reklama

Obchvat dopravu v Bratislave nevyrieši, R7 výrazne pomôže. Pozrite si mapu

Ministerstvo dopravy za mesiac nevyvrátilo žiadne zo zistení INEKO o pochybeniach v príprave PPP projektu obchvatu Bratislavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Pred mesiacom INEKO zverejnilo analýzu, v ktorej poukázalo na viaceré pochybenia v príprave PPP projektu D4/R7. V skratke: Ministerstvo dopravy neoverilo na relevantných dátach, nakoľko diaľničný obchvat odľahčí preťažené cesty v Bratislave. Ani neposúdilo iné dopravné riešenia. Napriek tomu tvrdí, že jediným riešením je vybudovať obchvat. A jedinou možnosťou, ako ho v blízkej dobe financovať, má byť PPP. Údaje o doprave pritom tají. A posúdenie výhodnosti PPP hrubo zmanipulovalo.

Čo vedenie rezortu dopravy zakrýva?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  1. Obchvat Bratislavy odľahčí dopravu v hlavnom meste oveľa menej, ako sa očakáva.

  2. V prípade realizácie formou PPP sa môže projekt D4/R7 predražiť o 50 až 100 %.

Hovoríme o najväčšom projekte, ktorý v tomto volebnom období plánuje zazmluvniť súčasná vláda. Na konci jej mandátu. So záväzkami na ďalších 30 rokov.

Kde sú ciele dopravy za prácou v Bratislave

V reakcii na kritické zistenia INEKO nám ministerstvo odkázalo, že máme svoje názory konfrontovať s vodičmi denne stojacimi v zápchach na Prístavnom moste alebo príjazdových cestách od Šamorína. Nech sa páči. Začneme však doplnením informácií, ktoré im ministerstvo doteraz zamlčuje.

Potreba naliehavého riešenia dopravy sa spája so zápchami, ktoré vznikajú počas dopravnej špičky na začiatku a konci bežnej pracovnej doby. Pozrime sa teda, aké je rozloženie pracovných miest v rámci hlavného mesta – medzi jednotlivé mestské časti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy je najviac, až takmer 63-tisíc obsadených pracovných miest v Starom Meste. Ďalších 59-tisíc je v Ružinove a 22-tisíc v susednom Novom Meste. Dokopy sa v širšom centre koncentruje 145-tisíc pracovných miest, čo je až 59 % z ich celkového počtu v metropole. Aj pracovné miesta v Petržalke (44-tisíc) sa podľa generelu v najväčšej miere koncentrujú v jej severnej časti. Blízko k centru a k diaľnici D1, ďaleko od plánovaného obchvatu D4.

Nasledujúca mapa ilustruje, prečo poloha diaľnice D1 na území hlavného mesta je (a zostane) taká atraktívna a prečo bude veľkým prínosom aj rýchlostná cesta R7. A zároveň ukazuje, ako vzdialený od drvivej väčšiny cieľov dopravy v Bratislave je obchvat tvorený diaľnicou D4.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obchvat je najmä riešením pre tranzitnú dopravu cez hranice metropoly, ktorá však predstavuje najmenšiu časť zaťaženia diaľnice D1 v Bratislave. Sčasti pomôže zdrojovej doprave (vychádzajúcej z Bratislavy), a to najmä v piatok podvečer. Hlavné mesto však potrebuje skôr efektívnejšie a udržateľné uspokojenie každodennej vnútromestskej a cieľovej dopravy (t.j. s cieľom cesty v Bratislave). Tá väčšinu úsekov D4 využije len málo.

Väčšina motoristov nebude obchvat D4 pravidelne využívať. Volajú po ňom dúfajúc, že obchvat budú využívať iní vodiči a tým sa vyprázdni diaľnica D1. To je však ilúzia. Drvivá väčšina pracovných miest v Bratislave je v Starom Meste, Ružinove, v severnej časti Petržalky a v Novom Meste. Kto z Trnavy, Pezinka či Senca bude jazdiť do práce v týchto častiach po D4-ke cez Jarovce? Obzvlášť keď mestské komunikácie v centre i mosty cez Dunaj zostanú preťažené, a teda ani pri využití obchvatu sa cestujúci dopravnej zápche v meste nevyhnú. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V skutočnosti D1 v Bratislave zostane preplnená, obchvat výrazne pomôže len v situáciách, keď D1-ka v meste úplne skolabuje (pri dopravných nehodách). To je málo na projekt za miliardy eur.

Zrejme preto ministerstvo vytrvalo odmieta zverejniť, o koľko klesne zaťaženie D1 po dostavbe D4. Neuvedomilo si však, že z údajov v štúdii uskutočniteľnosti sa to dá vypočítať: Obchvat odľahčí najviac preťažený Prístavný most iba o 13 %, ostatné úseky D1 o málo viac. Ministerstvo tento neuspokojivý výsledok doteraz nespochybnilo. Napriek tomu, že od júna má k dispozícii nový dopravný model.

Ministerstvo nevyvrátilo žiadne zo zistení INEKO

Dve desiatky pochybení v príprave projektu PPP D4/R7, na ktoré sme analýzou INEKO pred mesiacom upozornili, by v dobre spravovanej krajine projekt diskvalifikovali. Na Slovensku (zatiaľ) pokračuje, už tento piatok (13. novembra) majú uchádzači podať záväzné ponuky. Pritom za štyri týždne ministerstvo dopravy zo zistených vád a chýb nevyvrátilo ani jedinú.

Naše zistenia boli vecné, odborne zdôvodnené. Reakcie ministerstva? Ak nepočítame obvinenia z politického útoku pred parlamentnými voľbami a im podobné, vecné reakcie sme nezaznamenali.

Pardon, jedna vecná námietka predsa zaznela. Nespochybňuje naše zistenia o chybách ministerstva či poradcu, ale náš konštruktívny návrh: Stavať bezodkladne zo zdrojov štátneho rozpočtu prvé dva úseky rýchlostnej cesty R7 a ostatné úseky až keď sa preukáže, že doprave významne pomôžu. Prečo to navrhujeme? Pretože R7 od Bratislavy po Dunajskú Lužnú veľmi efektívne rieši už existujúce potreby. Naopak väčšina úsekov D4 získa väčšie opodstatnenie, až keď (ak) sa začnú napĺňať ambiciózne zámery developerov v jej okolí. Zatiaľ sú v nedohľadne. Nie náhodou pomer prínosov k nákladom prvých dvoch úsekov R7 výrazne prevyšuje ostatné úseky z navrhovaného balíka.

„Postaviť úseky R7 a sprístupniť ich verejnosti bez súčasného otvorenia D4 a prepojenia D4 a R7 mimoúrovňovou križovatkou Ketelec ešte zhorší situáciu na aktuálne kolabujúcom Prístavnom moste,“ vyhlásil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. „Z technického hľadiska ide o nesystémové riešenie, a preto nemá zmysel. Fakticky by sa tak nič nezmenilo, iba by ľudia nestáli v zápchach v Dunajskej Lužnej či Rovinke, ale na diaľnici a Bajkalskej ulici (kde by sa vytvoril dopravný lievik),“ tvrdí vedenie rezortu dopravy ústami svojho hovorcu.

Pozornejší čitateľ by sa spýtal: To ministerstvo tvrdí, že zápchy v Dunajskej Lužnej, Rovinke i Podunajských Biskupiciach zostanú až do roku 2020, keďže vtedy najskôr môžu byť hotové úseky D4?

Toto tvrdenie by sme samozrejme radi (a s chuťou) vyvrátili na dátach z projektovej dokumentácie. Žiaľ, ministerstvo nám ich už pol roka odmieta sprístupniť. Doteraz nezverejnilo ani výsledky z dopravného modelu, ktorý má k dispozícii od júna. Napriek tomu vieme vyššie uvedené tvrdenie ministerstva vyvrátiť, len zatajované čísla musíme nahradiť menej praktickým a o čosi dlhším textom. Reflektuje aj konzultácie s dopravnými inžiniermi.

Poďme si teda vysvetliť, čo spôsobí R7, ak nebude v rovnakom čase hotový aj obchvat (mimochodom, nebude, ani keby sa začali stavať naraz, pretože úseky R7 sa dajú postaviť rýchlejšie ako náročnejšia D4).

R7 Prístavnému mostu nepriťaží, úsek D1 pred ním odľahčí

Doprava prichádzajúca do hlavného mesta z juhovýchodu po ceste I/63 sa medzi Šamorínom a Dunajskou Lužnou odkloní na novú R7. Čím výrazne odbremení nielen obce pred Bratislavou, ale aj celú radiálu (od Ulice Svornosti, cez Popradskú až po Gagarinovu ulicu), ktorá spája s centrom mesta mestské časti Podunajské Biskupice, Vrakuňa a časť Ružinova. Zefektívni sa tým ich obsluha mestskou hromadnou dopravou, ktorá už nebude naberať veľké meškanie v zápchach na doteraz extrémne preťaženej ceste do centra.

Ako R7 pri jej realizácii v predstihu pred D4 ovplyvní diaľnicu D1? Vozidlá smerujúce do širšieho centra Bratislavy (Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto) sa diaľnici úplne vyhnú. Nateraz využívaný úsek D1 od križovatky Ružinov po križovatku Prievoz (cca 2,5 km) nebudú potrebovať, pretože na Bajkalskú alebo Prístavnú ulicu ich privedie priamo R7. Odľahčí sa tým druhý najzaťaženejší úsek diaľnice D1, na ktorom sa v ostatných rokoch počty vozidiel už približujú tým, ktoré prechádzajú po Prístavnom moste (cca 100-tisíc vozidiel v pracovných dňoch). Dlhší z dvoch úsekov D1 (Ružinov – Prievoz), ktoré dnes tvoria dopravný lievik, sa teda odľahčí.

Menšia časť vozidiel smerujúca do Petržalky alebo ďalej na západ bude D1 využívať naďalej, avšak až od križovatky Prievoz (pod Prístavným mostom). Tá samozrejme nezostane v súčasnej podobe, ktorá už dávno nevyhovuje. V rámci výstavby prvého úseku R7 sa táto križovatka kompletne prebuduje tak, že zabezpečí bezkolízne prepojenie všetkých smerov. Nie je teda jasné, ako by R7 mohla zhoršiť situáciu na Prístavnom moste.

Nanajvýš sa dá uvažovať s tým, že nová rýchlostná cesta zláka viac ľudí cestovať autom. No iba do tých častí mesta, kde ich R7 privedie bez dopravných zápch. Aj z prípadného nárastu individuálnej dopravy tak bude väčšina smerovať do Starého Mesta a Ružinova, ktoré napojí najlepšie. Práve tam sa koncentruje výrazne najviac pracovných miest. A ďalšie tam v nasledujúcich piatich rokoch pribudnú – najviac developerských projektov sa realizuje alebo čoskoro chystá v časti Nivy, na rozhraní Starého Mesta a Ružinova.

Záver: Realizácia dvoch úsekov R7 v predstihu pred diaľnicou D4 nemá ako zhoršiť zaťaženie Prístavného mosta.

Bajkalskú ulicu sama R7 zaťaží menej ako spolu s D4

Pozrime sa teraz, ako R7 ovplyvní zaťaženie Bajkalskej ulice. To sa zvýši na cca 500-metrovom úseku medzi pripojením dopravy z D1 pri Prístavnom moste a prvou križovatkou s Prievozskou ulicou. O tú časť dopravy, ktorá z R7 bude smerovať do mestskej časti Nové Mesto alebo západných častí Ružinova. V súčasnosti sa táto časť dopravy na Bajkalskú ulicu pripája až za touto križovatkou.

Podstatne významnejšia záťaž navyše by mohla na Bajkalskú ulicu po R7 prísť z diaľnice D4. Ak by sa naplnila ambícia ministerstva, že časť vodičov preťažené vstupy do Bratislavy z D1 (z východu) obíde po obchvate a využijú menej zaťažené radiály z juhu.

Ak ministerstvo má dopravnú analýzu, podľa ktorej súčasná kapacita Bajkalskej ulice takúto dodatočnú záťaž nezvládne, malo to riešiť. Ako? Spolu s mestom zabezpečiť projektovú prípravu zvýšenia kapacity najviac exponovaných úsekov a križovatiek na Bajkalskej ulici. Nič také sa však doteraz nepripravuje. Sú teda dve možnosti:

  1. Buď sú tvrdenia ministerstva o lieviku a zápchach na Bajkalskej ulici po realizácii R7 účelové a nepodložené.

  2. Alebo ide o reálnu hrozbu, ktorú však ministerstvo ani mesto neriešia. V takomto prípade ministerstvo nechtiac samo prezradilo ďalší vážny dôvod, pre ktorý výstavbu D4 netreba urýchľovať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému predpokladáme, že sama R7 významne nezmení zaťaženie väčšiny Bajkalskej ulice. Rozhodne však odporúčame overiť oba scenáre (s R7 + D4, iba s R7) na dopravnom modeli ministerstva i dopravnom modeli mesta. A výsledky bezodkladne zverejniť. Či to posúdené už bolo, nevieme, keďže ministerstvo už pol roka opakovane odmieta sprístupniť dopravno-inžinierske podklady k jednotlivým úsekom projektu D4/R7.

Odhadujeme, že bude potrebná rekonštrukcia (rozšírenie) cca 500 metrového úseku medzi napojením dopravy z/na D1 a napojením z/na Prievozskú ulicu. Žiaľ, táto neveľká investícia – banálna v porovnaní s nákladmi na R7 či D4, ale potenciálne dôležitá pre dosiahnutie prínosov z nich – sa zatiaľ nepripravuje.

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup je súčasťou projektu Zvyšovanie transparentnosti v aktuálnych PPP projektoch a dopravných tendroch, ktorý finančne podporil Fond pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis. Analýzu transparentnosti, súťaživosti a možného predraženia najväčších aktuálnych PPP projektov pripravujeme aj s podporou Zastúpenia Nadácie Konrada Adenauera na Slovensku.

Blog môžete podporiť na Vybrali.sme.sk.

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu