Najvyšší dlh mali ku koncu roka 2015 v trenčianskom kraji (44 % bežných príjmov predchádzajúceho roka). V rebríčku podľa zadlženosti nasledujú trnavská (40 %) a bratislavská župa (33 %). Najlepší stav zaznamenali v nitrianskej župe (19 %).
Napriek tomu, že všetky VÚC plnili ku koncu roka 2015 zákonom stanovené kritérium na celkový dlh, zadlženie trenčianskej a trnavskej župy možno považovať za relatívne vysoké – prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy samospráv totiž začína pri zadlžení na úrovni 50 %. Ak je dlh nad touto úrovňou, samospráva musí zdôvodniť výšku dlhu spolu, navrhnúť opatrenia na jeho zníženie a následne túto skutočnosť písomne oznámiť ministerstvu financií.
Jediným zákonným kritériom, s ktorým mali župy problémy, boli záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti. Vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie tohto kritéria mali k 31.12.2015 problémy s jeho splnením až tri z ôsmich žúp. Dve z týchto troch žúp však boli iba malými hriešnikmi, keď zaznamenali relatívne nízke hodnoty (menej ako 0,04 %). Jedná sa o košický a prešovský kraj. Vyššiu hodnotu zaznamenal iba banskobystrický kraj (1,15 %).
Celkovo možno konštatovať, že župy pokračujú v trende z posledných rokov, keď sa im darí zlepšovať výsledky vo väčšine ukazovateľov.
Darí sa im vytvárať a zlepšovať prebytky na svojich bežných účtoch – za rok 2015 boli prebytky vôbec najvyššie za posledných 10 rokov. Vďaka takýmto prebytkom rastie pre župy aj priestor pre zvyšovanie investícií.
Pozitívny vývoj sme zaznamenali aj pri ďalších kľúčových ukazovateľoch. Vďaka tomu dokázali všetky župy s výnimkou jednej zvýšiť svoje ohodnotenie finančného zdravia. Nepodarilo sa to iba prešovskej župe.
Finančné zdravie INEKO vyhodnocuje v záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení samospráv. Popri zákonnom dlhovom kritériu zahŕňa aj dlhovú službu, záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia) či okamžitú likviditu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok).
Vedúcu pozíciu obhájila nitrianska župa, jej hodnotenie stúplo z +5,16 na +5,27. Naďalej je jedinou župou s hodnotením nad +5 (výborné finančné zdravie).
Naopak, najhoršie finančné zdravie má banskobystrická župa, ktorá dosiahla skóre +3,78, čo ju zaraďuje do kategórie dostatočného finančného zdravia, kde hrozí nižšia finančná stabilita a potenciálne problémy do budúcnosti.
Všetky ostatné župy získali hodnotenie od +4 do +5, čo ich radí medzi samosprávy s dobrým finančným zdravím.
Jedinou župou, ktorej za rok 2015 skóre kleslo, bola prešovská župa. V tomto prípade však dodávame, že napriek miernemu zhoršeniu finančného zdravia si táto župa naďalej udržala štvrté najlepšie miesto spomedzi všetkých žúp.
Priemerné skóre za všetky župy narástlo v roku 2015 na +4,30 z hodnoty +4,12 rok predtým (priemerné skóre rástlo už štvrtý rok v rade).
Upozornenie: Nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty).
Tab. 1: Údaje o hospodárení VÚC za rok 2015 a výsledné skóre finančného zdravia
Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO
Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje zhodujú s údajmi, ktoré VÚC vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť. Hodnoty zvýraznené červenou farbou signalizujú prekročenie zákonného kritéria.
Kompletnú analýzu hospodárenia VÚC obsahujúcu aj ďalšie indikátory možno nájsť na webe INEKO (http://www.ineko.sk/file_download/1045). Analýza a portál http://www.hospodarenieobci.sk sú súčasťou projektu „Monitoring hospodárenia miest, obcí a VÚC“. Projekt a portál finančne podporuje spoločnosť PosAm, spol. s r. o.. Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť občanov o finančnej stabilite obcí a VÚC a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie ich hospodárenia.
Matej Tunega
analytik spolupracujúci s INEKO
