O čom minister Érsek v odpočte pomlčal

Autor: INEKO | 21.9.2017 o 13:58 | Karma článku: 10,77 | Prečítané:  6652x

Minister sa pochválil, že za rok naštartoval výstavbu takmer 100 km diaľnic a rýchlociest. Reálne sa začalo stavať iba 28 km pri Košiciach, Prešove a Čadci. Iné veľké stavby meškajú, riešenia pálčivých problémov nevidno.

Ľudia pôsobiaci v rezorte dopravy alebo s ním spolupracujúci vedia, ako ťažko sa za ostatný rok (vlastne už dlhšie) hľadajú príklady dobre riadených projektov. Mnohí aj po vyzvaní dlho hľadajú, čo by sa dalo pochváliť. Cítiť prehlbujúcu sa frustráciu zo záplavy politických nominantov a vytrácania sa odbornosti už aj na nižších riadiacich pozíciách. Komunikácii ministerstva sa napriek tomu podarilo do odpočtu ministra Érseka vydestilovať pôsobivé výsledky. Presnejšie: ilúziu výsledkov.

„Počas jedného roku vo funkcii ministra dopravy a výstavby naštartoval Arpád Érsek výstavbu takmer sto kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest. Išlo o projekty na východe, severe aj západe Slovenska a po ich dokončení ušetria vodičom každý deň desiatky minút až hodín času,“ píše sa v úvode tlačovej správy ministerstva.

Ak ide o sumár úsekov, kde sa politici ukázali pred médiá poklepávajúc základný kameň, správa prikrášľuje iba trochu. Lenže napríklad 60 kilometrov projektu D4R7 pri Bratislave si pripisuje už tretí minister. Jeden začal tender, druhý podpísal zmluvu (obaja napriek nedotiahnutej príprave), tretí s veľkým meškaním až teraz dotiahol stavebné povolenia. V médiách začatie výstavby predali už mnohokrát. Reálne sa nestavia doteraz.

Hovorme teda radšej  o rozsahu novej výstavby, nie politického marketingu. Pozrime sa na fakty.

Ilúzia namiesto výsledkov

Vnímanie toho, v akom momente dochádza k „naštartovaniu výstavby“, môže byť rôzne, preto zhodnoťme jednotlivé možnosti.

Ak spočítame začaté tendre na výstavbu, za ostatný rok boli dva. Na privádzač D1 Lietavská Lúčka – Žilina (súťažený s veľkým meškaním) a R3 Tvrdošín – Nižná. Spolu v celkovej dĺžke necelých 8 km. Je to viac ako nula za rok predtým, ale takmer 100 km to veru nie je.

Iná takisto korektná možnosť je počítať úseky, kde boli od nástupu ministra Érseka podpísané zmluvy. Takisto sú len dva: D3 Čadca Bukov – Svrčinovec (5,7 km) a D1 Prešov západ – Prešov juh (7,9 km). Spolu ledva 14 km.

Tlačová správa uvádza až štyri projekty, na ktorých vraj „minister dopravy Aprád Érsek naštartoval výstavbu“. Okrem D3 pri Čadci a D1 v Prešove spomína aj projekty D4R7 a D1 Budimír – Bidovce. S nimi by to bolo ďalších 74 km. Na obidva však boli podpísané zmluvy ešte pred nástupom súčasného ministra. No nie v tomto je hlavný problém a hrubé zavádzanie.

Meškanie kľúčových stavieb narastá

Horšie je, že väčšina z údajne naštartovanej výstavby sa reálne doteraz nerozbehla. V prípade 60-kilometrového projektu D4R7 pri Bratislave meškali stavebné povolenia na najdôležitejšie úseky – ministerstvo ich zabezpečilo až o trištvrte roka neskôr ako sa v zmluve zaviazalo koncesionárovi. Aj to iba vďaka prijatiu neštandardného zákona v extrémne skrátenom režime, ktorý umožňuje stavať aj na ešte nevykúpených a nevyvlastnených pozemkoch. Následky doteraz nepoznáme.

Čo je ešte horšie, minister ani po roku nevie, ako zaistiť prebudovanie úseku D1 pred Bratislavou tak, ako štát v zmluve sľúbil koncesionárovi. Tento týždeň v Rádiu Expres povedal, že riešenie chce mať do pol roka. Z čoho trčí ešte väčšie meškanie ako pri stavebných povoleniach. Aj keby riešenie už dnes bolo dohodnuté, NDS nedokáže stihnúť prípravu projektov, obstaranie zhotoviteľa aj realizáciu prestavby frekventovanej diaľnice do roku 2019. V roku 2015 to mohol štátny tajomník V. Stromček riešiť čisto – zahrnutím prestavby časti D1 pri križovatke s D4 do koncesného projektu. Ignorovaním faktov a prevzatím nesplniteľného záväzku na štát dostal ministerstvo do pozície, že teraz – už bez súťaže – žiada o prevzatie tejto stavby koncesionára. A pravdepodobne bude musieť prijať jeho podmienky.

Ak sa niekde za ostatný rok naštartovala výstavba, tak iba na D1 v Prešove a pri Košiciach (Budimír – Bidovce) a tiež na D3 od Čadce po Svrčinovec. Spolu 28 kilometrov namiesto prezentovaných „takmer 100 km“. Inde doteraz bežia archeologické prieskumy, nie samotná výstavba.

Ešte väčším problémom je, že politickí nominanti v NDS (minulí i súčasní) výrazne podcenili a doteraz adekvátne nezvládajú riadenie najviac chýbajúcich úsekov D1: pri Žiline (s tunelom Višňové) a pri Ružomberku (s tunelom Čebrať). Na prvom tak hrozia a na druhom sú už isté posuny termínov dokončenia o celé roky. A tiež významné náklady navyše, ktoré si zhotovitelia môžu uplatňovať za nekonanie NDS, zdržania vo výstavbe a neproduktívne viazanie nevyužitých kapacít.

Je korektné povedať, že podstatná časť zdržaní v uvedených projektoch je dôsledkom pochybení predchádzajúcich vedení rezortu dopravy a NDS. Vrátane štátneho tajomníka Viktora Stromčeka, ktorý je vo funkcii už od roku 2013. Minister Érsek však nepriniesol lepšie riadenie. Iba iné priority a požiadavky. Najmä v južných okresoch. Meškanie kľúčových projektov tak aj v dôsledku (ne)rozhodnutí počas jeho pôsobenia ďalej narastá.

Kilometre namiesto riešení

Dobre riadený rezort dopravy by sa mal chváliť nie kilometrami diaľnic ale riešeniami dopravných problémov. Ak v odpočte po roku ministrovania A. Érseka riešenia chýbajú, nie je to chyba komunikácie, ale zrkadlo toho, ako rezort vedie. Nielen doteraz. Aj prezentované zámery do volieb sa točia okolo diaľnic a rýchlostných ciest. Aj to nie vždy tam, kde ich najviac treba, ale skôr kde má strana Most-Híd najviac voličov. Napríklad intenzita dopravy na Soroške je výrazne nižšia ako na iných horských priechodoch (Donovaly či Dargov) a sotva tretinová v porovnaní s úsekmi na Kysuciach. Ani úseky R2 pri Rimavskej Sobote či Košiciach nepatria k najpotrebnejším. Napriek tomu z nich vládny Most a jeho minister robia prioritu.

K železničnej doprave je v správe k prvému roku ministra vo funkcii sotva pol vety: vraj sa podarilo „opätovne zaviesť IC vlaky“. Mimochodom, tie tu stále boli, ibaže straty z ich prevádzky od konca roku 2015 znášal iba súkromný RegioJet. Teraz je to opäť „národný dopravca“, na ťarchu daňových poplatníkov. Aby sme boli fér, toto si nevymyslel Érsek ani Most-Híd, ale líder koaličnej SNS Andrej Danko. Ktorého nominanti gazdujú na účet „národného dopravcu“.

K cestám I. triedy nezaznelo v odpočte ani jediné slovo. Ani k mostom, z ktorých sa čoraz viac prepadá do zlého až havarijného stavu. Vyše 3 000 kilometrov štátnych „jednotiek“ pritom tvorí kostru cestnej siete a „odmaká“ až polovicu z celkových výkonov (toľko čo diaľnice a regionálne cesty dokopy). Žiaľ, pre dlhodobé zanedbávanie opráv a údržby je bezmála polovica štátnych ciest v nevyhovujúcom až havarijnom stave. Ak mal A. Érsek šancu priniesť citeľné zlepšenie na cestách po celom Slovensku, práve tu mal najväčšiu šancu. Nezdá sa, že by sa jej zhostil.

Žiadalo by sa počuť aj niečo o tom, ako ďalšie 4 a viac rokov čakania na nové diaľnice napríklad v Prešove, na Kysuciach či v Bratislave pomôže preklenúť lepšie využitie koľají. Najmä viac možností dochádzania do práce vlakom. Alebo čo sa urobí pre skrátenie kolón v Ružomberku (pokým sa nepostaví D1). Núka sa tu aspoň zväčšenie priepustnosti kľúčovej križovatky. Prípadne ako sa zvýši plynulosť dopravy na najviac preťaženom moste v hlavnom meste, kde sa dá pomôcť jednoduchým napojením Einsteinovej ulice na diaľnicu D1 ešte pred Prístavným mostom. No o takýchto a podobných riešeniach ani zmienka.

Akoby rýchlo realizovateľné a málo nákladné zlepšenia v rezorte dopravy nikoho nezaujímali. Nielen za Počiatka. Rovnako za Érseka. Možno preto, že obom sekunduje ten istý štátny tajomník V. Stromček. Už roky má na ministerstve v portfóliu cesty aj železnice.

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?


Už ste čítali?