Podľa maturít žiaci osemročných gymnázií lepšie výsledky nedosahujú

Autor: INEKO | 29.3.2018 o 10:42 | Karma článku: 7,34 | Prečítané:  2949x

Výsledky maturít nepreukázali relevantné rozdiely medzi absolventmi štvorročných a osemročných gymnázií. Problémom ostáva nedostatok kvalitných údajov pre porovnávanie efektívnosti jednotlivých odborov.

Pred Vianocami sa rozprúdila živá diskusia o osemročných gymnáziách. Po rokoch odkladania účinnosti zákona týkajúceho sa obmedzenia počtu otváraných tried na osemročných gymnáziách sa totiž školské úrady rozhodli pristúpiť k výraznému obmedzeniu počtu žiakov, ktorí môžu od septembra 2018 nastúpiť práve do osemročných tried. Najväčšia nevôľa zo strany časti rodičov a škôl vznikla v bratislavskom kraji, kde dlhodobo počty nastupujúcich žiakov do osemročných tried značne prevyšovali „odkladaný“ zákonný limit, ktorý je na úrovni 5 % veľkosti populačného ročníka.

Problematických však bolo viac aspektov súvisiacich s avizovanou úpravou. Školské úrady zverejnili takýto zámer neskoro, teda nie v stanovenej lehote, a navyše tesne pred vianočnými sviatkami. Navyše, úrady rozhodujú o počte otvorených tried nielen na štátnych, ale aj na cirkevných a súkromných gymnáziách. Určený medziročný pokles počtu otvorených tried bol veľmi výrazný (nie postupne rozložený v čase). O najviac tried mali prísť cirkevné gymnáziá (-88 %), súkromným malo oproti predchádzajúcemu roku ubudnúť 59 % tried a štátnym 26 %.

Prečo takýto nepomer? To nám nebolo jasné, keďže ministerstvo ani jemu podriadené úrady nezverejnili metodiku, z ktorej by vyplývalo, ako prebiehalo rozhodovanie o odoberaní tried jednotlivým školám. Preto sme sa pozreli na dostupné údaje – či je alebo nie je nimi možné vysvetliť postup úradov.

Pri pohľade na výsledky žiakov na školách, ktorých sa obmedzenie počtu tried týkalo, bolo možné nájsť prípady, kedy škole s lepšími výsledkami žiakov bola trieda odobratá, a naopak, škole so slabšími výsledkami žiakov možnosť otvoriť si osemročnú triedu ostala. Celkovo podľa nás v tejto debate chýbali argumenty, prečo úrady postupovali tak ako postupovali a chýbala tiež analýza toho, aké vlastne výsledky dosahujú osemroční gymnazisti oproti svojim náprotivkom, ktorí na gymnáziách študujú 4 či 5 rokov.

Jedným z objektívnych problémov je, že existuje málo dostupných údajov umožňujúcich porovnávanie výsledkov žiakov osemročných gymnázií (Gym8) v porovnaní s ostatnými gymnazistami (najmä Gym4, Gym5). Veľká väčšina údajov, ktoré zobrazujeme na portáli http://skoly.ineko.sk/, je dostupná iba za celé školy a neumožňuje odlíšiť to, koľko rokov a aký odbor jednotliví žiaci študovali. A ani to, s akými výsledkami. Aj preto na našom portáli nehodnotíme zvlášť školy podľa odborov a dĺžky štúdia (Gym4, Gym5, Gym8). Nie je na to dosť údajov. Jediné porovnanie možno spraviť na základe údajov od Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý vyhodnocuje výsledky žiakov v písomnej forme externej časti maturít.

Porovnanie po jednotlivých predmetoch, z ktorých žiaci maturujú, možno nájsť priamo na webe NÚCEM. Výsledok je nasledovný - celkové porovnanie za všetky predmety a za viac školských rokov hovorí, že absolventi Gym8 nedosahujú lepšie výsledky v maturitách ako napr. absolventi Gym4. Rozdiely sú malé, štatisticky nevýznamné (raz v prospech osemročných, inokedy v ich neprospech). Jedinou výnimkou je anglický jazyk, kde oproti štvorročným gymnazistom dominujú osemroční. To však možno vysvetliť vyššou hodinovou dotáciou angličtiny v prípade Gym8. Pre ukážku pripájame výsledky v maturite z troch predmetov za školský rok 2016/17 v členení podľa dĺžky štúdia na gymnáziách.

 - Predmet: Slovenský jazyk
      Celkový počet maturantov na gymnáziách: 11402, celková priemerná úspešnosť 70,410 bodu
       - z toho 8-ročné štúdium: 386, priemerne dosiahli 69,771 bodu
       - z toho 4-ročné štúdium: 9352, priemerne dosiahli 69,765 bodu
       - z toho ostatní (2, 3, 5, 6-ročné): 1664, priemerne dosiahli 74,184 bodu
 - Predmet: Matematika
      Celkový počet maturantov na gymnáziách: 3252, celková priemerná úspešnosť 51,043 bodu
       - z toho 8-ročné štúdium: 110, priemerne dosiahli 51,879 bodu
       - z toho 4-ročné štúdium: 2849, priemerne dosiahli 50,730 bodu
       - z toho ostatní (2, 3, 5, 6-ročné): 293, priemerne dosiahli 53,773 bodu
 - Predmet: Anglický jazyk B2
      Celkový počet maturantov na gymnáziách: 10013, celková priemerná úspešnosť 67,626 bodu
       - z toho 8-ročné štúdium: 364, priemerne dosiahli 72,379 bodu
       - z toho 4-ročné štúdium: 9383, priemerne dosiahli 67,138 bodu
       - z toho ostatní (2, 3, 5, 6-ročné): 266, priemerne dosiahli 78,355 bodu

No a pokiaľ ide o medzinárodné porovnania, autori analýz OECD dospeli k záveru, že skorý odchod talentovanejších žiakov od svojich spolužiakov zo základných škôl má skôr negatívne dôsledky pre celý vzdelávací systém. Skorá selekcia žiakov (oddelenie šikovnejších od ostatných) nevedie v priemere k lepším výsledkom. Navyše, v tomto prípade dochádza k zvyšovaniu nerovnosti v úrovni vzdelania žiakov, čo je pre spoločnosť ako celok negatívom. Vo svetle týchto skutočností si myslíme, že obmedzenie počtu otváraných tried Gym8 nie je problémom. Malo by však byť postupné, včas komunikované a školy by mali dostávať priestor na ich otváranie podľa jasných a transparentných pravidiel tak, aby bola vylúčená prípadná diskriminácia škôl podľa zriaďovateľa.

Momentálne totiž napr. stále nepoznáme odpoveď na to, prečo mali byť najviac obmedzené cirkevné gymnáziá. V roku 2014 sme analyzovali, ktoré školy podľa zriaďovateľa dosahujú najlepšie výsledky žiakov. Aj v tomto prípade sme namerali minimálne rozdiely. Ak by sme však mali niektoré školy vyzdvihnúť, tesne by viedli cirkevné školy, a to najmä vďaka o trochu lepším výsledkom v slovenskom jazyku. Pri pohľade na najnovšie údaje (2016/17) možno konštatovať podobný výsledok - NÚCEM vo svojej správe o výsledkoch maturít uvádza (strana 20): „Nezaznamenali sme vecne významné rozdiely medzi priemernou úspešnosťou žiakov cirkevných a štátnych škôl a priemernou úspešnosťou žiakov štátnych a súkromných škôl v testoch zo SJSL, MAT, AJ (všetky úrovne) a NJ (úrovne B1 a B2). V testoch zo SJL a z MJL dosiahli žiaci z cirkevných škôl lepší výsledok ako žiaci zo súkromných škôl, pričom rozdiel bol stredne vecne významný. V teste z RJ úroveň B1 dosiahli žiaci cirkevných škôl horší výsledok v porovnaní so žiakmi súkromných škôl na úrovni miernej vecnej významnosti“. Ako teda školský úrad dospel k tomu, že je užitočné zatvárať osemročné triedy najmä na cirkevných a súkromných školách?

Dostupné údaje skôr naznačujú, že medzi Gym4 a Gym8 nie je relevantný rozdiel vo výsledkoch. Takisto ani medzi zriaďovateľmi zrejme nie sú zásadné rozdiely. V súčasnosti zbierané dáta však nepovažujeme za dostatočné. Aj preto je naďalej jedným z našich hlavných odporúčaní, aby štát začal zbierať viac kvalitných dát. Odporúčame vyhodnocovať štatistiky o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce (mzdy, nezamestnanosť), ale aj rozšíriť meranie pridanej hodnoty na ďalšie predmety, či zbierať údaje o tom, ako, kde a s akými výsledkami pokračujú v štúdiu absolventi gymnázií. Takéto údaje by nielen umožnili lepšie rozhodovať o počte otváraných tried na jednotlivých školách a v jednotlivých odboroch, ale navyše by vniesli aj viac svetla do toho, či existuje argument pre veľký podiel žiakov študujúcich na Gym8 alebo nie.

Matej Tunega

Autor spolupracuje s inštitútom INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan dostal vo Viedni štyri góly a v Európskej lige končí

Bratislavský klub utŕžil debakel.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Milý Putin, nám na živote záleží (píše Michal Havran)

Máme dosť problémov aj bez ruských komplexov.


Už ste čítali?