Diaľničné PPP projekty obchádzajú dlhovú brzdu

Autor: INEKO | 19.2.2016 o 8:37 (upravené 19.2.2016 o 10:59) | Karma článku: 11.47 | Prečítané  6058-krát

Ak by vláda prevzala garancie za cudzie zdroje v projekte D4/R7, mohla by len na lacnejšom financovaní ušetriť najmenej 100 miliónov eur (v súčasnej hodnote; nominálne až 140 miliónov eur).

Rozbiehať diaľničné PPP projekty je pre politikov veľkým lákadlom. Podľa aktuálnych pravidiel  Eurostatu totiž záväzky z nich nemusia byť zapísané v bilancii verejného sektora, a teda v čase výstavby nezvyšujú deficit ani verejný dlh. Pritom záväzky v skutočnosti vznikajú a často na desaťročia zmenšujú manévrovací priestor budúcich vlád. Nadlho tak obmedzia možné výdavky na iné priority.

Netýka sa to len diaľničných, ale všetkých PPP projektov, ktoré negenerujú dostatočné príjmy na krytie dlhodobých splátok. Napríklad v čerstvo schválenom projekte obchvatu Bratislavy D4/R7 výnosy z mýta inkasovaného od nákladných prepravcov nezaplatia ani desatinu nákladov, väčšina splátok zostane na pleciach daňových poplatníkov. Štát totiž musí záväzky splácať bez ohľadu na to, ako budú nové úseky vyťažené a koľko za ich prejazd zaplatia užívatelia.

PPP projekty tak umožňujú obchádzať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, napríklad dlhovú brzdu. Inými slovami, vytvárajú skrytý dlh. Záväzky vstupujú do dlhu až v čase splátok koncesionárovi. Vláda teda môže investovať bez toho, aby sa účtovne zvýšil verejný dlh, čím si necháva dočasne väčší priestor na míňanie (napríklad aj na neefektívne nákupy, dotácie či ľúbivé sociálne balíčky). Na úkor budúcich vlád, ktorým prenechá nesplatené záväzky nad rámec priznaného dlhu.

Rizikom je, ak politici s argumentom, že teraz nemáme peniaze, rozbehnú sériu PPP projektov a neúmerne zaťažia budúce generácie. Bez toho, aby povedali, kde nájdeme tie peniaze v čase, keď bude treba splácať a keď rozpočtu navyše priťaží aj starnutie populácie.

O správnosti metodiky Eurostatu sa diskutuje už celé roky, v minulosti ju kvôli obchádzaniu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti kritizoval napríklad aj Medzinárodný menový fond. Nad dôsledným dodržiavaním pravidiel však zatiaľ víťazí chuť investovať.

Na Slovensku sme zatiaľ realizovali jeden veľký diaľničný PPP projekt – výstavbu rýchlostnej cesty R1. Skrytý dlh z neho je na úrovni 2,7 % HDP. Znaky PPP projektu nesie aj zavedenie mýtneho systému na diaľniciach, kde sú zostávajúce záväzky zhruba na úrovni 0,4 % HDP. Aktuálne vláda odobrila PPP projekt na výstavbu diaľničného obchvatu Bratislavy D4 a rýchlostnej cesty R7, kde skrytý dlh dosiahne 1,4 % HDP. Tieto tri projekty spolu vytvárajú skrytý dlh na úrovni približne 4,5 % HDP.

Pre porovnanie, súčasná vláda od roku 2013 znížila verejný dlh o 1,8 % HDP (z 54,6 % HDP v roku 2013 na 52,8 % HDP v roku 2015). Do veľkej miery sa tak stalo vďaka jednorazovým opatreniam vrátane zásahov do druhého dôchodkového piliera, superdividend a privatizácie. Ak by sme k oficiálnym číslam pripočítali skrytý dlh vytvorený uvedenými PPP projektmi, dostaneme sa nad úroveň 57 % HDP, pri ktorej podľa dlhovej brzdy vláda nesmie predložiť Národnej rade SR rozpočet verejnej správy s deficitom.

Problémom nie je iba skrývanie dlhu. Ak sa totiž vláda rozhodne ísť cez PPP projekty, kde financovanie výstavby zabezpečuje súkromník (napr. pomocou úverov od bánk), dochádza k  predraženiu. Súkromník si totiž nedokáže požičať peniaze od bánk podobne lacno ako vláda. Pre ilustráciu, ak by vláda prevzala garancie za cudzie zdroje v projekte D4/R7, mohla by len na lacnejšom financovaní ušetriť najmenej 100 miliónov eur (v súčasnej hodnote; nominálne až 140 miliónov eur). Taká úspora zhruba zodpovedá poklesu úrokov z 2,88 % na 2 %.

Čisto teoreticky, ak by vláda prevzala na svoje plecia celé financovanie (teda vrátane podstatne drahšieho vkladu investora), mohla by úspora dosiahnuť až 200 miliónov eur v súčasnej hodnote (nominálne 260 miliónov eur), čo by zodpovedalo poklesu úrokov z 3,66 % na 2 %. Ide len o teoretickú možnosť, keďže taká výrazná zmena už vzhľadom na ukončenú súťaž podľa všetkého nie je možná.

Vzhľadom na dnešné možnosti vlády požičiavať si lacno na finančných trhoch je dosť možné, že úroky by boli pri štátnych garanciách ešte nižšie a úspora by tak ešte stúpla.

Prečo to vláda nechce urobiť? Pretože po prevzatí garancií by musela projekt podľa pravidiel Eurostatu zapísať do bilancie verejných financií, čo by znamenalo okamžité zvýšenie deficitu aj verejného dlhu. Inými slovami, vláda je ochotná zaplatiť prinajmenšom 100 miliónov eur za to, aby projekt mohol ísť mimo verejnej bilancie, čím môže obísť pravidlá dlhovej brzdy. Ide teda veľmi približne o  cenu, ktorú je vláda ochotná zaplatiť za možnosť skryť dlh, ktorý štátu v tomto projekte vzniká. Očakávali by ste také rozhodovanie od zodpovednej vlády?

Peter Goliaš

riaditeľ INEKO

Blog môžete podporiť na Vybrali.sme.sk.

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a Veľvyslanectva USA v SR.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Tri veľké smartfóny, ktoré sa oplatia (test)

Z vrecka nohavíc vám síce budú vytŕčať, no pohodlne si na nich pozriete aj film. Veľké smartfóny sú stále obľúbené.

ŠPORT

Kvôli Saganovi opustil tím. Kompletne zmení Boru, tvrdí Brit

Po príchod Sagana to už nebude tá istá Bora.

KOMENTÁRE

Vyzliecť! (karikatúry týždňa)

Výber SME z prác karikaturistov po celom svete za posledný týždeň.


Už ste čítali?