Dlhodobo nezamestnaným by pomohlo zníženie odvodov

Autor: INEKO | 21.12.2017 o 11:19 | (upravené 21.12.2017 o 12:02) Karma článku: 2,04 | Prečítané:  396x

Podiel dlhodobo nezamestnaných je u nás druhý najvyšší v EÚ. Parlament napriek tomu ruší odvodovú odpočítateľnú položku, čím pri raste minimálnej mzdy zvýši náklady na zamestnanie ľudí s nízkym príjmom takmer o 16 %. 

Parlament v týchto dňoch rozhoduje o zrušení odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné odvody zamestnávateľa od januára 2018. Okrem toho už odsúhlasil rekordné zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 na 480 eur. V dôsledku týchto opatrení zamestnávateľom stúpne cena práce za jedného pracujúceho s minimálnou mzdou z 561 na 649 eur mesačne, teda medziročne o rekordných 15,7 %. 

K prudkému rastu nákladov dochádza v čase, keď na Slovensku síce dochádza k poklesu miery nezamestnanosti na rekordne nízke hodnoty, no zároveň platí, že v ostatných krajinách V4 je nezamestnanosť nižšia a klesá relatívne rýchlejšie. Navyše, máme veľmi vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorých bolo podľa Eurostatu vlani 60 % zo všetkých nezamestnaných. Vyšší podiel tejto skupiny v rámci všetkých nezamestnaných majú z krajín EÚ už iba v Grécku (72 %). To je dôvodom, prečo by sme sa nemali so stavom nezamestnanosti uspokojiť.

Ak je dlhodobo nezamestnaných, ktorí majú typicky nízku kvalifikáciu a slabé pracovné návyky, vysoký podiel, nebude jednoduché naďalej výrazne znižovať nezamestnanosť. To nás motivovalo prísť s analýzou na tému, aké opatrenia zaviesť, aby boli, pokiaľ ide o daňovo-odvodový systém, vytvorené čo najlepšie predpoklady pre prechod dlhodobo nezamestnaných od poberania dávok ku práci.

V rámci tejto analýzy sme najprv sumarizovali, ako sa v uplynulých rokoch vyvíjali tie parametre daňovo-odvodového systému, ktoré boli relevantné pre obsah analýzy, a čo z ich vývoja vyplýva. Následne sme naformulovali 10 základných alternatív, akým smerom je možné sa uberať pri zatraktívňovaní trhu práce pre dlhodobo nezamestnaných. Širokej verejnosti aj tvorcom politík tak ponúkame akési menu opatrení, z ktorých si môžu vyberať s cieľom uľahčiť zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Pri každej alternatíve uvádzame prepočet dopadov na verejné financie na základe mikrodát, ktoré má INEKO k dispozícii. V záverečnej časti analýzy sme vybrané alternatívy zosumarizovali do 3 hlavných návrhov, ktoré sa líšia v ambicióznosti a teda aj v dopade na verejné financie.

Odporúčame realizovať aspoň prvý, základný návrh, ktorý spočíva v nasledovných opatreniach:

  • opätovné zavedenie OOP pri zdravotných odvodoch na strane zamestnávateľa,
  • všeobecné naviazanie výšky OOP na minimálnu mzdu (zjednotenie OOP pri zdravotných odvodoch na 480 eur aj na strane zamestnanca, aj na strane zamestnávateľa),
  • zmena koeficientu poklesu OOP tak, že za každé zarobené euro navyše nad úrovňou 480 eur neklesne OOP – tak ako doteraz – o 2 eurá, ale až o 3 eurá.

Realizáciou návrhu by sa obnovil pôvodný zmysel OOP pri zdravotných odvodoch – zamestnanci s minimálnou mzdou by opäť boli oslobodení od platenia zdravotných odvodov (tak ako v roku 2015). Novinkou by bolo, že OOP by klesala rýchlejšie, až o 3 eurá za každé zarobené euro nad stanoveným limitom. To kvôli čiastočnému zníženiu dopadu na verejné financie. Narástli by čisté príjmy pracujúcich a z pohľadu zamestnávateľov by bol aspoň čiastočne kompenzovaný prudký rast minimálnej mzdy. Vďaka tomu by prišlo k nárastu motivácie na oboch stranách trhu práce – motivácie na vytvorenie pracovných príležitostí resp. zamestnanie sa pre väčší počet nízkokvalifikovaných ľudí. Okrem toho by sa systém zjednodušil – OOP pri zdravotných odvodoch by bola naviazaná na minimálnu mzdu a teda každoročne valorizovaná. Opatrenie by viedlo v roku 2018 k výpadku pre verejné financie na úrovni 224 mil. eur, čo predstavuje 0,25 % HDP. Na krytie výpadku by bolo potrebné prijať kompenzačné opatrenia, ktorých príklady uvádzame v záverečnej časti analýzy.

Rozšírením prvého návrhu sme pripravili druhý „pokročilý“ návrh, ktorý by znamenal pre verejné financie v roku 2018 výpadok na úrovni 560 mil. eur (0,63 % HDP). Okrem už uvedených predpokladov zahŕňa aj nasledovné opatrenia:

  • zavedenie OOP aj pri sociálnych odvodoch, a to iba na strane zamestnanca, na úrovni 480 eur (naviazanie na minimálnu mzdu),
  • aj v prípade OOP pri sociálnych odvodoch by bol koeficient poklesu OOP rovný 3,
  • rozšírenie OOP podľa vyššie uvedených pravidiel aj na čistých dohodárov,
  • zvýšenie daňového bonusu na deti o polovicu s cieľom zmierniť riziko chudoby rodín s deťmi

A napokon ešte ďalším rozšírením okruhu navrhovaných opatrení sme dospeli k tretiemu, „ambicióznemu“ návrhu. Tento zahŕňa rozšírenie OOP aj na živnostníkov a zvýšenie daňového bonusu na deti až na dvojnásobok. Veríme, že aj tento posledný návrh je realizovateľný, hoci prináša so sebou už relatívne vyšší výpadok pre verejné financie v objeme 845 mil. eur (0,94 % HDP) v roku 2018. Všetky uvedené návrhy si vyžadujú dlhšiu legislatívnu prípravu a najmä zostavenie balíka kompenzačných opatrení, preto nie je možné ich realizovať okamžite. Prinášame ich najmä ako námet pre zásadnejšie reformy podporujúce zamestnanosť a zlepšujúce podnikateľské prostredie.

Tabuľka: Sumarizácia výsledných návrhov (zoznam zahrnutých opatrení)

Analýzu sme pripravili v spolupráci s Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS). Kompletnú analýzu si môžete stiahnuť tu.

Matej Tunega

analytik spolupracujúci s INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kto bude udeľovať Ficove štátne vyznamenania

Nové štátne ceny chce udeľovať vláda.

Stĺpček Jakuba Fila

Vatry zvrchovanosti, Svätopluk. Prečo nie august 1968?

Že si komunisti nevšimli november ´89, sa stalo smutnosmiešnou glosou ich sveta.


Už ste čítali?