Začnime pozitívami
U Dušana Čaploviča treba pozitívne hodnotiť vytvorenie Systémovej rady a posilnenie analytických kapacít rezortu, súčasne však dodávam, že jedno aj druhé využil iba minimálne. Prínosom je aj prvá (a ostatná) Správa o stave školstva pripravená za Dušana Čaploviča, ktorá má slušnú úroveň.
Kde boli hlavné rezervy
Momentálne sú pre kvalitu vzdelávania kľúčové rozhodnutia o financovaní škôl. Dnes sú robené najmä na základe odhadov nákladov, ale aj intuície a „expertných“ názorov. Menej na základe tvrdých dát o výsledkoch škôl a ich analýz. Minister Čaplovič dáva prednosť názorom (záujmových) skupín pred analýzami objektívnych dát. Príkladom môže byť deklarovaná podpora takzvaným perspektívnym stredoškolským odborom, aj keď oficiálne údaje jasne preukazovali, že ide o odbory s mimoriadne vysokou absolventskou mierou nezamestnanosti.
Strategicky dôležitou otvorenou otázkou nášho školstva je aj to, do akej miery má o vzdelávaní rozhodovať žiak, študent a rodič, a do akej miery štát. Súčasný minister zastáva pozície štátu na úkor žiakov, študentov a ich rodičov napríklad snahou o návrat k systému tzv. spádových škôl či ukončením zverejňovania nástupných platov absolventov vysokých škôl, ktoré pomáhalo študentom a ich rodičom lepšie sa zorientovať v ponuke škôl, odlíšiť slabé od kvalitných. Minister tiež plánuje znížiť normatív pre súkromné školy, a to bez toho, aby sa oprel o spoľahlivé dáta, ktorých získanie by mu trvalo niekoľko týždňov.
Pre nového ministra
Ak sa zrealizuje medializovaná zmena ministra, ten nový by podľa mňa mal vo svojich rozhodnutiach zohľadňovať viac objektívne dáta a ich analýzy, osobitne analýzy návratnosti verejných investícií do školstva a jeho súčastí. Ilustrácia: Podľa „v kolektíve“ a vo vláde obľúbeného tvrdenia by naše vysoké školy mali pripravovať viac technikov a menej sociológov. Toto by ale bolo možné tvrdiť, iba keby ministerstvo pokračovalo v rátaní, koľko dostane štát z tisícky eur investovaných do štúdia sociológa z jeho celoživotných zvýšených odvodov a daní a porovnalo to s rovnakým výpočtom u technika.
Prípadný nový minister by sa mal viac spoliehať na to, že informovaný rodič a študent si vyberú kvalitnejšiu školu, a že kvalitné údaje mu v tom pomôžu viac než Akreditačná komisia či školská inšpekcia. Mal by rozbehnúť pripravené Testovanie 5, ktoré umožní rozlíšiť, ktoré základné školy sú najslabšie a pomôcť im napríklad stážami učiteľov z najlepších škôl. Mal by spojiť databázy Testovania 9 a výsledkov maturít, dostal by tak lepší obraz o kvalite stredných škôl a tu (na rozdiel od základných škôl) by mal pomôcť finančne tým efektívnejším. Výsledky by mal sprístupniť školám, rodičom a študentom. Rovnako u vysokých škôl by mal finančne viac zvýhodniť tie, ktoré vykazujú lepšiu uplatniteľnosť absolventov v praxi.
Opätovné získanie a zverejnenie informácií o platoch a nezamestnanosti absolventov vysokých škôl by mohlo byť otázkou týždňov. Pridať by mal dáta aj za stredné školy. Prípadný nový minister by tiež mal pracovať na vysvetľovaní toho, aký dopad na budúcnosť žiakov a študentov má výška platu učiteľov.Mal by sa pokúsiť vyjednať v Bruseli možnosť prispievať na platy učiteľov vo väčšej miere priamo z eurofondov. A hlavne, prognóza Európskej komisie o udržateľnosti našich verejných financií ukazuje jasne, že do roku 2020 podiel výdavkov na vzdelávanie na hrubom domácom produkte u nás nenarastie, ale poklesne. Treba teda brať do úvahy, že ak chceme zlepšovať kvalitu vzdelávania, musíme to urobiť najmä zvýšením jeho efektívnosti.
Eugen Jurzyca
Autor pôsobil v rokoch 2010 až 2012 ako minister školstva.
