Všetky veľké mestá s dlhom v rámci zákonného limitu
V minulom roku neprekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov žiadne spomedzi veľkých miest. Najbližšie k zákonom definovanej hranici bola Nitra, ktorá mala ku koncu roka dlh vo výške 43,6 %, medziročne ho však znížila z úrovne 53 %. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 50 najväčších miest v roku 2016.
Pokiaľ ide o ďalšie mestá s relatívne vyšším zadlžením, druhý najvyšší dlh spomedzi 50 najväčších miest mali Michalovce (38,1 %). Nasledujúce priečky obsadili Bratislava (37,5 %), Čadca (35,5 %) a Považská Bystrica (35,2 %). V prípade Bratislavy zadlženie predstavuje sumárny údaj za magistrát aj všetky mestské časti – dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval až 52,8 %, no štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí. Košice mali jedenásty najvyšší dlh, sumárny údaj za magistrát aj mestské časti predstavuje 27,2 %.
Naopak, najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa obstáli mestá Ružomberok, Topoľčany, Dubnica nad Váhom, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Malacky a Kežmarok, ktoré nemali ku koncu roka 2016 žiadny dlh. Nízky dlh mali aj v Poprade (4,8 %), Seredi (7,2 %) či Trebišove (7,4 %).
Za všetky najväčšie mestá spolu platí, že potom ako v roku 2015 nedokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014), sa im počas roku 2016 opäť podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera ich zadlženia klesla z 28,8 % na 26,2 %. To predstavuje v nominálnom vyjadrení pokles dlhu v prepočte na 1 obyvateľa zo 185 na 179 eur.
So záväzkami po lehote splatnosti mali problém v Martine
Podľa ďalšieho zákonného kritéria by nemala celková výška záväzkov po lehote splatnosti prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok. Tento prípad nastal nielen u dlhodobo problematickej mestskej časti Bratislava – Devín, ale po novom tento limit prekročilo aj mesto Martin – záväzky mesta po lehote splatnosti medziročne stúpli z 0,38 % (31.12.2015) na 19,90 % (31.12.2016).
Keďže Martin zároveň ku koncu roka 2016 evidoval aj záväzok neuhradený viac ako 60 dní po lehote splatnosti, mesta sa týkala povinnosť zaviesť ozdravný režim resp. nútenú správu.
Nútená správa v Martine bola naozaj zavedená – a to koncom marca 2016. Príčinou celej tejto situácie bola kauza nevybudovanej lanovky na Martinské hole, ktorá mala počiatok ešte v deväťdesiatych rokoch.
Martin sa napokon z nútenej správy dostal 31. októbra 2017, teda potom ako mesto doplatilo zostatok z pohľadávky súvisiacej s touto kauzou, ktorý v tom čase predstavoval 6,7 mil. eur.
Jedinou problematickou samosprávou medzi 50 najväčšími mestami (a ich mestskými časťami) tak ostáva m.č. Bratislava – Devín, ktorá je, v súlade s pravidlami, už viac ako 10 rokov v nútenej správe.
Najvyšší prebytok dokázali vytvoriť v Dubnici nad Váhom
O finančnej kondícii samospráv dokážu dobre vypovedať aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším z nich je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).
V roku 2016 dosiahli všetky najväčšie mestá kladnú bilanciu bežného účtu. Mimochodom, povinnosť zostavovať prebytkové alebo aspoň vyrovnané rozpočty samosprávam vyplýva zo zákona. Najlepšie hodnoty zaznamenali Dubnica nad Váhom (+24,9 %), Nové Mesto nad Váhom (+22,9 %), Trenčín (+16,7 %), Senec (+16,6 %) a Malacky (+16,5 %).
Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov 50 najväčších miest predstavovala +10,9 %, čo je nielen medziročné zlepšenie oproti hodnote +9,6 % z roku 2015, ale aj najlepšia hodnota vôbec za celé sledované obdobie.
Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).
Aktuálne hodnotenie finančného zdravia
Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia samospráv. Samosprávy môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto).
Priemerná známka finančného zdravia za všetkých 50 najväčších miest sa medziročne významne zvýšila (z 4,15 na 4,26). Zároveň, pre všetky veľké mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály, a to v 21 prípadoch ako „výborné“ (nad 5), pri 27 mestách ako „dobré“ (od 4 do 5) a v prípade Senice a Bratislavy ako dostatočné (od 3 do 4).
K tomuto zlepšeniu prispelo nielen to, že mestá dokázali v priemere zlepšiť svoju bilanciu na bežných účtoch a znížiť zadlženie, ale aj to, že navyše dokázali znížiť dlhovú službu a ak odhliadneme od mesta Martin, tak aj znížiť svoje záväzky po lehote splatnosti.
Najlepšie hodnotenie finančného zdravia patrí podľa našej metodiky Novému Mestu nad Váhom, Dubnici nad Váhom, Hlohovcu, Topoľčanom a Kežmarku, pričom najlepšie medziročné zlepšenie zaznamenali v Nových Zámkoch, Žiline, Malackách či v Komárne – tieto mestá dokázali počas roka 2016 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia.
Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Martinu, Michaloviec a Liptovského Mikuláša. Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedených tabuľkách.
Komplexné údaje o hospodárení všetkých samospráv nájdete na našom portáli
Tieto a podobné informácie o všetkých mestách a obciach v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk, ktorý INEKO prevádzkuje v spolupráci so spoločnosťou PosAm, spol. s r. o. v záujme oboznámiť občanov s hospodárením a finančnou stabilitou obcí, miest a vyšších územných celkov.
Na portál sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2016, vďaka čomu sa odteraz nachádzajú na portáli údaje za obdobie rokov 2006 až 2016 (údaje získavame od Ministerstva financií SR). Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.
Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.
Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.
Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia 50 najväčších miest.
Matej Tunega
analytik spolupracujúci s INEKO
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.
