reklama

Máme priveľa magistrov a inžinierov, dlho študujeme a neodmeňujeme úspech

Pozrite si hlavné zistenia štúdie INEKO o štruktúre a efektívnosti vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (67)

22.9.2017 Oprava a ospravedlnenie:

Autori analýzy sa ospravedlňujú, že pôvodne nesprávne citovali analytikov Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu vzdelávacej politiky. Uvedený údaj, že znížením podielu študentov pokračujúcich na 2. a 3. stupni VŠ štúdia možno ušetriť ročne až 230 miliónov eur, sme dodatočne opravili na správnu hodnotu 48 miliónov eur. Okrem opravy samotnej hodnoty sme upravili aj súvisiace tvrdenia. 

INEKO zverejnilo analýzu, ktorá porovnáva rozdiely v štruktúre, financovaní a výsledkoch terciárneho vzdelávania medzi SR a krajinami OECD. Analýza tiež skúma dostupné informácie o uplatnení absolventov vysokých škôl na trhu práce. Okrem iného sa v nej dočítate, že na Slovensku máme v porovnaní s priemerom OECD priveľa magistrov a inžinierov, postačilo by viac absolventov s bakalárskym titulom. S tým súvisí, že v porovnaní s ostatnými krajinami študujeme v priemere o jeden rok dlhšie. Okrem toho dávame podstatne menej peňazí na platy učiteľov a takmer vôbec neodmeňujeme školy, ak sa ich absolventi dokážu lepšie uplatniť na trhu práce. Dôsledkom je nižšia efektívnosť a zaostávanie v kvalite vysokoškolského vzdelávania. Dokument obsahuje aj orientačné odporúčania na zmenu štruktúry a spôsobu financovania vysokých škôl.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavné zistenia

  1. Zatiaľ čo na Slovensku väčšina absolventov s terciárnym vzdelaním ukončí svoju vzdelávaciu cestu magisterským, inžinierskym alebo doktorským titulom, v OECD je najbežnejším bakalársky titul. Podľa údajov z roku 2015 mali na Slovensku najvyššie ukončené vzdelanie s bakalárskym titulom iba 3 % populácie, zatiaľ čo v OECD je to 16 %.

  2. Podstatný rozdiel je aj pri vyššom odbornom vzdelávaní (VOV), čo sú kratšie, typicky dvojročné programy. Absolventi VOV na Slovensku prakticky chýbajú. V zahraničí pritom tvoria viac ako pätinu absolventov v rámci terciárneho vzdelávania.

  3. Slovensko je v rámci krajín OECD krajinou s vôbec najdlhšou priemernou dĺžkou štúdia. Študuje sa u nás v priemere aspoň o rok viac ako je bežné v OECD. Každý piaty absolvent je vo vzťahu k svojej pracovnej pozícii prekvalifikovaný, čo potvrdzujú aj prieskumy medzi absolventmi.

  4. Analytici na ministerstve financií a ministerstve školstva vypočítali, že ak by na druhom a treťom stupni VŠ vzdelávania pokračoval taký podiel študentov ako v krajinách OECD, uvoľnilo by sa približne 48 mil. eur (usporila by sa pätina prostriedkov, ktoré štát poskytuje vysokým školám na vzdelávanie a sociálnu podporu študentov).

  5. Vo finančných zdrojoch v prepočte na študenta sme aktuálne na chvoste krajín OECD. Podpriemerné nie sú len zdroje, ale aj kvalita vzdelávania. Hoci sa to nedá dobre merať priamo, dokazuje to viacero nepriamych, zástupných ukazovateľov.

  6. Ak chceme zlepšiť kvalitu, pravdepodobne to nepôjde bez toho, aby boli buď navýšené zdroje určené pre terciárne vzdelávanie, alebo aspoň zmenený systém ich prerozdeľovania.

  7. Súvisiacim problémom sú relatívne nízke mzdy učiteľov a ostatných pracovníkov. Kým v OECD ide na mzdy v priemere 59 % zo všetkých zdrojov pre terciárne vzdelávanie, v SR je to iba 43 %. Ak by sme chceli pri nezmenených zdrojoch v slovenskom terciárnom vzdelávaní dosiahnuť rovnaký podiel prostriedkov vynaložených na mzdy ako v OECD, bolo by potrebné na mzdy presmerovať dodatočných 150 miliónov eur ročne.

  8. Ďalších 80 miliónov eur by sme potrebovali v rámci systému prealokovať, ak by sme chceli zabezpečiť rozvoj programov VOV a vyčleniť na toto vzdelávanie taký podiel prostriedkov, aký v priemere vyčleňujú ostatné krajiny OECD.

  9. Časť týchto zmien by bolo možné financovať spomínanou úsporou, ktorú identifikovali ministerskí analytici. 

  10. Navyše, systém financovania verejných vysokých škôl je nevhodný. Je príliš zameraný na kvantitu a nedostatočne na kvalitu – je nedostatočne motivujúci pre školy, ktoré vedia vychovať absolventov s lepšími výsledkami.

Hlavné odporúčania

Vhodnou úpravou systému a súvisiacim preskupením finančných zdrojov by bolo možné zabezpečiť naraz viac cieľov. Ak by sa podarilo:

  • zaviesť programy VOV a zabezpečiť, že absolventi tohto štúdia budú tvoriť aspoň pätinu absolventov v rámci terciárneho vzdelávania,

  • upraviť bakalárske programy tak, že budú podstatne viac prakticky orientované a budú poskytovať dobrú prípravu pre trh práce,

  • znížiť podiel absolventov s magisterským alebo ekvivalentným titulom,

  • upraviť systém financovania verejných vysokých škôl (VVŠ) tak, aby boli dotácie viac závislé od uplatnenia absolventov na trhu práce – napríklad zahrnutie miezd absolventov a zvýšenie vplyvu miery nezamestnanosti vo vzorci pre výpočet dotácií,

bolo by vďaka tomu možné:

  • na základe odhadu ÚHP a IVP ministerstva financií a ministerstva školstva znížiť výdavky o 48 miliónov ročne a tieto prostriedky využiť na podporu kratších programov VOV,

  • z väčšej časti eliminovať prekvalifikovanosť absolventov terciárneho vzdelávania so súčasným poklesom priemernej dĺžky trvania ich štúdia o 1 rok,

  • priblížiť sa k systému, ktorý by zvýšil konkurenciu medzi školami – podporoval rast úspešných škôl/fakúlt resp. odborov vzdelávania prostredníctvom vyšších dotácií a naopak by viedol k postupnému zhoršeniu podmienok (resp. až k zániku) neefektívnych odborov, ktoré produkujú absolventov so slabým uplatnením na trhu práce.

Navrhujeme zmeniť systém financovania verejných vysokých škôl tak, aby o prideľovaných dotáciách rozhodovali v oveľa väčšej miere aj výsledky absolventov. Na základe toho by boli odmenené školy, ktoré majú absolventov s vyššími príjmami, ktorí nemajú problém sa zamestnať a pokiaľ možno pracujú v odbore, ktorý vyštudovali. A naopak, školy, ktoré majú slabšie výsledky absolventov, by mali prísť o časť zdrojov tak, aby boli nútené zvážiť, či neobmedzia svoje najmenej efektívne programy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celú analýzu si môžete prečítať tu. Prílohu analýzy obsahujúcu zjednodušený výpočet finančnej návratnosti štúdijných programov z pohľadu štátu si môžete stiahnuť tu.

Peter Klátik, Matej Tunega

INEKO

Analýza vznikla z iniciatívy spoločnosti PosAm, spol. s r.o..

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

 

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu