Ako sa zarába v kľúčových kontrolných inštitúciách štátu

Autor: INEKO | 23.8.2018 o 10:57 | (upravené 27.8.2018 o 19:51) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  20307x

Prinášame prehľad platov v regulačných, kontrolných a justičných inštitúciách, ktoré majú brániť politikom a záujmovým skupinám v zneužívaní moci

Chceli by ste dozerať na verejné tendre? Úrad pre verejné obstarávanie platil vlani svojim zamestnancom v priemere 1 787 € v hrubom v prepočte na plný úväzok. Alebo vás láka kontrolovať všetky výdavky štátu? V Najvyššom kontrolnom úrade vlani zarábali 1 521 €. Ak by ste chceli dohliadať na platenie daní, na Finančnej správe mali v priemere 1 219 € mesačne.

Sú tieto platy dostatočné na prilákanie vzdelaných a šikovných ľudí? Pre porovnanie, priemerná hrubá mzda v Bratislavskom kraji, kde sídli väčšina inštitúcií, bola vlani podľa Štatistického úradu 1 449  € mesačne. Priemerná hrubá mzda za celú ekonomiku bola 1 101 €. A ľudia s vysokou školou zarábajú o 30-40 % viac.

V porovnaní s inými inštitúciami zarábajú výrazne podpriemerne zamestnanci Ústredia práce spolu s úradmi práce (vlani v priemere 869 € mesačne) ako aj okresných a krajských súdov (969 €). Podpriemerné platy majú tiež zamestnanci Štatistického úradu (1 019 €), Špecializovaného trestného súdu (1 103 €), okresných prokuratúr (1 020 € až 1 183 €) a tiež napríklad Dopravného úradu (1 297 €). Naopak s odstupom najvyššie platy majú zamestnanci Národnej banky Slovenska (2 239 €) a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (2 708 €).

Výška platu ovplyvňuje kvalitu inštitúcií. Funkcionári aj zamestnanci sú v prípade adekvátneho ohodnotenia menej náchylní podľahnúť vonkajším vplyvom, ktoré by mohli znížiť nezávislosť v ich rozhodovaní. Nastavenie odmeny je zároveň dôležité pre atraktivitu širšieho okruhu expertov pracovať v danej inštitúcii a nie v súkromnom sektore.

Preto sme sa v nadväznosti na hodnotenie funkčnej nezávislosti inštitúcií rozhodli priniesť aj hodnotenie finančnej nezávislosti. Tú počítame indexom, ktorý tvorí zo 60 % plat najvyšších funkcionárov a zo 40 % plat zamestnancov. Podľa tejto metodiky je finančne najviac nezávislou Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Nasleduje Ústavný súd SR, Národná banka Slovenska, Generálna prokuratúra a RTVS. Naopak finančne najmenej nezávislé sú Ústredie práce, Štatistický úrad, Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dopravný úrad a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

Práve predseda posledne menovaného úradu má pri pohľade na čelných funkcionárov v porovnaní s inými inštitúciami najnižší plat (v priemere 2 755 € v hrubom mesačne za rok 2017). Podpriemerne zarábajú aj predsedovia Protimonopolného a Štatistického úradu (zhodne po 3 154 €). Blízko priemeru je policajný prezident (4 436 €) alebo predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (4 966 €). Nadpriemerne zarába predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (5 466 €) či generálny prokurátor (7 133 €). No a najvyšší plat mal vlani riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý zarobil v priemere 8 221 € mesačne, k čomu však prispelo trojmesačné odstupné pre Václava Miku, na ktoré má zo zákona nárok.

Za kontrolu sudcov sa u nás neplatí

Súdna rada je kľúčový kontrolný orgán súdnej moci, ktorý napríklad volí a odvoláva členov disciplinárnych senátov a rozhoduje o pridelení a preložení sudcov. Tvorí ju osemnásť členov. Členovia Súdnej rady nedostávajú za svoju činnosť žiadne odmeny. Výnimkou je post predsedu, ktorého držiteľkám štát vlani vyplatil v priemere 6 723 € mesačne.

Je správne, že členovia Súdnej rady pracujú zadarmo? Väčšinou aj tak ide o sudcov, ktorí už z výkonu svojej doživotnej funkcie zarábajú v priemere viac ako 4  000 € mesačne. Argumentom proti je, že členstvo v rade prináša viac práce a zodpovednosti. Členovia závislí od sudcovského platu sa navyše dostávajú do konfliktu záujmov, keď majú kontrolovať vlastných kolegov. Ambíciou bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej a jej novely bolo, aby sa Súdna rada pre väčšiu otvorenosť spravidla spolovice obsadzovala nesudcami. Pre potenciálnych uchádzačov z odborných „nesudcovských“ kruhov však nulové finančné ohodnotenie na atraktivite tejto funkcie nepridáva. Preto je namieste uvažovať o posilnení nielen funkčnej, ale aj finančnej nezávislosti tejto inštitúcie.

Do hodnotenia finančnej nezávislosti sme nezaradili platy kontrolných a spolurozhodovacích orgánov (rád), keďže sa nachádzajú len v niekoľkých inštitúciách. Zarážajúce sú mimoriadne nízke odmeny členov Rady Protimonopolného úradu, ktorí rozhodujú v druhostupňovom konaní aj o miliónových pokutách. Ich priemerný hrubý mesačný príjem v roku 2017 dosiahol 363 € na člena. Členovia Rady sú odmeňovaní na základe všeobecného záväzného predpisu vydaného úradom. Od 1. apríla 2017 ich odmena vzrástla na 400 €, dovtedy zarábali najviac 250 € mesačne. Pre zaujímavosť, viac zarábajú aj poslanci vyšších územných celkov.

O niečo lepšie platy majú členovia Rady Úradu pre verejné obstarávanie, ktorí v roku 2017 zarábali 1 000 € mesačne. Výrazne najlepšie sú odmeňovaní členovia Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorí vlani zarobili v priemere 3 949 € mesačne. Ich odmena je Zákonom č. 250/2012 o regulácii sieťových odvetví viazaná na štvornásobok mzdy v národnom hospodárstve.

Platy členov Bankovej rady NBS sú tajné

Dáta o príjmoch sme od jednotlivých inštitúcií zozbierali prostredníctvom žiadostí s odvolaním sa na Zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Ako jediná nám údaje o platoch vrcholných predstaviteľov odmietla poskytnúť Národná Banka Slovenska (NBS). Tá sa nepovažuje za povinnú osobu v zmysle § 9 ods. 3 písm. g) zákona o prístupe k informáciám s odôvodnením, že NBS nie je financovaná zo štátneho rozpočtu. Zhodný výklad zákona v odôvodnení zamietnutia našej žiadosti poskytla aj Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), avšak na rozdiel od NBS nám zaslali aspoň hrubé príjmy všetkých členov RRZ v súčte. Po opätovnom vyzvaní NBS, aby nám zaslali súčet príjmov všetkých členov bankovej rady, reagovali zamietavo s tým, že takýmito údajmi nedisponujú.

Pri výpočte indexu finančnej nezávislosti sme preto odhadli platy členov Bankovej rady NBS na základe oznámenia majetkových pomerov verejných funkcionárov. Z nich vyplýva, že za funkciu v Bankovej rade zarobili minulý rok v priemere 5 161 € mesačne na jedného člena. Ďalšiu zložku ich príjmu tvoria funkcie v NBS spojené s členstvom v bankovej rade (napr. post výkonného riaditeľa), za ktoré dostávali odmeny pravdepodobne najmenej 8 698 eur mesačne.

DOPLNENIE 27.8.2018: Na základe upozornenia čitateľa sme na str. 97 vo výročnej správe NBS za 2017 našli túto vetu: "Mzdy a zamestnanecké požitky členov bankovej rady za rok 2017 predstavovali 617 tis. EUR (601 tis. EUR za rok 2016)." Pri piatich členoch to teda vychádza v priemere na 123,4-tis. EUR na člena. Táto suma pravdepodobne stále nezahŕňa odmeny za iné funkcie v NBS.

Zdroj: https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/protected/VSNBS17.pdf

Čo odporúčame

S cieľom posilniť finančnú nezávislosť odporúčame zaviesť odmeny pre členov Súdnej rady a zásadne zvýšiť odmeny členom Rady Protimonopolného úradu. Ďalej odporúčame prehodnotiť platy aj celkové rozpočty inštitúcií, kde zamestnanci či čelní funkcionári zarábajú podpriemerne.

S cieľom prelomiť odpor NBS a RRZ zverejňovať platy lídrov je potrebné novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

Pri určovaní platov v kontrolných inštitúciách je dôležité nastaviť pravidlá tak, aby politici nemali dosah na ich účelové znižovanie, či zmrazovanie, najmä v prípade čelných funkcionárov. V skutočnosti sa na viaceré inštitúcie vzťahuje zmrazovanie platov poslancov Národnej rady SR, ktoré trvá od roku 2012. Na ich plat je podľa Zákona č. 120/1993 o platových pomeroch naviazaný napríklad plat predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. V apríli tohto roka považoval Ústavný súd SR tento postup zmrazovania platov za nezákonný. V minulosti rozhodol rovnako v prípade prokurátorov a sudcov a toto obmedzene sa na nich viac nevzťahuje.

Ešte silnejším obmedzením nezávislosti je, ak vláda priamo rozhoduje o platoch najvyšších funkcionárov. To platí pre Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Dopravný úrad a Štatistický úrad. S cieľom posilniť nezávislosť odporúčame vo všetkých prípadoch zákonom naviazať platy vrcholných predstaviteľov na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve, ktorú každoročne zverejňuje Štatistický úrad SR. Tak to funguje napríklad pre generálneho riaditeľa RTVS alebo pre členov Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Podrobnejšie informácie o hodnotení finančnej nezávislosti jednotlivých inštitúcií nájdete v našej analýze.

Tento blog je súčasťou projektu, ktorý bol podporený organizáciou Center for International Private Enterprise (CIPE) a nadáciou Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave.

Peter Goliaš, Adam Kušnirik

INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najsilnejší primátori budú v Bratislave a vo východoslovenských metropolách

Smeru najbližšia zostane Banská Bystrica, kde sú aj medzi nezávislými nominanti tejto strany

DOMOV

Profesor Hvorecký: Dekan plagiátor je svedectvom úpadku akademickej obce

Školy nemajú pri plagiátoch veľa možností.


Už ste čítali?