Ako sa zarába v kľúčových kontrolných inštitúciách štátu

Autor: INEKO | 23.8.2018 o 10:57 | (upravené 27.8.2018 o 19:51) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  20513x

Prinášame prehľad platov v regulačných, kontrolných a justičných inštitúciách, ktoré majú brániť politikom a záujmovým skupinám v zneužívaní moci

Chceli by ste dozerať na verejné tendre? Úrad pre verejné obstarávanie platil vlani svojim zamestnancom v priemere 1 787 € v hrubom v prepočte na plný úväzok. Alebo vás láka kontrolovať všetky výdavky štátu? V Najvyššom kontrolnom úrade vlani zarábali 1 521 €. Ak by ste chceli dohliadať na platenie daní, na Finančnej správe mali v priemere 1 219 € mesačne.

Sú tieto platy dostatočné na prilákanie vzdelaných a šikovných ľudí? Pre porovnanie, priemerná hrubá mzda v Bratislavskom kraji, kde sídli väčšina inštitúcií, bola vlani podľa Štatistického úradu 1 449  € mesačne. Priemerná hrubá mzda za celú ekonomiku bola 1 101 €. A ľudia s vysokou školou zarábajú o 30-40 % viac.

V porovnaní s inými inštitúciami zarábajú výrazne podpriemerne zamestnanci Ústredia práce spolu s úradmi práce (vlani v priemere 869 € mesačne) ako aj okresných a krajských súdov (969 €). Podpriemerné platy majú tiež zamestnanci Štatistického úradu (1 019 €), Špecializovaného trestného súdu (1 103 €), okresných prokuratúr (1 020 € až 1 183 €) a tiež napríklad Dopravného úradu (1 297 €). Naopak s odstupom najvyššie platy majú zamestnanci Národnej banky Slovenska (2 239 €) a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (2 708 €).

Výška platu ovplyvňuje kvalitu inštitúcií. Funkcionári aj zamestnanci sú v prípade adekvátneho ohodnotenia menej náchylní podľahnúť vonkajším vplyvom, ktoré by mohli znížiť nezávislosť v ich rozhodovaní. Nastavenie odmeny je zároveň dôležité pre atraktivitu širšieho okruhu expertov pracovať v danej inštitúcii a nie v súkromnom sektore.

Preto sme sa v nadväznosti na hodnotenie funkčnej nezávislosti inštitúcií rozhodli priniesť aj hodnotenie finančnej nezávislosti. Tú počítame indexom, ktorý tvorí zo 60 % plat najvyšších funkcionárov a zo 40 % plat zamestnancov. Podľa tejto metodiky je finančne najviac nezávislou Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nasleduje Ústavný súd SR, Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra a RTVS. Naopak finančne najmenej nezávislé sú Ústredie práce, Štatistický úrad, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dopravný úrad a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Práve predseda posledne menovaného úradu má pri pohľade na čelných funkcionárov v porovnaní s inými inštitúciami najnižší plat (v priemere 2 755 € v hrubom mesačne za rok 2017). Podpriemerne zarábajú aj predsedovia Protimonopolného a Štatistického úradu (zhodne po 3 154 €). Blízko priemeru je policajný prezident (4 436 €) alebo predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (4 966 €). Nadpriemerne zarába predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (5 466 €) či generálny prokurátor (7 133 €). No a najvyšší plat mal vlani riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý zarobil v priemere 8 221 € mesačne, k čomu však prispelo trojmesačné odstupné pre Václava Miku, na ktoré má zo zákona nárok.

Za kontrolu sudcov sa u nás neplatí

Súdna rada je kľúčový kontrolný orgán súdnej moci, ktorý napríklad volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov a rozhoduje o pridelení a preložení sudcov. Tvorí ju osemnásť členov. Členovia Súdnej rady nedostávajú za svoju činnosť žiadne odmeny. Výnimkou je post predsedu, ktorého držiteľkám štát vlani vyplatil v priemere 6 723 € mesačne.

Je správne, že členovia Súdnej rady pracujú zadarmo? Väčšinou aj tak ide o sudcov, ktorí už z výkonu svojej doživotnej funkcie zarábajú v priemere viac ako 4  000 € mesačne. Argumentom proti je, že členstvo v rade prináša viac práce a zodpovednosti. Členovia závislí od sudcovského platu sa navyše dostávajú do konfliktu záujmov, keď majú kontrolovať vlastných kolegov. Ambíciou bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a jej novely bolo, aby sa Súdna rada pre väčšiu otvorenosť spravidla spolovice obsadzovala nesudcami. Pre potenciálnych uchádzačov z odborných „nesudcovských“ kruhov však nulové finančné ohodnotenie na atraktivite tejto funkcie nepridáva. Preto je namieste uvažovať o posilnení nielen funkčnej, ale aj finančnej nezávislosti tejto inštitúcie.

Do hodnotenia finančnej nezávislosti sme nezaradili platy kontrolných a spolurozhodovacích orgánov (rád), keďže sa nachádzajú len v niekoľkých inštitúciách. Zarážajúce sú mimoriadne nízke odmeny členov Rady Protimonopolného úradu, ktorí rozhodujú v druhostupňovom konaní aj o miliónových pokutách. Ich priemerný hrubý mesačný príjem v roku 2017 dosiahol 363 € na člena. Členovia Rady sú odmeňovaní na základe všeobecného záväzného predpisu vydaného úradom. Od 1. apríla 2017 ich odmena vzrástla na 400 €, dovtedy zarábali najviac 250 € mesačne. Pre zaujímavosť, viac zarábajú aj poslanci vyšších územných celkov.

O niečo lepšie platy majú členovia Rady Úradu pre verejné obstarávanie, ktorí v roku 2017 zarábali 1 000 € mesačne. Výrazne najlepšie sú odmeňovaní členovia Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorí vlani zarobili v priemere 3 949 € mesačne. Ich odmena je Zákonom č. 250/2012 o regulácii sieťových odvetví viazaná na štvornásobok mzdy v národnom hospodárstve.

Platy členov Bankovej rady NBS sú tajné

Dáta o príjmoch sme od jednotlivých inštitúcií zozbierali prostredníctvom žiadostí s odvolaním sa na Zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Ako jediná nám údaje o platoch vrcholných predstaviteľov odmietla poskytnúť Národná Banka Slovenska (NBS). Tá sa nepovažuje za povinnú osobu v zmysle § 9 ods. 3 písm. g) zákona o prístupe k informáciám s odôvodnením, že NBS nie je financovaná zo štátneho rozpočtu. Zhodný výklad zákona v odôvodnení zamietnutia našej žiadosti poskytla aj Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), avšak na rozdiel od NBS nám zaslali aspoň hrubé príjmy všetkých členov RRZ v súčte. Po opätovnom vyzvaní NBS, aby nám zaslali súčet príjmov všetkých členov bankovej rady, reagovali zamietavo s tým, že takýmito údajmi nedisponujú.

Pri výpočte indexu finančnej nezávislosti sme preto odhadli platy členov Bankovej rady NBS na základe oznámenia majetkových pomerov verejných funkcionárov. Z nich vyplýva, že za funkciu v Bankovej rade zarobili minulý rok v priemere 5 161 € mesačne na jedného člena. Ďalšiu zložku ich príjmu tvoria funkcie v NBS spojené s členstvom v bankovej rade (napr. post výkonného riaditeľa), za ktoré dostávali odmeny pravdepodobne najmenej 8 698 eur mesačne.

DOPLNENIE 27.8.2018: Na základe upozornenia čitateľa sme na str. 97 vo výročnej správe NBS za 2017 našli túto vetu: "Mzdy a zamestnanecké požitky členov bankovej rady za rok 2017 predstavovali 617 tis. EUR (601 tis. EUR za rok 2016)." Pri piatich členoch to teda vychádza v priemere na 123,4-tis. EUR na člena. Táto suma pravdepodobne stále nezahŕňa odmeny za iné funkcie v NBS.

Zdroj: https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/protected/VSNBS17.pdf

Čo odporúčame

S cieľom posilniť finančnú nezávislosť odporúčame zaviesť odmeny pre členov Súdnej rady a zásadne zvýšiť odmeny členom Rady Protimonopolného úradu. Ďalej odporúčame prehodnotiť platy aj celkové rozpočty inštitúcií, kde zamestnanci či čelní funkcionári zarábajú podpriemerne.

S cieľom prelomiť odpor NBS a RRZ zverejňovať platy lídrov je potrebné novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Pri určovaní platov v kontrolných inštitúciách je dôležité nastaviť pravidlá tak, aby politici nemali dosah na ich účelové znižovanie, či zmrazovanie, najmä v prípade čelných funkcionárov. V skutočnosti sa na viaceré inštitúcie vzťahuje zmrazovanie platov poslancov Národnej rady SR, ktoré trvá od roku 2012. Na ich plat je podľa Zákona č. 120/1993 o platových pomeroch naviazaný napríklad plat predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. V apríli tohto roka považoval Ústavný súd SR tento postup zmrazovania platov za nezákonný. V minulosti rozhodol rovnako v prípade prokurátorov a sudcov a toto obmedzene sa na nich viac nevzťahuje.

Ešte silnejším obmedzením nezávislosti je, ak vláda priamo rozhoduje o platoch najvyšších funkcionárov. To platí pre Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Dopravný úrad a Štatistický úrad. S cieľom posilniť nezávislosť odporúčame vo všetkých prípadoch zákonom naviazať platy vrcholných predstaviteľov na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve, ktorú každoročne zverejňuje Štatistický úrad SR. Tak to funguje napríklad pre generálneho riaditeľa RTVS alebo pre členov Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Podrobnejšie informácie o hodnotení finančnej nezávislosti jednotlivých inštitúcií nájdete v našej analýze.

Tento blog je súčasťou projektu, ktorý bol podporený organizáciou Center for International Private Enterprise (CIPE) a nadáciou Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave.

Peter Goliaš, Adam Kušnirik

INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Na generálnej prokuratúre sa vyplavuje špina

Čo sa dialo na generálnej prokuratúre.

ANALÝZA

Mayová prežila ďalšiu skúšku, no súboj štyroch sa nekončí

Premiérka musí sľubovať, ale nemá kam uhnúť.


Už ste čítali?