Po rokoch poklesu mestá vlani zvýšili svoj dlh

Autor: INEKO | 26.10.2016 o 15:11 | (upravené 7.2.2017 o 21:46) Karma článku: 8,30 | Prečítané:  3459x

Najväčším skokanom v raste dlhu bol v roku 2015 magistrát mesta Košíc, dlhy však stúpli aj Bratislave

Upozornenie: Blog a analýzu sme aktualizovali 28.10.2016 o 17:00. Oprava sa týka údajov za mesto Brezno, ktoré pôvodne vykázalo Ministerstvu financií SR (MF SR) nesprávne údaje o výške svojho dlhu. Podľa týchto údajov, ktoré ďalej MF SR poskytlo nám, vychádzalo Brezno ako druhé najzadlženejšie mesto z 50 najväčších miest v SR s dlhom na úrovni 52,8 %. Na základe upozornenia od zástupcu mesta Brezno sme pristúpili k dodatočnej oprave údajov, po ktorej dlh mesta predstavuje 28,5 %. Všetky zmeny vyplývajúce z úpravy výšky dlhu Brezna sme premietli do tejto aktualizácie blogu. Druhá aktualizácia prebehla 10.1.2017 o 23:50. Oprava sa týkala údajov za mesto Trenčín, za ktoré nám MF SR pôvodne poskytlo nesprávne údaje o výške dlhu za rok 2014. Podľa týchto údajov vychádzal Trenčín ako mesto s druhým najvyšším nárastom dlhu za rok 2015 spomedzi 50 najväčších miest v SR. Na základe upozornenia od zástupkyne mesta Trenčín sme pristúpili k dodatočnej oprave údajov, po ktorej platí, že dlh Trenčína nenarástol medzi rokmi 2014 a 2015. Všetky zmeny vyplývajúce z úpravy výšky dlhu Trenčína sme premietli do tejto aktualizácie blogu. Ospravedlňujeme sa za nesprávnosť pôvodnej informácie (napriek tomu, že sa nejednalo o chybu pri našich prepočtoch, ale chybu v údajoch od MF SR).

Najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku je naďalej Žilina, aj keď jej dlh medziročne klesol. Ku koncu roka 2015 sa dostal na úroveň 54,7 % ročných bežných príjmov, kým rok predtým dosahoval až 59,7 %.

Druhým najzadlženejším mestom bol ku koncu roka 2015 Lučenec (medziročný nárast dlhu z 23,5 % na 49,6 %), na tretej priečke sa umiestnil Trenčín (nárast z 32,5 % na 44,0 %). Obe mestá sú zároveň najväčšími skokanmi v medziročnom raste dlhu. Druhým najzadlženejším mestom bol ku koncu roka 2015 Lučenec (medziročný nárast dlhu z 23,5 % na 49,6 %), na tretej priečke sa umiestnil Púchov. Lučenec bol zároveň najväčším skokanom v medziročnom raste dlhu. Všetky ostatné veľké mestá mali dlh menší ako 43 % svojich ročných príjmov.

Dlh medziročne narástol aj v prípade Bratislavy a Košíc. V Bratislave stúpol z 36,8 % na 39,9 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, pričom dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval ku koncu roka 2015 až 57,7 %. Štatistiku na 39,9 % vylepšuje započítanie prevažne nižších dlhov mestských častí. Košiciam k tomu istému dátumu narástol celkový dlh z 20,2 % na 30,4 % (magistrát 34,4 %).

Podľa zákona by dlh samospráv nemal prekročiť 60 %, v opačnom prípade si už samospráva nesmie zobrať ďalší úver. Pozitívom je, že aktuálne žiadne spomedzi najväčších miest na Slovensku v takejto situácii nie je. Po zreteľnom znižovaní zadlženia v rokoch 2011 až 2014 však došlo k čiastočnému zvratu – 50 najväčších miest v priemere zvýšilo svoje zadlženie, a to z 25,9 % na 28,3 % svojich bežných príjmov.

Aktuálne hodnotenie finančného zdravia

Celkovo dokázali počas roku 2015 najviac svoje hospodárenie vylepšiť Nové Zámky, Púchov a Dunajská Streda – tieto mestá dokázali najviac zvýšiť skóre finančného zdravia podľa metodiky INEKO (hodnotí sa na škále 0 až 6; vyššia hodnota je lepšia).

Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: znížiť celkový dlh mesta, dosiahnuť nižšie náklady spojené s obsluhou dlhu (dlhová služba), minimalizovať záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, zlepšiť bilanciu bežného a kapitálového účtu a tiež okamžitú likviditu.

Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Lučenca, Považskej Bystrice a Prievidze. Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedenej tabuľke.

Tab. 1: Zoznam miest ktoré za rok 2015 najviac zvýšili/znížili svoje finančné zdravie

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Poznámka: Pre korektnosť je potrebné dodať, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie v porovnaní s mestom, ktoré už dobré finančné zdravie malo – také mesto má menšiu možnosť ďalej zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré predtým malo zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky. V rebríčku skokanov sa preto na prvých miestach skôr umiestňujú prevažne mestá, ktoré boli v predchádzajúcom roku v horšom stave a dokázali sa zlepšiť a na posledných miestach najmä mestá, ktoré mali v roku 2014 vyššie známky finančného zdravia. Červená farba textu v tabuľke signalizuje prekročenie zákonného kritéria na hospodárenie.

Všetky najväčšie mestá na Slovensku dosiahli v roku 2015 kladnú bilanciu bežného účtu, a teda nemajú problém s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov (prebytok za 50 najväčších miest spoločne dosiahol +9,6 %). Čo najvyšší prebytok vytvorený na bežnom účte je výhodou – mesto môže tieto prostriedky využiť napr. na investície (kapitálové výdavky), či na zníženie dlhu.

Keď zoberieme do úvahy aj príjmy a výdavky kapitálových účtov miest a utvoríme tak súhrnnú základnú bilanciu, ukáže sa, že súčet bežných a kapitálových príjmov 50 najväčších miest v roku 2015 ešte stále prevýšil súčet bežných a kapitálových výdavkov týchto miest, no už iba o 1,7 %.

Až 15 miest malo ku koncu roka 2015 aspoň jeden záväzok neuhradený 60 a viac dní po lehote splatnosti, hoci väčšina z nich iba v minimálnom objeme (t.j. v celkovej výške menšej ako 0,5 % bežných príjmov z predchádzajúceho roka). I tak však týchto 15 miest naplnilo jednu z dvoch podmienok na zavedenie ozdravného režimu. Druhý limit týkajúci sa záväzkov, podľa ktorého celková výška záväzkov po lehote splatnosti nesmie prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok, neprekročilo žiadne mesto spomedzi 50 najväčších miest (výnimkou je iba mestská časť Bratislava – Devín). Zákon je formulovaný tak, že povinnosť zaviesť ozdravný režim majú tie samosprávy, ktoré porušia obe kritériá zároveň. Takýto stav nebol ku koncu roka 2015 dosiahnutý ani v jednom z posudzovaných miest, práve okrem mestskej časti Bratislava – Devín, ktorá je, v súlade s pravidlami, už viac ako 10 rokov v nútenej správe.

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia obcí či VÚC. Samosprávy (napr. mestá) môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto). Naopak, ak je skóre nižšie ako 3, mesto má problém s finančnou stabilitou a pravdepodobne aj s plnením zákonných kritérií.

Tab. 2: Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2015)

Poznámka: Červená farba signalizuje prekročenie zákonného kritéria na hospodárenie

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje MF SR zhodujú s údajmi, ktoré mestá vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť.

Vyššie skóre ako 5 získalo celkovo 16 z 50 hodnotených miest. Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou a prideľujeme im známku „výborné finančné zdravie“. Na vedúce priečky patria Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Dubnica nad Váhom a Kežmarok.

Až 23 miest dosiahlo skóre medzi 4 a 5, radia sa tak medzi relatívne finančne stabilné mestá (dobré finančné zdravie). Zvyšných 11 miest získalo síce skóre nad 3, no iba tesne – to signalizuje ich nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti (dostatočné finančné zdravie). Na koniec tejto skupiny patria Senica (skóre 3,24) a Bratislava so skóre 3,51.

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách a obciach v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://www.hospodarenieobci.sk, ktorý INEKO prevádzkuje v spolupráci so spoločnosťou PosAm, spol. s r. o. v záujme oboznámiť občanov s hospodárením a finančnou stabilitou obcí, miest a vyšších územných celkov.

Na portál sme aktuálne doplnili údaje o hospodárení za rok 2015, vďaka čomu sa odteraz nachádzajú na portáli údaje za obdobie rokov 2006 až 2015. Údaje je možné prehľadne zobrazovať v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností priamo od príslušnej obce či VÚC.

Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia 50 najväčších miest.

Údaje o hospodárení všetkých 138 miest na Slovensku si môžete stiahnuť tu.

Matej Tunega

analytik spolupracujúci s INEKO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.


Už ste čítali?