reklama

Policajný šéf sa dá vybrať aj vo férovej súťaži

V Írsku to dokázali, u nás sa naopak chystá výber v réžii ministerky vnútra a hrozí „zabetónovanie“ funkcií na dlhé roky

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Najskôr jeden príklad zo zahraničia. V Írsku od septembra nastúpil do práce nový šéf polície. Na najbližších päť rokov sa ním stal Drew Harris, ktorý predtým 34 rokov pracoval v polícii iného štátu – Severného Írska. Pozoruhodný je spôsob, akým ho vybrali. Po sérii škandálov v policajnom zbore v Írsku po prvý raz zorganizovali otvorenú medzinárodnú súťaž s úmyslom osloviť čo najviac vhodných kandidátov. V krajine prevládol názor, že nový šéf by už nemal byť zvnútra írskej polície, aby ju dokázal reformovať a vrátiť jej dôveru verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otvorený výber ukázali v Írsku

Súťaž v Írsku bola otvorená aj nepolicajtom a aby bola dosť atraktívna, zvýšili novému šéfovi plat zo 180-tisíc na 250-tisíc eur ročne. Realizovala ju špecializovaná agentúra na výber úradníkov – Public Appointments Service (PAS) v súlade s kritériami dohodnutými s agentúrou policajného dohľadu a ministrom spravodlivosti.

Do súťaže inzerovanej v domácich aj zahraničných novinách, na pracovnom portáli a cez sociálne siete sa prihlásilo 78 kandidátov. Z nich 25 po splnení kritérií prešlo na posudzovanie komisiou. Verejná výberová agentúra súčasne prostredníctvom profesionálnej súkromnej agentúry (vybranej v súťaži) vyhľadávala vhodných kandidátov v zahraničí vrátane Kanady, USA, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu. Z nich odporučila do ďalšieho kola štyroch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deväťčlenná komisia nakoniec posudzovala 29 uchádzačov, z nich 16 nepolicajtov a 13 zo zahraničia. Komisii predsedala uznávaná konzultantka v oblasti manažmentu, ďalej v nej bol jeden zástupca vlády, dvaja z agentúry policajného dohľadu, jeden bývalý pracovník ministerstva spravodlivosti, po jednom zo škótskej a anglickej polície, šéfka známej personálnej agentúry a zástupca výberovej agentúry.

Na interview pozvali 13 uchádzačov, z nich 2 nepolicajtov a 5 zo zahraničia. Do finále postúpili piati, jeden neskôr odstúpil. Okrem Harrisa boli v závere súťaže dvaja uchádzači zvnútra írskej polície a jedna z polície v New Yorku. Podstúpili poldenné hĺbkové hodnotenie (Assessment Center), overovanie referencií a finálne interview s prezentáciou pred komisiou. Konečné slovo pri výbere mala vláda, ktorá mohla výnimočne a z významných dôvodov odmietnuť nominovaného kandidáta, čo však neurobila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Slovensku je to inak

A teraz sa pozrime, ako sa vyberá vedenie polície na Slovensku. Policajný prezident a viceprezidenti ako aj šéf inšpekcie, sú v súčasnosti volení a odvolávaní ministrom vnútra. Neexistujú žiadne zásadné podmienky či obmedzenia funkciu vykonávať a nie je potrebné ani odôvodnenie pre ich odvolanie.

Odborná diskusia stojí na otázke, či má byť policajný prezident, a teda celý policajný zbor, podriadený priamo ministrovi vnútra, alebo či má mať určitú vyššiu politickú nezávislosť. Ak je podriadený ministrovi, môže napríklad len ťažko dôjsť k nezávislému vyšetrovaniu predstaviteľov vlády a spriaznených osôb. Na druhej strane, v prípade zlyhaní je zrejmé, že politickú zodpovednosť nesie priamo minister. Problém je, ak sa zodpovednosť nevyvodzuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa Eurobarometra je na Slovensku 38 % ľudí, ktorí dôverujú polícii. To je najmenej v EÚ. Pre porovnanie, v Írsku polícii dôveruje 67 %. Na druhej strane existujú krajiny s najvyššou dôverou, kde polícia patrí rovnako pod exekutívu. Napríklad Dánsko – polícia podlieha ministerstvu spravodlivosti (dôveruje 93 %) a Fínsko – polícia podlieha ministerstvu vnútra (dôveruje 91 %). V týchto krajinách je však politická kultúra pri výkone moci a vyvodzovaní zodpovednosti za zlyhania na celkom inej úrovni, čo napomáha predchádzať konfliktom záujmov.

K nárastu dôvery verejnosti v políciu, tak ako pri iných inštitúciách, je potrebné nezávislé a transparentné riadenie postavené na výsledkoch a merateľných ukazovateľoch a v prípade zlyhaní musí existovať nezávislá kontrola s vyšetrovacími právomocami.

programovom vyhlásení vlády sa koalícia zaviazala vytvoriť „podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody.“ Celé dva roky však v tejto veci vláda nič neurobila.

Spoločenská požiadavka na posilnenie nezávislosti policajného zboru sa zintenzívnila po tohtoročných udalostiach a zisteniach akými boli: vražda novinára a jeho snúbenice, podozrenia z prepojení vládnych predstaviteľov na mafiu či únos vietnamského občana vládnym špeciálom.

Pod tlakom verejnosti a koaličného partnera odstúpil z funkcie minister vnútra Robert Kaliňák, ktorého neskôr nahradila jeho blízka spolupracovníčka Denisa Saková. Odstúpil aj policajný prezident Tibor Gašpar, ktorého dočasne nahradil dovtedajší šéf inšpekcie Milan Lučanský. Výmena lídrov za im blízke osoby nie je zárukou reálnej zmeny. Potvrdzuje to aj nedávny návrat Gašpara do rezortu vnútra na post poradcu ministerky.

Ministerstvo vnútra pod vedením Sakovej aktuálne predkladá návrh novely zákona č. 171/1993 o Policajnom zbore, ktorý prináša najmä tieto zmeny:

Návrhy

Komentáre INEKO

  • Policajného prezidenta už nemá vyberať priamo minister. Zavádza sa výberové konanie, ktoré vyhlási ministerstvo vnútra najmenej 40 dní dopredu.
  • Zoznam a životopisy pozvaných uchádzačov ministerstvo zverejní na svojom webe.
  • Uchádzačov má najskôr neverejne hodnotiť 7-členná komisia, v ktorej dvoch členov menuje minister vnútra a po jednom generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a policajné odbory.
  • Po hodnotení komisiou má minister predložiť vhodných kandidátov na verejné vypočutie v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť. Ten ministrovi odporučí víťaza, konečné slovo pri menovaní však má mať minister.
  • Zloženie hodnotiacej komisie vypovedá o silnom vplyve ministra vnútra. Zo siedmich členov dvoch priamo menuje minister, ďalší štyria sú z prostredia polície alebo inšpekcie, ktoré sú ministrovi podriadené.
  • Návrh nedáva povinnosť ministrovi predložiť parlamentnému výboru všetkých kandidátov, ktorých komisia označila za vhodných (čo v pripomienkovom konaní kritizuje aj Generálna prokuratúra). Ak by teda aj došlo k vyváženejšiemu zloženiu komisie, minister dokáže jemu nepohodlných kandidátov eliminovať.
  • Policajný prezident už nemá byť volený bez časového ohraničenia. Prvý návrh novely hovorí o 7-ročnom období bez možnosti opätovného uchádzania, uvažuje sa však aj o 4 rokoch s možnosťou opätovného uchádzania či neohraničenom období.
  • Novela mení tiež podmienky odvolania, to by bolo možné na návrh ministra a po odsúhlasení trojpätinovou väčšinou parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.
  • Oprávnenou kritikou opozície je riziko „zabetónovania“ prezidenta vo funkcii.
  • Do funkcie prezidenta policajného zboru bude možné menovať len aktívneho policajta, ktorý má odslúžených najmenej 15 rokov a najmenej 5 rokov bol nadriadený iným policajtom.
  • Uvedené nastavenie vylučuje kandidátov mimo polície, napríklad z radov prokurátorov či spravodajských služieb. Bývalí policajti budú musieť dúfať, že ich ešte pred menovaním opätovne prijmú do policajného zboru.
  • Výberovými konaniami sa majú na 5-ročné funkčné obdobie obsadzovať aj ďalšie najvyššie funkcie v polícii a inšpekcii, ide napríklad o posty viceprezidentov či krajských riaditeľov a riaditeľov útvarov s celoštátnou pôsobnosťou. Úpravu výberových konaní má určiť minister interným predpisom.
  • Rizikom je, že vplyv ministra na oproti dnešku neoslabí, nedôjde k otvorenému výberu a navyše dôjde k „zabetónovaniu“ funkcií na ďalších 5 rokov.
  • Novela mení postavenie policajnej inšpekcie, ktorá má právomoc vyšetrovať trestnú činnosť policajtov. Dnešná Sekcia kontroly a inšpekčnej služby nie je súčasťou Policajného zboru, avšak patrí rovnako ako Policajný zbor pod ministerstvo vnútra. Novela zriaďuje Úrad inšpekčnej služby, ktorý má organizačne patriť do Policajného zboru.
  • S cieľom posilniť nezávislosť by mala byť policajná inšpekcia oddelená spod hierarchie ministerstva vnútra či policajného zboru a to: zriadením samostatnej inštitúcie ako je to napríklad v ČR, alebo prenesením tohto útvaru (sekcie) na iné ministerstvo (napríklad spravodlivosti) či pod prokuratúru.
  • Členov inšpekčnej služby budú naďalej tvoriť príslušníci policajného zboru, čo neodstráni riziko kolegiálnej zhovievavosti či chýbajúcej nestrannosti, keď policajti kontrolujú policajtov.
  • Riaditeľa inšpekcie už nemá menovať minister, ale vláda na návrh ministra vnútra a to na základe obdobného výberového konania ako pri policajnom prezidentovi a tiež na 7-rokov.
  • Uchádzačov má hodnotiť 7-členná komisia, v ktorej po jednom členovi menuje minister vnútra, minister spravodlivosti, generálny prokurátor, prezident Policajného zboru, generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, rektor Akadémie Policajného zboru a policajné odbory.
  • Šéfa inšpekcie bude môcť odvolať vláda na návrh ministra vnútra po súhlase dvoch tretín parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť.
  • Presun menovacích kompetencií na vládu obmedzuje závislosť od ministra vnútra, čo vítame.
  • Na druhej strane, podobne ako pri policajnom šéfovi nepôjde o otvorený výber a hrozí „zabetónovanie“ funkcie na mnoho rokov dopredu.
  • Na hodnotení kandidátov by sa nemali podieľať aktéri, ktorých bude inšpekcia kontrolovať (prezident Policajného zboru a riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže).

Pointa chystaných zmien

Na prvý pohľad prináša návrh novely viaceré zlepšenia. Či už ide o zavedenie výberových konaní, hodnotiacich komisií, verejného vypočutia kandidátov v parlamentom výbore, alebo menovania šéfa inšpekcie vládou. Pri bližšom pohľade však výber policajného šéfa aj šéfa inšpekcie ostáva pod taktovkou ministra vnútra. Ten totiž bude mať kontrolu nad komisiou hodnotiacou uchádzačov o post šéfa polície, bude rozhodovať o tom, ktorých kandidátov posunie na verejné vypočutie do parlamentu, v prípade šéfa polície prijme finálne rozhodnutie a v prípade šéfa inšpekcie predloží vláde návrh na vymenovanie. Pri oboch funkciách tiež bude jediný, kto môže predložiť návrh na ich odvolanie.

Hlavným rizikom novely je, že súčasnému vedeniu ministerstva vnútra umožní zvoliť za šéfov polície a inšpekcie na mnoho rokov dopredu konformných ľudí, ktorých nebude ľahké predčasne vymeniť. Hrozí tak, že si súčasná garnitúra zabezpečí, že aj v prípade prehry v parlamentných voľbách polícia ešte dlho nezačne riadne vyšetrovať trestné činy, do ktorých môžu byť zapletení dnes vládnuci politici a záujmové skupiny v ich pozadí. Ak sa tieto riziká nepodarí odstrániť, INEKO považuje za vhodnejšie novelu neprijímať a nateraz nemeniť spôsob menovania a odvolávania čelných funkcionárov polície aj inšpekcie.

Slabou stránkou novely je aj to, že nerieši konflikt záujmov inšpekcie pri kontrole policajtov. Napriek niektorým náznakom systémových zlepšení preto zásadné zmeny v práci polície a zvýšenie dôvery verejnosti nemožno očakávať.

Príklad z Írska ponúka viaceré inšpirácie na zmiernenie uvedených nedostatkov. Otvorená medzinárodná súťaž, možnosť uchádzať sa aj pre nepolicajtov, komisia zložená z uznávaných odborníkov, hĺbkové hodnotenie uchádzačov či finálne rozhodovanie vo vláde. Nižšiu mieru politického vplyvu by mohlo priniesť vytvorenie osobitnej agentúry pre výber čelných predstaviteľov verejných inštitúcií, prípadne realizácia konkurzu s asistenciou súkromnej personálnej agentúry, ktorá by zabezpečovala súlad uchádzačov so stanovenými kritériami.

Hlbšou reformou by bolo prenesenie hodnotenia aj finálneho rozhodovania do parlamentu. Kandidátov by napríklad mohla verejne vypočúvať komisia zložená z expertov nominovaných poslaneckými klubmi, vládou a prezidentom, prípadne zo zástupcov občianskej spoločnosti. Komisia by ďalej vhodných kandidátov predložila plénu v parlamente, kde by finálne rozhodnutie mohlo byť prijaté ústavnou väčšinou, prípadne jednoduchou väčšinou s právom veta pre prezidenta. A rovnako by mohlo prebiehať aj odvolávanie.

Pre zaujímavosť, ešte ďalej zašli v Anglicku a Walese, kde policajných šéfov od roku 2012 navrhujú politické strany a vyberajú ľudia priamo vo voľbách na 4-ročné funkčné obdobie.

Tento blog je súčasťou projektu na podporu demokracie, ktorý spolufinancovala organizácia Center for International Private Enterprise (CIPE) a nadácia Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave. Blog nadväzuje na analýzu „Ako posilniť nezávislosť a odbornosť verejných inštitúcií“ zverejnenú v júni 2018.

Peter Goliaš, Adam Kušnirik

INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu