Blížia sa komunálne voľby, mestá nafúkli svoje bežné výdavky o vyše 6 %

Autor: INEKO | 10.8.2018 o 9:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  5164x

Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu 2017 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najmenej dobre Martin a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a m. časť Devín.

Všetky veľké mestá s dlhom v rámci zákonného limitu

V minulom roku neprekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov žiadne spomedzi veľkých miest. Najvyšší dlh dosiahol Bratislavský magistrát (49,1 %), nasledujú Prešov (38,8 %), Michalovce (35,4 %) a Čadca (35,3 %). Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 50 najväčších miest v roku 2017.

Naopak, najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa obstáli mestá Ružomberok, Topoľčany, Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Malacky a Kežmarok, ktoré nemali ku koncu roka 2017 žiadny dlh. Nízky dlh mali aj v Poprade (3,1 %), Hlohovci (4,9 %), Trebišove (6,3 %) či v Leviciach (6,6 %).

Pokiaľ ide o zadlženie (percentuálnu mieru), mestá v priemere opäť dokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014 a 2016), keď sa im aj počas roku 2017 podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest v SR klesla z 26,2 % na 23,9 %.

Je však potrebné dodať, že k tomuto poklesu došlo iba vďaka výraznému nárastu bežných príjmov miest, ktoré sú čitateľom vo vzorci pre výpočet miery zadlženia. Dlh v nominálnom vyjadrení totiž v týchto mestách sumárne nijak neklesol. Naopak, mierne narástol, a to z 406 na 411 mil. eur. K poklesu miery zadlženia teda došlo iba vďaka nárastu čitateľa vo vzorci.

To zároveň vysvetľuje, prečo dlh v prepočte na 1 obyvateľa mohol narásť aj napriek poklesu percentuálnej miery zadlženia. Počet obyvateľov sa totiž zmenil iba minimálne a preto nárast nominálneho zadlženia viedol k nárastu dlhu na 1 obyvateľa – konkrétne zo 179 eur na 183 eur.

Martin už nemá problém so záväzkami po lehote splatnosti, Devín naďalej áno

Podľa ďalšieho zákonného kritéria by nemala celková výška záväzkov po lehote splatnosti prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok. Práve tento limit prekročilo ešte počas roku 2016 mesto Martin, jeho záväzky po lehote splatnosti vtedy vyskočili až na 19,90 %. To viedlo k zavedeniu nútenej správy v meste, pričom príčinou celej tejto situácie bola kauza nevybudovanej lanovky na Martinské hole, ktorá mala počiatok ešte v deväťdesiatych rokoch.

Martin sa napokon z nútenej správy dostal 31. októbra 2017, teda potom ako mesto doplatilo zostatok z pohľadávky súvisiacej s touto kauzou, ktorý v tom čase predstavoval 6,7 mil. eur. Vďaka tomu už v Martine ku koncu roka 2017 neevidovali žiadne záväzky po lehote splatnosti, nútená správa skončila, no splatenie týchto záväzkov sa pretavilo do výrazného zvýšenia mestského dlhu. Aj preto mesto Martin dnes evidujeme ako mesto s iba „dostatočným“ finančným zdravím.

Jedinou samosprávou s vážnymi problémami spomedzi 50 najväčších miest (a ich mestských častí) tak ostáva m.č. Bratislava – Devín, ktorá je, v súlade s pravidlami, už viac ako 10 rokov v nútenej správe. Jej záväzky po lehote splatnosti dosahujú (bez cudzej pomoci) prakticky nesplatiteľný objem 1 671 % ročných bežných príjmov.

Najvyšší prebytok opäť dokázali vytvoriť v Dubnici nad Váhom

O finančnej kondícii samospráv dokážu dobre vypovedať aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším z nich je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových  a nedaňových  príjmov).

V roku 2017 dosiahli všetky najväčšie mestá s výnimkou Martina kladnú bilanciu bežného účtu. Najlepšie hodnoty zaznamenali Dubnica nad Váhom (+23,7 %), Nové Mesto nad Váhom (+23,3 %), Malacky (+16,3 %), Trenčín (+15,0 %) a Trnava (+14,6 %).

Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov 50 najväčších miest predstavovala +9,6 %, čo je medziročné zhoršenie oproti hodnote +10,9 % z roku 2016. Dôvodom tohto zhoršenia je, že mestá „neustrážili“ svoje bežné výdavky. Tie medziročne narástli až o 6,1 %, čo pravdepodobne súvisí s blížiacimi sa komunálnymi voľbami.

Platí pritom, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).

Aktuálne hodnotenie finančného zdravia

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia samospráv. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).

Priemerná známka finančného zdravia za všetkých 50 najväčších miest sa medziročne zvýšila (z 4,26 na 4,35). Zároveň, pre všetky veľké mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály, a to v 26 prípadoch ako „výborné“ (nad 5), pri 22 mestách ako „dobré“ (od 4 do 5) a v prípade Bratislavy a mesta Martin ako dostatočné (od 3 do 4). K tomuto zlepšeniu prispelo najmä to, že mestá dokázali v priemere znížiť svoje dlhové služby a zmenšiť objem záväzkov po lehote splatnosti.

Najlepšie hodnotenie finančného zdravia patrí podľa našej metodiky Novému Mestu nad Váhom, Dubnici nad Váhom, Hlohovcu, Topoľčanom a Popradu, pričom najlepšie medziročné zlepšenie zaznamenali v Trebišove, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote či Bardejove – tieto mestá dokázali počas roka 2017 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.

Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Martin, Žilina, Liptovský Mikuláš a Hlohovec. Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.

Komplexné údaje o hospodárení všetkých samospráv nájdete na našom portáli

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách, obciach a VÚC v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk.

Na portál sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2017, vďaka čomu sa odteraz nachádzajú na portáli údaje za obdobie rokov 2006 až 2017 (údaje získavame od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Portál a analýza sú súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa.

Hodnotenie finančného zdravia samospráv a prevádzku portálu finančne podporuje aj spoločnosť PosAm, spol. s r. o..

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.

Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia 50 najväčších miest.

Matej Tunega

analytik INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Bena Cunninghama

Nasledujme Kanadu. Legalizácia marihuany je zmena k lepšiemu

Bremeno dokazovania musí teraz prejsť na tých, čo sú proti legalizácii.


Už ste čítali?