Školy nefungujú v súlade s potrebami trhu. Ani výrobcovia mobilov.

Autor: INEKO | 27.6.2014 o 14:18 | (upravené 27.6.2014 o 15:19) Karma článku: 4,42 | Prečítané:  821x

Toto si, zdá sa, myslí u nás drvivá väčšina ľudí: Máme veľa škôl. Máme na nich veľa študentov, najmä na vysokých školách. Študenti sú prekvalifikovaní ale aj podkvalifikovaní. Naučili sa to, čo vôbec potrebovať nebudú a málo toho, čo potrebovať budú. Ich štúdium je často zbytočné  a nakoniec o nich trh práce aj tak záujem nemá. A ak aj áno, tak vysokoškoláci idú pod cenu, vytláčajú z pracovných pozícií stredoškolákov, tí potom prácu nedostanú. Absolventi vysokých (ale aj stredných) škôl často vyštudujú niečo iné, než to, čo v živote robia. Vyhodené peniaze. No a ešte toto je dôležité: Niektorí zamestnávatelia darmo hľadajú kvalifikovaných absolventov ochotných pracovať za ponúkanú mzdu. Aj celé roky! Už by sa s tým konečne malo niečo urobiť.

Mnohí ale možno nenamietnu ani voči tomuto:

Mobilov sa vyrába priveľa. Niektorí ich majú aj štyri. Sú „prekvalifikované“ ale aj „podkvalifikované“, obyčajný človek nevyužíva ani desatinu ich možností, ale aby do nich výrobcovia dali batériu s poriadnou výdržou, tak to nie. „Nadkvalifikovaných“ mobilov  je už tak veľa, že sa musia predávať so zľavou a tým vytláčajú z trhu mobily s nižšou výbavou, teda primeranejšou potrebám zákazníka. Mnohí ľudia si kupujú mobily, ktorých vybavenie vôbec nepotrebujú. Vyhodené peniaze. No a toto je tiež dôležité: Niektorí zákazníci darmo hľadajú mobil podľa vlastných predstáv za zodpovedajúcu cenu. Aj celé roky! Už by sa s tým malo niečo robiť.

Na trhu s mobilmi akceptujeme súťaž

Nesúlad medzi ponukou a potrebami existuje na každom trhu, nielen na trhu práce. Rozhodujúce je, aký systém preferujeme na minimalizáciu tohto nesúladu. Na trhu s mobilmi súťažia ich producenti. Aby súťaž fungovala dobre, musia byť (okrem iného) o nich dostupné pravdivé údaje. Zákazníci si aj na ich základe vyberú produkty, ktoré sú v najvyššom súlade s ich potrebami, tým vyšlú signál (a peniaze) najlepším firmám o tom, že môžu svoju produkciu zvýšiť. Firmy, u ktorých bol nesúlad medzi produkciou a potrebami trhu najvyšší, dostanú signál, že musia znížiť ponuku, alebo pouvažovať o inej aktivite. Nuž a ten, kto výrobu zaplatil, investor, si stráži návratnosť ním vložených investícií. Ak je návratnosť slušná, znamená to, že jeho firma ponúka výrobky, ktoré sú v slušnom súlade s potrebami trhu. Ak prerobil alebo zarobil málo, musí sa snažiť súlad zvýšiť, prípadne investovať inam. Investor nemá spoľahlivejšie informácie o súlade ponuky a dopytu na trhu jeho firmy, než návratnosť investícií.

Alternatívou k tomuto mechanizmu by bolo centrálne určiť koľko a ako vybavených mobilov treba vyrobiť, kto aký mobil potrebuje a aký mobil a kedy dostane. Zdá sa, že už ani evolúcia neverí, že takýto systém funguje lepšie.

Ako je to v školstve

Každý príklad pokrivkáva. Skúsme sa však pozrieť, ako by súťažný a centralizovaný prístup dokázali zvyšovať súlad medzi stredným a vysokým školstvom na jednej strane a potrebami trhu práce a zamestnávateľov na strane druhej.

Môžeme ísť cestou súťaže...

Už dnes existuje súťaž medzi strednými a vysokými školami o to, ktoré dosiahnu lepšie výsledky, nižšiu nezamestnanosť absolventov či ich vyššie platy. Mohla by byť efektívnejšia, ak by boli dostupnejšie informácie o vzdelávacích výsledkoch, o nezamestnanosti, mzdách absolventov. Žiaci, študenti a rodičia si aj na ich základe vyberú školy, ktoré im najviac vyhovujú. Vyšlú tým signál (a štátne alebo vlastné peniaze) najlepším školám o tom, že môžu svoje vzdelávacie aktivity rozšíriť.

Školy, u ktorých bol nesúlad medzi „produkciou“ a potrebami trhu práce najvyšší, dostanú signál, že musia znížiť ponuku, alebo pouvažovať o inej aktivite. Nuž a ten, kto vzdelávanie zaplatil, investor (u nás prevažne štát, ale aj neštátny zriaďovateľ či rodina) si má strážiť návratnosť jeho vložených investícií. Ak je návratnosť slušná, znamená to, že školstvo či škola ponúka absolventov, ktorí sú v slušnom súlade s potrebami trhu. Ak prerobil alebo zarobil málo, musí niečo zmeniť, prípadne investovať inam. Napríklad drahé verejné školy s veľmi vysokou absolventskou mierou nezamestnanosti a nízkymi platmi absolventov by mali prísť o časť či všetky verejné zdroje. (Mimochodom, Slovensko má návratnosť investícií do stredného aj vysokého školstva v OECD nadpriemerne vysokú).

Pri „súťažnom zosúlaďovaní“ treba tiež dávať pozor na to, aby ministerstvo školstva finančne cez normatívy nedeformovalo súťaž medzi školami, nepodporovalo tie, ktoré majú najslabšie výsledky na úkor tých najlepších (čo sa deje a má diať ešte viac).

... alebo cestou centrálneho plánovania

Druhou možnosťou zosúlaďovania ponuky škôl a potrieb trhu práce (u nás momentálne vládou preferovanou) je snaha o centrálne určenie počtu študentov pre jednotlivé vzdelávacie cesty a odbory na základe dohody ministra a vybraných zamestnávateľov, prípadne škôl.

Centralistická alternatíva dotiahnutá do konca by znamenala, že minister by mal povedať, koľko absolventov budeme potrebovať o 20 rokov celkovo, koľko z nich by malo byť politológov a koľko právnikov, ktoré školy ich majú pripraviť a koľkí by mali ostať nevzdelaní. Minister by mal tiež nariadiť, aby každý robil to, čo vyštudoval, aby zamestnávatelia dostali presne toľko a tak kvalifikovaných ľudí, koľko a akých si za ponúkanú mzdu želajú dostať, mal by zakázať prácu absolventa vysokej školy na mieste absolventa strednej školy (a teda samozrejme určiť, či má mať napríklad redaktor krajských novín vysokú alebo strednú školu). Potom by to všetko mal aj skontrolovať.

Aj na trhu práce pomôže lepšiemu prepojeniu ponuky s dopytom čo najmenej deformovaná súťaž a, dobré informácie.

Eugen Jurzyca, INEKO

Autor pôsobil v rokoch 2010 až 2012 ako minister školstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Dankovi poškodilo bozkávanie výložiek, za premiéra ho už väčšina nechce

Kým v decembri bol podľa agentúry Focus Andrej Danko favoritom na budúceho premiéra, dnes jeho akceptácia u ľudí výrazne klesla.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.


Už ste čítali?