcnosti, preto oceňujeme prácu tých primátorov, ktorí za uplynulé tri roky dokázali významnejšie znížiť svoj dlh. Počas rokov 2015 až 2017 na to bola vhodná príležitosť, keďže samosprávy zažívajú, pokiaľ ide o príjmy, dobré časy. V danom období rástli príjmy samospráv relatívne rýchlo, keďže významne rástla zamestnanosť aj mzdy a tým aj vybraná daň z príjmu fyzických osôb.

Zoznam 10 miest (alebo mestských častí) s najvýraznejším poklesom resp. nárastom dlhu medzi 31.12.2014 a 31.12.2017 pripájame v tab. 2. K nárastu v mestskej časti Bratislava – Devín je potrebné dodať, že sa jedná o špecifický prípad. Devín je už viac ako 10 rokov v nútenej správe a jeho dlh je taký veľký, že je prakticky nesplatiteľný. Priebežný nárast dlhu v sledovanom období nie je dôsledkom pokračujúceho zlého hospodárenia, ale len dôsledkom narastajúcich úrokov a penále.

Tab. 2: Zmena dlhu (percentné body) – rozdiel medzi 31.12.2014 a 31.12.2017, 10 miest s najvýznamnejším poklesom a nárastom

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; prepočet – INEKO

Finančné zdravie

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia (FZ), ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia samospráv. Okrem BBÚ a miery zadlženia vstupujú do finančného zdravia ešte ďalšie tri ukazovatele – dlhová služba, záväzky po lehote splatnosti a záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti.

FZ samosprávy vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).

V tab. 3 uvádzame zoznam 10 miest, kde došlo počas uplynulého volebného obdobia k najväčšiemu nárastu / poklesu známky FZ. Lídrov v náraste známky FZ chválime, no pre korektnosť dodávame, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie v porovnaní s mestom, ktoré už dobré finančné zdravie malo – také mesto má menšiu možnosť ďalej zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré predtým malo zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky.

Tab. 3: Zmena známky finančného zdravia – porovnanie známok za roky 2014 a 2017, 10 miest s najvýznamnejším nárastom a poklesom známky FZ

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Intenzita investovania

Dávame do pozornosti aj skôr spomínaný nový ukazovateľ „intenzita investovania“, ktorý vypovedá o objeme preinvestovaných zdrojov, a to bez ohľadu na to, či boli využité zdroje získané na základe efektívneho hospodárenia, zadlženia sa alebo minutia rezerv. Z dôvodu, že daný ukazovateľ nedokáže rozlíšiť túto skutočnosť, nevstupuje ani do hodnotenia finančného zdravia – lídri v objeme preinvestovaných prostriedkov totiž nemusia byť zároveň najlepšími hospodármi.

Intenzitu investovania je teda potrebné vnímať skôr ako zaujímavosť, ako informáciu, kde bol akou rýchlosťou zveľaďovaný hmotný majetok mesta – bez jednoznačného záveru o tom, či to je pozitívne alebo negatívne.

Zoznam 10 miest (alebo mestských častí) s najvyššou / najnižšou intenzitou investovania možno nájsť v tab. 4. K výrazne zápornej hodnote v Svätom Jure pripájame vysvetlenie, že sa taktiež jedná o špecifický prípad – mesto v roku 2016 predalo pozemky za viac ako 5,5 milióna eur. To je približne 1,5-násobok ročných bežných príjmov. Týmto predajom zároveň došlo k poklesu hmotného majetku mesta (výmenou za nárast prostriedkov na finančných účtoch mesta). Keďže v sledovanom období prevažoval úbytok hmotného majetku (pozemkov) nad investíciami, výsledkom je záporná hodnota intenzity investovania – čo však automaticky neznamená, že by mesto nehospodárilo dobre. Naopak, dlhodobo Svätý Jur hodnotíme ako jedno z miest s najvyššou známkou finančného zdravia. Rozhodujúce bude, či získané finančné prostriedky využijú efektívne.

Tab. 4: Intenzita investovania (%) – priemer za roky 2015 až 2017, 10 miest s najvyššou a najnižšou hodnotou

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Komplexné údaje o hospodárení všetkých samospráv nájdete na našom portáli

Kompletné tabuľky týkajúce sa tohto blogu, ktoré obsahujú údaje za všetky mestá a mestské časti, si môžete stiahnuť TU

Ostatné informácie o všetkých mestách, obciach a VÚC v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk.

Na tomto portáli sa aktuálne nachádzajú účtovné údaje za obdobie rokov 2006 až 2017 (údaje získavame od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.

Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje MF SR zhodujú s údajmi, ktoré mestá vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť.

 

Matej Tunega

analytik INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najsilnejší primátori budú v Bratislave a vo východoslovenských metropolách

Smeru najbližšia zostane Banská Bystrica, kde sú aj medzi nezávislými nominanti tejto strany

DOMOV

Profesor Hvorecký: Dekan plagiátor je svedectvom úpadku akademickej obce

Školy nemajú pri plagiátoch veľa možností.


Už ste čítali?