Finančné zdravie najviac zlepšili v Trenčíne, zhoršili v Nových Zámkoch

Autor: INEKO | 3.10.2014 o 9:46 | Karma článku: 7,00 | Prečítané:  2732x

Pred blížiacimi sa komunálnymi voľbami môže voličom pri rozhodovaní pomôcť pohľad na to, ako sa v aktuálnom volebnom období zmenilo finančné zdravie ich mesta. Inštitút INEKO preto pripravil rebríčky miest podľa zmeny finančného zdravia a kľúčových ukazovateľov hospodárenia medzi rokmi 2010 a 2013.

Ak sa pozrieme na 50 najväčších miest, najviac dokázali vylepšiť svoje hospodárenie Trenčín, Trebišov či Lučenec. Tieto mestá dokázali v sledovanom období zvýšiť skóre finančného zdravia podľa metodiky INEKO o viac ako 1 bod (na škále 0 až 6). Znamená to, že dokázali podstatne zlepšiť všetky alebo veľkú časť z nasledovných ukazovateľov: celkový dlh mesta, dlhová služba, záväzky viac ako 60 dní po splatnosti, bilancia bežného a kapitálového účtu a okamžitá likvidita.

Naproti tomu najviac sa zhoršilo finančné zdravie Nových Zámkov (o 1,02 bodu), Banskej Bystrice (o 0,48 bodu) a Považskej Bystrice (o 0,43 bodu).

Pre korektnosť treba dodať, že ľahšie možno zlepšiť hospodárenie mesta, ktoré predtým hospodárilo horšie oproti mestu, ktoré už malo dobré finančné zdravie – také mesto má podstatne nižšiu možnosť zlepšiť svoju známku o rovnakú hodnotu ako mesto, ktoré malo zlú známku. To isté platí aj naopak, čiže je ľahšie zhoršiť finančné zdravie mesta, ktoré malo v minulosti vysoké známky. V rebríčku skokanov sa preto na prvých miestach umiestňujú najmä mestá, ktoré boli v roku 2010 v horšom stave a dokázali sa zlepšiť a na posledných miestach najmä mestá, ktoré mali v roku 2010 vyššie známky finančného zdravia.

Zoznam miest ktoré v rokoch 2010 až 2013 najviac zvýšili/znížili svoje finančné zdravie

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

V priemere najväčšie mestá za uvedené obdobie podstatne zlepšili svoje hospodárenie. Súvisí to jednak s horšou východiskovou pozíciou, keďže hospodárenie samospráv v roku 2010 bolo negatívne poznamenané prebiehajúcou finančnou krízou, kvôli ktorej klesli príjmy samospráv. Zlepšenie do roku 2013 môže súvisieť s tlakom vlád, ktoré prenášali časť potrebného šetrenia (konsolidácie verejných financií) na plecia samospráv, ale aj s lepším informovaním verejnosti o hospodárení miest.

Tieto a podobné informácie o všetkých mestách a obciach v SR si môžete vyhľadať na našom portáli venujúcom sa hospodáreniu samospráv na Slovensku – http://obce.ineko.sk, ktorý INEKO prevádzkuje v záujme oboznámiť občanov s hospodárením a finančnou stabilitou obcí, miest a vyšších územných celkov.

Na konci septembra 2014 sme ukončili aktualizáciu portálu, v rámci ktorej boli doplnené údaje za rok 2013. Údaje sa tak odteraz nachádzajú na portáli za obdobie rokov 2006 až 2013 a je možné si ich prehľadne zobraziť v tabuľkovej či grafickej podobe vrátane možnosti porovnávania viacerých obcí a zobrazenia časových radov.

Hlavné výsledky za rok 2013

Po výrazne deficitných rokoch 2009 a 2010 obce v roku 2011 dokázali stabilizovať svoje hospodárenie a v rokoch 2012 a 2013 obrat potvrdili ďalším zlepšením hospodárenia. Priemerná miera zadlženia 50 najväčších miest v SR bola ku koncu roka 2013 na úrovni 28,2 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo v prepočte predstavuje 166 eur na obyvateľa. Ku koncu roka 2012 to bolo 31,0 % (178 €/obyv.).

Ku koncu roka 2013 dosiahla spomedzi 50 najväčších miest najvyšší dlh Žilina (77,1 %), v jej dlhu je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA, ktorý postupne spláca. Druhý najvyšší dlh má Púchov (50,8 %), na nasledujúcich priečkach sa nachádzajú Čadca (46,3 %), Brezno (43,3 %) a Liptovský Mikuláš (41,8 %). Bratislava mala piate najvyššie zadlženie na úrovni 39,1 % – toto zadlženie predstavuje sumárny údaj za magistrát aj všetky mestské časti. Dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval až 56,6 %, no štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí. Košice obsadili dvadsiatu štvrtú pozíciu (24,9 %).

Naopak, najlepšie z pohľadu tohto ukazovateľa obstáli mestá Dubnica nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany a Sereď, ktoré nemali ku koncu roka 2013 žiadny dlh. Minimálny dlh mali aj v Kežmarku (0,8 %) a Poprade (0,9 %).

Mestá každoročne zlepšujú svoje hospodárenie aj z pohľadu bilancie bežného a kapitálového účtu. Bežné príjmy prevýšili výdavky v roku 2013 v priemere o 6,60 % (v roku 2012 prebytok predstavoval 5,74 % a rok predtým 5,37 %). Po započítaní kapitálového účtu sme zaznamenali hodnoty 2013: +3,16 %, 2012: +1,91 % a 2011: +0,63 %. Mestá teda hospodária prebytkovo a z roka na rok ešte stále dokážu tento prebytok zvyšovať.

Komplexný pohľad na hospodárenie samospráv poskytuje skóre finančného zdravia, ktoré zostavujeme na základe vlastnej metodiky a ktoré zahŕňa viaceré kľúčové ukazovatele hospodárenia obcí či VÚC. Samosprávy (napr. mestá) môžu dosahovať skóre na intervale 0 až 6, kde hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé, pričom jeho finančnú stabilitu opisuje práve dosiahnuté skóre (čím kladnejšie skóre, tým lepší výsledok pre mesto). Naopak, ak je skóre nižšie ako 3, mesto má problém s finančnou stabilitou a pravdepodobne aj s plnením zákonných kritérií.

Vyššie skóre ako 5 získalo celkovo 11 z 50 hodnotených miest. Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou. Na vedúce priečky patria Topoľčany, Hlohovec, Poprad, Sereď či Nové Mesto nad Váhom. Až 22 miest dosiahlo skóre medzi 4 a 5, radia sa tak medzi relatívne finančne stabilné mestá. Zvyšných 17 miest získalo síce skóre nad 3, no len tesne, čo signalizuje ich nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy do budúcnosti. Na koniec tejto skupiny patria Nové Zámky (skóre 3,07), ale aj Bratislava so skóre 3,44 a Košice s 3,74.

Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením spomedzi 50 najväčších miest v SR (2013)

Zdroj: Dáta – Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet – INEKO

Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje MF SR zhodujú s údajmi, ktoré mestá vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť.

V prípade sledovania zadlženia samospráv nie je možné vylúčiť, že niektoré obce svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty), alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery (dlhodobé zmluvy, na základe ktorých investície financuje súkromný subjekt a samospráva sa ich zaväzuje postupne splácať – ide o obdobu PPP projektov). Občanom zaujímajúcim sa o komplexné informácie preto odporúčame vypýtať si údaje o dlhoch dcérskych spoločností ako aj o PPP projektoch a dodávateľských úveroch priamo od príslušnej obce či VÚC.

Portál je súčasťou projektu „Monitoring hospodárenia miest, obcí a VÚC“, ktorý finančne podporil Think Tank Fund - Open Society Foundations. Portál finančne podporujú Slovenská sporiteľňa, a. s. a PosAm, spol. s r. o. Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť občanov o finančnej stabilite obcí a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie ich hospodárenia.

Pre viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest si pozrite portál http://obce.ineko.sk, kde nájdete aj úplnú sadu údajov vrátane skóre finančného zdravia pre všetky obce.

Dáta na stiahnutie za 50 najväčších miest nájdete TU.

Matej Tunega

analytik spolupracujúci s INEKO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?