Kedy už konečne dobehneme Západ?

Autor: INEKO | 17.8.2016 o 12:33 | Karma článku: 10,18 | Prečítané:  11038x

Najskôr po roku 2030, možno ale nikdy. Závisí to najmä od fungovania demokracie, kvality vzdelávania a dobrého spravovania štátu.

Po páde železnej opony mnohí snívali, že o pár rokov bude výkonnosť našej ekonomiky rovnaká ako v západnej Európe. Doteraz sa tak nestalo. V roku 2015, teda 26 rokov po nástupe demokracie, malo Slovensko HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v pomere k priemeru starých 15 členov EÚ na úrovni 71 %. A to napriek tomu, že sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v postsocialistickej Európe.

Štartovali sme z pomerne nízkej úrovne, ktorá však bola porovnateľná s Poľskom alebo Maďarskom. Ešte v roku 1995 bola naša ekonomika len na úrovni 40 % západnej. V Poľsku to bolo len 36 %, v Maďarsku 43 %, ale v ČR až 66 %.

Za posledných 20 rokov sme teda dobehli Západ o 31 percentuálnych bodov (p.b.), priemerným tempom presne 1,51 percentuálneho bodu za každý rok. Ak by sme si udržali rovnaké tempo, dostali by sme sa na úroveň 100 % za 19 rokov, teda v roku 2035. Boli by sme prví spomedzi štátov V4. Poliaci by pri použití rovnakej metodiky dobehli západ v roku 2043, Česi v roku 2049 a Maďari v roku 2055.

Vypočítajte si na kalkulačke INEKO, kedy dobehneme Západ

Z pohľadu Slovenska vyzerajú tieto čísla ešte lepšie, ak sa pozrieme len na vývoj za posledných 10 rokov. Od roku 2005 totiž Slovensko dobiehalo Západ priemerným tempom až 1,83 percentuálneho bodu ročne, čo bolo približne rovnako ako v Poľsku, ale až dvojnásobne rýchlejšie ako v Maďarsku a ČR. Pri udržaní tohto tempa by sme sa na úroveň starých členov EÚ dostali už o 16 rokov, teda v roku 2032. Poliaci by nás nasledovali v roku 2035, Česi v roku 2042 a Maďari až v roku 2065.

Výpočet sa však pre Slovensko podstatne zhorší, ak sa pozrieme len na obdobie posledných 5 rokov. V tomto období tempo nášho dobiehania kleslo na 0,87 percentuálneho bodu ročne, čo je pomalšie než v Česku a Poľsku a trochu rýchlejšie než v Maďarsku. Moment dostihnutia Západu sa nám pri tomto tempe posúva až na rok 2049. Predstihli by nás Česi už v roku 2036 a tiež Poliaci, ktorých ekonomika by sa vyrovnala západnej v roku 2042. Maďari by nasledovali v roku 2065.

Tab. 1: Priemerné ročné tempo dobiehania štátov V4 a odhadovaný rok dobehnutia priemeru EÚ15 (HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily)

Pri interpretovaní týchto čísel treba mať na pamäti, že sledovanie hrubého domáceho produktu úplne nevypovedá o kvalite života. Preto vznikajú kompozitné rebríčky štátov, ktoré k výkonu ekonomiky pridávajú indikátory opisujúce stav školstva, zdravotníctva, zdravotného stavu obyvateľstva, infraštruktúry či demokracie. Jedným z najznámejších je Human Development Index (HDI), ktorý pravidelne počíta OSN a výsledky zverejňuje tu.

História, samozrejme, nemusí nič vypovedať o budúcnosti. Všetky uvedené čísla sú preto len ilustračné. Ľahko sa môže stať, že naše tempo dobiehania klesne na nulu, ako sa to stalo Slovinsku počas posledných 10 rokov. V takom prípade by sme Západ nedobehli nikdy. Na druhej strane môže rýchlosť konvergencie stúpnuť napríklad na 2,18 p.b. ročne, čo je príklad Rumunska za posledných 10 rokov alebo až na 2,61 p.b. ročne, čo je príklad Litvy za posledných 5 rokov. To by sme Západ dobehli už v nasledujúcej dekáde.

Čo by sme mali robiť, aby sme vyspelý svet dobehli čo najskôr? Tu je niekoľko odporúčaní, ktoré podľa nás hrajú kľúčovú úlohu v krajinách V4, ale v súvislosti s rastom sa o nich príliš nehovorí:

1. Zvýšiť kvalitu demokracie: Vývoj v krajinách V4 ukazuje, že rozvoj demokracie nie je priamočiary. Nástup autoritatívnych a populistických politikov, vplyv oligarchov, stále rozšírená korupcia, oslabovanie nezávislosti médií, súdnej moci a regulačných orgánov sú niektoré z čŕt, ktoré sa v rôznych štátoch V4 prejavujú s rastúcou intenzitou. Ak bude oslabovanie demokracie v regióne V4 pokračovať, skôr či neskôr sa prejaví v pomalšom raste ekonomiky a zastavení dobiehania životnej úrovne vyspelých štátov.

2. Zvýšiť kvalitu vzdelávania: Školy musia byť motivované zvyšovať kvalitu. Dôležitou podmienkou motivácie je pravidelný zber a vyhodnocovanie údajov, ktoré vypovedajú o kvalite jednotlivých škôl a ich študijných programov. Tieto údaje by mali byť verejné, aby rodičia a študenti neboli pri výbere školy odkázaní na prvý dojem alebo ústne podanú skúsenosť. Negatívnym účinkom chýbajúcej motivácie škôl zvyšovať kvalitu je únik mozgov, keď najmä tí najlepší študenti odchádzajú do zahraničia. Školy totiž nie sú motivované ich získať a tí najlepší študenti navyše nie sú motivovaní študovať tam, kde kvalita zaostáva a ani na nej nezáleží.

3. Ozdraviť verejné financie: Verejný dlh Slovenska sa pohybuje nad úrovňou 50 % HDP a deficit verejných financií na úrovni 3 % HDP, kým v ČR dlh klesá k 40 % HDP a deficit sa blíži k nule. Ešte pred krízou v roku 2008 pritom obe krajiny dosahovali v oboch ukazovateľoch takmer identické hodnoty. Porovnanie naznačuje, že ozdravovanie verejných financií je na Slovensku menšou prioritou než v ČR. Zdravé verejné financie sú podmienkou ľahšieho zvládnutia budúcich kríz a tiež dôsledkov starnutia obyvateľstva. K zastaveniu rastu dlhu na Slovensku dochádza najmä vďaka účinku dlhovej brzdy. Ukazuje sa, že je dobré, ak sú pravidlá na stráženie dlhu zakotvené v ústavnom zákone, ktorý sa nedá zmeniť jednoduchou väčšinou v parlamente.

4. Merať efektívnosť štátu: Efektívny štát, ktorý občanom poskytuje kvalitné služby a vysokú „hodnotu za peniaze“, je dôležitým zdrojom prosperity. Kľúčovým predpokladom zvýšenia efektívnosti je jej meranie a zverejňovanie výsledkov tak, aby aj verejnosť tlačila na zvyšovanie kvality a efektívnosti. Štát napríklad môže merať a zverejňovať výsledky škôl, nemocníc, policajných staníc, úradov práce alebo súdov. Môže posudzovať potrebu veľkých investícií a ich alternatív, porovnávať ich prínosy vo vzťahu k vynaloženým peniazom. Analýze efektívnosti by mali podliehať aj regulácie a to ešte pred ich prijímaním a tiež následne po získaní informácií o ich dopadoch. Meranie efektívnosti si vyžaduje prácu s dátami. Štát by mal potrebné dáta pravidelne zbierať a zverejňovať v strojovo spracovateľnej forme.

5. Zvýšiť zamestnanosť: V porovnaní s Nemeckom vykazujú nízku mieru zamestnanosti všetky štáty V4. Priestor na zvýšenie zamestnanosti na Slovensku je najmä vo využívaní práce na čiastočný úväzok a v zapojení ľudí s nízkou kvalifikáciou do trhu práce. Na to je potrebné, aby sa ľuďom oplatilo legálne zamestnať aj pri nízkych príjmoch. V Nemecku tomu výrazne pomohlo zavedenie tzv. „minijobs“ a „midijobs“, kde sú ľudia čiastočne oslobodení od platenia sociálnych odvodov až do určitej výšky zárobku. Pokiaľ sú nízke príjmy zaťažené vysokými odvodmi a čistý príjem je podstatne nižší než cena práce, ktorú je ochotný zaplatiť zamestnávateľ, vzniká silná motivácia pracovať načierno, alebo zostať na sociálnych dávkach.

Tab. 2: Miera zamestnanosti, nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti (v %, 2015)

6. Liberalizovať pracovnú migráciu: Dopyt po pracovných migrantoch zo strany zamestnávateľov na Slovensku rastie, čoho dôkazom je nárast počtu pracujúcich zo zahraničia ako aj nárast počtu voľných pracovných miest. V dôsledku starnutia obyvateľstva sa dá predpokladať, že tento trend bude pokračovať. V záujme dlhodobého rastu je väčšia otvorenosť voči pracujúcim z tretích krajín. S cieľom minimalizovať riziká by malo ísť najmä o kvalifikovaných ľudí a v prípade nižšej kvalifikácie, ak o dané miesta domáci nemajú záujem, aj o ľudí z kultúrne blízkych štátov. Pri výbere imigrantov môže Slovensko zaviesť elektronický bodový systém či iné metódy využívané vyspelými štátmi. Efektívnym spôsobom imigrácie je tiež príchod zahraničných študentov na vysoké školy.

7. Podporovať reformy na Ukrajine: Na Ukrajine sa dejú historické zmeny. Po revolúcii na Majdane začiatkom roku 2014 bol zvrhnutý autoritatívny prezident Viktor Janukovyč a pod tlakom verejnosti aj medzinárodných inštitúcií, osobitne Medzinárodného menového fondu, sa začali posilňovať demokratické inštitúcie a stabilizovať ekonomika. Najväčšou výzvou je boj proti korupcii a prelomenie „železného zákona oligarchie“. Bez širokej koalície reformných a demokratických síl sa to nepodarí. Demokratizácia a prosperita Ukrajiny by mala byť pre V4 prioritou. Ak sa bude dariť nášmu východnému susedovi, bude sa lepšie dariť aj nám. Odovzdaním vlastných skúseností z transformácie a podporou demokratizácie Ukrajiny by sme v konečnom dôsledku podporili stabilitu a rast vlastných ekonomík.

Peter Goliaš

riaditeľ INEKO

Celý článok s podrobnejším popisom zdrojov rastu nájdete tu.

Článok vznikol v rámci projektu „Skryté zdroje ekonomického rastu v krajinách V4 a na Ukrajine“, ktorý INEKO realizoval spolu s partnermi z uvedených krajín v rokoch 2014-16. Projekt finančne podporil Medzinárodný vyšehradský fond.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Kremeľ nechce byť zodpovedný za tragédiu nad Ukrajinou, ale je

Umiernení Rusi budú krajinu obhajovať tým, že povstalci konali z vlastného popudu. Nezmenia však fakt, že Rusko ich vyzbrojilo.

DOMOV

Po tlaku verejnosti zrušili extrémistom ďalší koncert

Po Krátkom procese skončil aj Ondrej Ďurica.

TECH

Obišli zákony, aby počali dieťa troch rodičov

Abrahim je dieťa, ktoré má v sebe DNA troch ľudí.


Už ste čítali?