reklama

Dospel Sulík k správnemu výsledku pri výpočte príjmov po zavedení „Odvodového bonusu"?

Podľa prepočtov INEKO založených na mikrodátach Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Odporúčame, aby SaS prepočítala reformu nanovo na základe neskreslených dát.

Radi by sme prispeli do diskusie o potenciálnych dopadoch zavedenia odvodového bonusu (OB) – no iným spôsobom oproti tomu, ako sa uberala diskusia v poslednom čase.

Neprinášame ďalší celkový prepočet dopadov celej reformy (na dobrý prepočet celého OB sme totiž nemali k dispozícii dostatok dobrých dát). Skôr naopak, zamerali sme sa na overenie reálnosti Sulíkovho výpočtu vybraných daní a odvodov po zavedení OB. Máme na mysli výpočet uvedený v rámci sekcie Makrodopady v jeho publikácii o OB, ktorá vyšla pred voľbami v roku 2016 (tento výpočet je založený na dátach za rok 2014).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Rozhodli sme sa tak najmä preto, lebo máme k dispozícii veľmi kvalitné údaje o príjmoch pracujúcich ľudí v rokoch 2015 a 2016, ktoré umožňujú dostatočne presné modelovanie výberu daní a odvodov. Jedná sa o anonymizované jednotkové údaje (mikrodáta), z ktorých možno presne vyčítať, aký vymeriavací základ (VZ) na platenie úrazového poistenia mali v danom čase jednotliví zamestnanci, dohodári a živnostníci v SR (doplňujúce vysvetlenie k týmto údajom pripájam na konci blogu).

A napokon, motiváciu zvýšilo aj to, že práve táto (príjmová) časť výpočtu je kritická – ak autor prepočtu niekde spraví chybu (napr. použije nevhodné vstupné údaje), kvôli ktorej nesprávne namodeluje výber daní a odvodov, celý prepočet dopadov reformy sa môže stať značne nepresným.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práve tu vnímame riziko – Sulík totiž nepostupoval tak, že by odhadoval, o koľko zavedenie OB pozmení súčasný výber daní a odvodov, ale namiesto toho „od nuly“ spočítal teoretickú hodnotu výberu daní a odvodov (ktorá by mala byť dosiahnutá po reforme). Takýto prístup samozrejme môže viesť k správnemu výsledku, no je obzvlášť citlivý na správny postup a správny výber vstupných údajov.

Doterajšia diskusia

Domnievame sa, že v Sulíkom využitých vstupných dátach sa skrýva potenciálny problém, ktorý sme sa rozhodli preveriť. Sulík si totiž pre svoj výpočet vybral rozdelenie príjmov zverejnené Štatistickým úradom SR, pričom podľa týchto údajov predstavovala za rok 2014 priemerná mesačná hrubá mzda až 964 eur. Sulík následne tieto údaje aplikoval na všetkých 2,363 mil. ľudí, ktorí pracovali v roku 2014, a dospel k záveru, že zavedenie OB by nespôsobilo výpadok vo verejných financiách (VF).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je jedna z vecí, na ktoré upozornil Marián Jánoš vo svojich blogoch venovaných téme OB. Konkrétne, hlavná kritika Jánoša vo vzťahu k týmto údajom bola, že sa jedná o číslo, ktoré sa v skutočnosti týka iba časti pracujúcich, a preto ho nemožno vzťahovať na celú pracujúcu populáciu. Uviedol, že priemerná mzda na úrovni 964 eur sa netýka napr. živnostníkov a ich zamestnancov (ktorí majú v skutočnosti nižšie príjmy) a že Sulík ju tiež nesprávne priradil zamestnancom na materskej a napokon aj pracujúcim v zahraničí, ktorí sa síce počítajú medzi pracujúcu populáciu, no títo ľudia v princípe neodvádzajú dane a odvody na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inak povedané, Jánoš vytkol, že Sulík nekorektne skombinoval čísla spôsobom, ktorý vedie k výraznému nadhodnoteniu očakávaných príjmov VF. Dodal, že Štatistický úrad SR vykazuje priemernú mzdu aj iným spôsobom – tak, že zahŕňa okrem iného aj zamestnancov živnostníkov. Takto vypočítaná priemerná mzda dosahovala v roku 2014 úroveň 858 eur. Jánoš tvrdí, že aj keby Sulík pracoval s rozdelením príjmov, ktoré by implikovalo priemernú mzdu 858 eur, stále by to viedlo k nadhodnoteniu, keďže takáto priemerná mzda nezahŕňa samotných živnostníkov, ktorí zväčša platia odvody z minimálneho VZ. Viac o Jánošovej kritike tu resp. tu.

Na Jánošovu kritiku neskôr reagoval Peter Cmorej, expert SaS pre OB, ktorý priznáva, že priemerná mzda na úrovni 964 eur by nemala byť priradená takmer pol miliónu pracujúcich, no zároveň tvrdí, že Jánoš urobil niekoľko zjednodušení, ktoré naopak podhodnocujú potenciálny odhad výberu daní a odvodov v prípade zavedenia OB. Cmorejov blog možno nájsť tu.

Nie je našim cieľom reagovať na rôzne tvrdenia uvedené v tejto diskusii o OB – v prípade záujmu si môže každý tému preštudovať a spraviť si názor sám. Keďže ale máme k dispozícii vyššie spomínané mikrodáta, ktoré sa týkajú celej pracujúcej populácie platiacej dane a odvody (okrem silových zložiek a nových živnostníkov), vieme relatívne presne skontrolovať jeden zo sporných bodov diskusie – spočítať výber daní a odvodov priamym spôsobom. A na základe toho sformulovať názor, či Sulíkov postup a ním využité údaje mohli viesť k realistickému odhadu alebo nie.

Prepočet INEKO

Prvý (kontrolný) prepočet sme si spravili za roky 2015 a 2016, berúc do úvahy súčasnú legislatívu. Čisto na základe mikrodát, ktoré máme k dispozícii, sme namodelovali, aký by mal byť za tieto roky celkový výber daní a odvodov (zohľadnili sme aj odvodovú odpočítateľnú položku pri zdravotných odvodoch, znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane a milionársku sadzbu dane) a výsledky porovnali so skutočným výberom podľa štátnych záverečných účtov. Za oba roky sme identifikovali odchýlku menšiu ako 1,23 % (model na našich dátach vs. skutočne vybrané dane a odvody).

Práve takáto „skúška správnosti“ nám u Sulíka chýba. V publikácii o OB neuviedol, ako by jeho postup na použitých dátach obstál v porovnaní s realitou. Bolo by zaujímavé, ak by zverejnil, aký by mu vyšiel výber daní a odvodov, ak by s využitím tých istých dát modeloval výber daní a odvodov podľa legislatívy platnej v tom čase. Keby takýto výsledok porovnal so skutočným výberom v roku 2014, mohol ukázať indíciu, či jeho postup (s využitím daných dát) pravdepodobne poskytuje spoľahlivý výsledok.

A teraz k výslednému porovnaniu. Sulík spočítal, že ak by sa zaviedol OB, všetci pracujúci by mali v roku 2014 zaplatiť (už po novom) daň z príjmu celkovo 7,375 mld. eur, odviesť solidárny odvod 3,398 mld. eur a zdravotný odvod 3,058 mld. eur (poskytnutá suma OB by bola 2,466 mld. eur). Toto sú čísla, ktoré vieme verifikovať za predpokladu, ak sa „spoľahneme“, že dáta, ktoré máme k dispozícii my, sú správne (čo, dúfame, podporuje naša skúška správnosti). Dodávame, že dáta za rok 2015 sme zmenšili o nominálny rast miezd medzi rokmi 2014 a 2015 (4,1 % podľa VpMP), aby sme získali VZ vhodné pre modelovanie výberu za rok 2014.

Po úprave „našich“ dát na rok 2014 sme namodelovali nasledovné hodnoty (v zmysle toho, ako bol postavený OB pred voľbami v roku 2016): daň z príjmu 5,396 mld. eur, solidárny odvod 2,488 mld. eur, zdravotný odvod 2,239 mld. eur (odvodový bonus 2,720 mld. eur).

Vyšlo nám teda, že Sulík použil údaje, ktoré viedli k nadhodnoteniu príjmov o 3,708 mld. eur pri tých pracujúcich, ktorí sú povinne poistení v Sociálnej poisťovni (SP). Túto hodnotu je však ešte potrebné upraviť o dane a odvody od tých, ktorí v súčasnosti nie sú poistení v SP. Ide jednak o silové zložky, ktoré mali podľa INESS za rok 2016 cenu práce 1,021 mld. eur – na základe tohto údaju možno odhadnúť, že od pracujúcich v silových zložkách by bolo možné vybrať v systéme OB v roku 2014 na dani a odvodoch spolu 373 mil. eur. Druhú skupinu tvorí tá časť živnostníkov, ktorá dnes nemá povinnosť byť prihlásená v SP (zahŕňa slobodné povolania a samostatne hospodáriacich roľníkov). Pripúšťame, že od nich by Sulík dokázal v roku 2014 vybrať ďalších 182 mil. eur. I tak však vychádza, že Sulík očakával od pracujúcich o 3,153 mld. eur väčšie príjmy, ako vyplýva z mikrodát.

Prepočet dopadov zavedenia odvodového bonusu na príjmy verejných financií (2014)
Prepočet dopadov zavedenia odvodového bonusu na príjmy verejných financií (2014) (zdroj: Publikácia o OB, prepočty INEKO)

Upozorňujeme, že tento údaj nemožno stotožňovať s celkovým dopadom zavedenia OB, keďže celkový dopad by bol závislý aj od ďalších položiek (napr. DPH), ale i tak vypovedá o tom, že naozaj existuje významný rozdiel medzi vstupnými údajmi v Sulíkovom modeli a dátami, ktoré máme k dispozícii my. Napokon, tento rozdiel možno zreteľne vidieť aj vtedy, keď spočítame celkovú sumu VZ na platenie úrazového poistenia za všetkých pracujúcich.

Kým z údajov, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že za rok 2014 bola celková suma VZ 19,510 mld. eur, Sulík udáva ako celkový ročný hrubý príjem pracujúcich sumu 27,338 mld. eur. Takáto diskrepancia nie je možná, v našich dátach oproti Sulíkovým chýbajú iba silové zložky (ktoré mali za rok 2014 súčet VZ zhruba 733 mil. eur) a „zvyšné skupinky živnostníkov“ (248 mil. eur). Okrem týchto rozdielov by sa mali tieto sumy rovnať, keďže zjednodušene povedané, sa jedná o sumu hrubých miezd.

Ak by Sulíkov súčet bol správny, mal by podľa jeho údajov výber úrazového poistenia v roku 2014 teoreticky dosiahnuť aspoň 211 mil. eur (0,8 % z 27,338 – 0,733 – 0,248 mld. eur). A podľa „našich“ údajov 147 mil. eur.

Samozrejme, skutočnosť musí byť o niečo nižšia, keďže efektivita výberu nedosahuje 100 %. Podľa štatistík SP bol výber iba 142 mil. eur, čo je veľmi ďaleko od hodnoty, ktorú možno očakávať na základe Sulíkom využitých dát.

Prepočet po najnovšej korekcii reformy

Pre úplnosť dodávame, že na základe kritiky došlo k pokusu tento prepočet korigovať. Nedávno (začiatok júla 2017) prišla SaS s aktualizáciou prepočtu dopadov OB na základe novších dát za rok 2016. Tento prepočet okrem iného ráta so zrušením horného VZ pri výpočte zdravotného odvodu a pripúšťa zvýšenie sadzby zdravotného odvodu na 10 %. Neregistrujeme však, že by bolo zverejnené oficiálne znenie aktualizácie OB, a preto sa k zachyteným informáciám vyjadrujeme zatiaľ stručnejšie (v čase zverejnenia tohto blogu sme mali k dispozícii iba informácie dostupné v blogu Petra Cmoreja a v prezentácii z tlačovej konferencie).

Podľa tejto prezentácie Sulík po novom ráta s tým, že by v roku 2016 vybral od skupín zamestnanci (SP) + silové zložky + všetky SZČO + dohodári na dani a odvodoch spolu 13,486 mld. eur (pri sadzbe zdravotného odvodu 9 %, bez stropu). To je tá časť príjmov, ktorú dokážeme verifikovať.

Ak konfrontujeme s výpočtom na základe mikrodát (za rok 2016) aj tento Sulíkov prepočet, získame odhad, že v skutočnosti by na dani a odvodoch od súčasných poistencov SP vybral za rok 2016 iba 11,361 mld. eur. Po pripočítaní silových zložiek (396 mil. eur) a zvyšných „skupiniek“ (195 mil. eur) sa dostaneme na odhad príjmov od vyššie uvedených skupín pracujúcich na úrovni 11,952 mld. eur.

A ak navyše aj zoberieme do úvahy zdravotný odvod so sadzbou 10 % (bez stropu), bude to 12,277 mld. eur (11,671 + 0,406 + 0,200). Stále tak bude chýbať 1,209 mld. eur oproti Sulíkovým očakávaniam (údaj pre rok 2016).

Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov sa domnievame, že pri pôvodnom (a aj pri novšom) výpočte dopadu OB na VF neboli použité správne vstupné údaje, a preto Sulíkove výpočty makrodopadov nevedú k správnemu zhodnoteniu nákladov reformy. Autorom reformy preto odporúčame, aby si od Ministerstva financií SR vyžiadali presné mikrodáta o príjmoch všetkých pracujúcich v SR a dopady prepočítali nanovo.

Doplňujúce informácie k údajom o VZ:

Údaje nám poskytlo na základe infozákona Ministerstvo financií SR (Inštitút finančnej politiky), ich pôvodným zdrojom je SP. Pokrývajú všetkých poistencov v SR, ktorí boli v sledovanom období (od januára 2015 po december 2016) prihlásení v SP.

Je z nich zrejmé, aký VZ na platenie úrazového poistenia mali jednotliví poistenci, pričom pre každého poistenca vidieť, aký presne VZ dosiahol na základe pracovnej zmluvy, aký na základe dohôd a aký z titulu samostatnej zárobkovej činnosti, a to za každý mesiac zvlášť.

Výhodou údajov o úrazovom poistení je, že platby do tohto fondu nepodliehajú maximálnemu VZ – ak teda niekto má (a prizná) veľmi vysoký príjem, tieto údaje to zachytia. Pri drvivej väčšine zamestnancov a dohodárov teda možno dosť presne spočítať ich cenu práce, čistú mzdu a to, koľko odviedli na odvodoch a dani z príjmu.

Naopak, nevýhodou je, že z platenia do tohto fondu existujú niektoré výnimky. Prispievať nemusia napr. pracujúci v silových zložkách. Navyše, k databáze, ktorú máme k dispozícii, nie sú pripojené žiadne doplňujúce údaje, nevieme teda o daných poistencoch napr. ich vek, pohlavie či počet detí. V rámci niektorých častí výpočtu bolo potrebné pristúpiť k čiastkovým aproximáciám.

Matej Tunega

spolupracovník INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu