reklama

Aj napriek pomoci štátu má naďalej najvyšší dlh Žilina

Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu roka 2014 Čadca, na treťom mieste je Púchov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Podarilo sa jej síce medziročne znížiť dlh z 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov (a vďaka tomu začať spĺňať zákonné kritérium týkajúce sa zadlženosti), no za toto zlepšenie mesto do veľkej miery vďačí kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré Žiline schválila Vláda SR.

Druhým najzadlženejším mestom bola ku koncu roka 2014 Čadca (48,3 %), na treťom mieste je Púchov (48,1 %). Všetky ostatné veľké mestá mali dlh menší ako 40 % svojich ročných príjmov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Celkovo dokázali počas roku 2014 najviac svoje hospodárenie vylepšiť Žilina, Bánovce nad Bebravou či Lučenec – tieto mestá dokázali najviac zvýšiť skóre finančného zdravia podľa metodiky INEKO (hodnotí sa na škále 0 až 6; vyššia hodnota je lepšia).

Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: znížiť celkový dlh mesta, dosiahnuť nižšie náklady spojené s obsluhou dlhu (dlhová služba), minimalizovať záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, zlepšiť bilanciu bežného a kapitálového účtu a tiež okamžitú likviditu.

Práve v tejto súvislosti je potrebné brať do úvahy, že zlepšenie pozície Žiliny súvisí s odpustením časti dlhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie Humenného, Nitry a Rimavskej Soboty. Zoznam miest s najväčším kladným či záporným posunom možno nájsť, spolu s vybranými údajmi o hospodárení, v nižšie uvedenej tabuľke.

Tab. 1: Zoznam miest ktoré za rok 2014 najviac zvýšili/znížili svoje finančné zdravie

Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2014)
Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2014) (zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO)

Poznámka: Červená farba signalizuje prekročenie zákonného kritéria na hospodárenie
Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Pre korektnosť je potrebné dodať, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie oproti mestu, ktoré už malo dobré finančné zdravie – také mesto má menšiu možnosť zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré malo zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky. V rebríčku skokanov sa preto na prvých miestach skôr umiestňujú mestá, ktoré boli v predchádzajúcom roku v horšom stave a dokázali sa zlepšiť a na posledných miestach najmä mestá, ktoré mali v roku 2013 vyššie známky finančného zdravia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhodnotenie vývoja jednotlivých ukazovateľov za rok 2014

Ak sa pozrieme na 50 najväčších miest ako celok, platí že v priemere za uplynulý rok dokázali zlepšiť svoje hospodárenie. Zlepšenie pravdepodobne súvisí jednak s tlakom vlády, ktorá prenáša časť potrebného konsolidačného úsilia na plecia samospráv, ale aj s lepším informovaním verejnosti o hospodárení miest.

Zároveň však platí, že po zreteľnom zlepšovaní hospodárenia miest a obcí na Slovensku medzi rokmi 2010 až 2013 došlo prvýkrát k čiastočnému zvratu – 50 najväčších miest síce hospodárilo v roku 2014 s prebytkom a dokázali opäť znížiť svoje zadlženie, no už nie tak výrazne ako v predchádzajúcich rokoch. To platí nielen pre 50 najväčších miest, ale aj pre všetky samosprávy spolu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto mierne spomalenie pri zlepšovaní hospodárenia pravdepodobne zrejme súvisí so skutočnosťou, že koncom roka 2014 sa konali komunálne voľby, a teda rok 2014 možno označiť ako volebný, s menšou tendenciou správať sa čo najviac hospodárne. Je možné očakávať, že konsolidačné úsilie bude počnúc rokom 2015 opäť pokračovať.

Čo sa týka plnenia zákonných kritérií, v roku 2014 neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne spomedzi 50 najväčších miest – na hrane bola iba Žilina (59,7 %). Pri dlhovej službe prekročilo zákonom stanovenú hranicu 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka jedine mesto Šaľa. Podľa zákona by teda nemala mať možnosť prijať ďalšie úvery v súčasnosti práve iba Šaľa.

Tab. 2: Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2014)

Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2014)
Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2014) (zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO)

Poznámka: Červená farba signalizuje prekročenie zákonného kritéria na hospodárenie
Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO
Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje MF SR zhodujú s údajmi, ktoré mestá vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť.

Až 17 miest malo k 31.12.2014 aspoň 1 záväzok neuhradený 60 a viac dní po lehote splatnosti, hoci väčšina z nich iba v minimálnom objeme (t.j. v celkovej výške menšej ako 0,5 % bežných príjmov z predchádzajúceho roka). I tak však týchto 17 miest naplnilo jednu z dvoch podmienok na zavedenie ozdravného režimu. Druhý limit týkajúci sa záväzkov, podľa ktorého celková výška záväzkov po lehote splatnosti nesmie prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok, neprekročilo žiadne mesto spomedzi 50 najväčších miest. Zákon je formulovaný tak, že povinnosť zaviesť ozdravný režim majú tie samosprávy, ktoré porušia obe kritériá zároveň. Takýto stav nebol ku koncu roka 2014 dosiahnutý v ani jednom z posudzovaných miest.

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia obcí či VÚC. Samosprávy (napr. mestá) môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok pre mesto). Naopak, ak je skóre nižšie ako 3, mesto má problém s finančnou stabilitou a pravdepodobne aj s plnením zákonných kritérií.

Vyššie skóre ako 5 získalo celkovo 14 z 50 hodnotených miest. Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou. Na vedúce priečky patria Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Hlohovec, Topoľčany či Poprad. Až 21 miest dosiahlo skóre medzi 4 a 5, radia sa tak medzi relatívne finančne stabilné mestá. Zvyšných 15 miest získalo síce skóre nad 3, no iba tesne, čo signalizuje ich nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti. Na koniec tejto skupiny patria Nové Zámky (skóre 3,06), ale aj Bratislava so skóre 3,65.

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách a obciach v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://obce.ineko.sk, ktorý INEKO prevádzkuje v záujme oboznámiť občanov s hospodárením a finančnou stabilitou obcí, miest a vyšších územných celkov. Keďže sme ukončili aktualizáciu portálu, v rámci ktorej boli doplnené údaje za rok 2014, údaje sa odteraz nachádzajú na portáli za obdobie rokov 2006 až 2014 a je možné si ich prehľadne zobraziť v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Upozornenie: V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty), alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery (dlhodobé zmluvy, na základe ktorých investície financuje súkromný subjekt a samospráva sa ich zaväzuje postupne splácať – ide o obdobu PPP projektov). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností ako aj o PPP projektoch a dodávateľských úveroch priamo od príslušnej obce či VÚC.

Portál je súčasťou projektu „Monitoring hospodárenia miest, obcí a VÚC“, ktorý v roku 2015 finančne podporili Nadácia ESET, PosAm, spol. s r. o. a Veľvyslanectvo USA na Slovensku. Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť občanov o finančnej stabilite obcí (VÚC) a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie ich hospodárenia.

Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite analýzu hospodárenia 50 najväčších miest.

Matej Tunega

analytik spolupracujúci s INEKO

Blog môžete podporiť na Vybrali.sme.sk.

INEKO

INEKO

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  42x

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu