Školy sa veľmi líšia, nie je jedno, kam dáte svoje dieťa

Autor: INEKO | 30.7.2014 o 8:47 (upravené 30.7.2014 o 9:14) | Karma článku: 10.43 | Prečítané  8972-krát

Medzi výsledkami žiakov na jednotlivých základných a stredných školách sú veľké rozdiely. Je pomerne bežné, že niektoré školy dosahujú v metodike INEKO až dvoj či trojnásobne vyššie skóre oproti školám so slabšími výsledkami. Metodika pritom zohľadňuje výsledky žiakov v celonárodných testoch, mimoriadne výsledky žiakov (napríklad v olympiádach) a pri stredných školách aj mieru nezamestnanosti absolventov.

Je pritom zaujímavé, že pri pohľade na výsledky celonárodných testov rozdiely nie sú spôsobené tým, či ide o súkromnú, cirkevnú alebo verejnú školu. Bezprostredne teda nesúvisia s typom zriaďovateľa. Rozdiely prakticky nezávisia ani od dostupných finančných zdrojov, ktoré majú školy k dispozícii na vyučovanie svojich žiakov. Ukazuje to analýza vzťahu medzi dostupnými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami žiakov na základných školách (ZŠ), gymnáziách (GYM) a stredných odborných školách (SOŠ), ktorú pripravilo INEKO.

Kompletné výsledky jednotlivých škôl si pozrite na našom portáli.

Aby sme dosiahli čo najlepšiu porovnateľnosť škôl, analyzovali sme výlučne školy, ktoré nemajú žiadnych žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (u takýchto žiakov možno očakávať v priemere horšie výsledky, za čo nemusí byť zodpovedná škola). Taktiež sme brali do úvahy výlučne tie školy, ktorým INEKO na portáli skoly.ineko.sk prideľuje skóre – tieto školy súčasne spĺňajú viaceré kritériá týkajúce sa dosiahnutej reprezentatívnosti ich výsledkov (dostatočná vzorka žiakov).

Napokon, tieto výsledky sme posudzovali v kontexte finančných zdrojov, ktoré mali školy k dispozícii na výučbu – zarátali sme nielen peniaze pochádzajúce z verejných zdrojov, ale aj prípadné ostatné zdroje školy, ako dary od rodičov či príjmy z podnikania (napr. získané za prenájom priestorov mimo vyučovacieho času).

Výsledok je na prvý pohľad prekvapujúci – žiaci na školách, ktoré majú k dispozícii viac prostriedkov, majú mierne horšie výsledky ako ich konkurenti na školách s priemerne nižšími zdrojmi v prepočte na jedného žiaka. Tento jav sa navyše ukazuje u všetkých sledovaných skupín škôl (ZŠ, GYM aj SOŠ) – viď grafy 1, 2 a 3.

Graf 1 – Výsledky žiakov jednotlivých ZŠ v závislosti od dostupných zdrojov

Poznámka: Každý bod v grafe reprezentuje jednu z viac ako 2 000 ZŠ na Slovensku – v grafe je však zahrnutých iba 205 ZŠ, o ktorých boli dostupné všetky potrebné údaje a ktoré spĺňajú nastavené kritériá reprezentatívnosti výsledkov.

Graf 2 – Výsledky žiakov jednotlivých gymnázií v závislosti od dostupných zdrojov

Poznámka: Každý bod v grafe reprezentuje jedno z 253 gymnázií na Slovensku – v grafe je ich však zahrnutých iba 183, o ktorých boli dostupné všetky potrebné údaje a ktoré spĺňajú nastavené kritériá reprezentatívnosti výsledkov.

Graf 3 – Výsledky žiakov jednotlivých SOŠ v závislosti od dostupných zdrojov

Poznámka: Každý bod v grafe reprezentuje jednu z takmer 500 SOŠ na Slovensku – v grafe je však zahrnutých iba 387 SOŠ, o ktorých boli dostupné všetky potrebné údaje a ktoré spĺňajú nastavené kritériá reprezentatívnosti výsledkov.

Lepšie výsledky žiakov škôl s nižšími zdrojmi pravdepodobne súvisia s faktom, že väčšie školy dosahujú vyššiu efektívnosť. Veľké školy dostávajú na svoju prevádzku okrem mzdového normatívu v prepočte na žiaka menej peňazí ako malé školy – dobrým príkladom je napríklad príspevok na kúrenie, ktorý je nižší po rozpočítaní na väčší počet žiakov. Financovanie škôl je totiž (zjednodušene) nastavené tak, že na položky ako kúrenie dostane škola s dvojnásobným počtom žiakov typicky menej ako dvojnásobok prostriedkov oproti polovične veľkej škole. Výsledkom je, že veľké školy majú v prepočte na jedného žiaka k dispozícii menej prostriedkov. Toto zistenie samo nie je veľmi prekvapivé. Podstatnejšie je, že žiaci väčších škôl zároveň dosahujú lepšie výsledky, a to aj bez ohľadu na dostupné zdroje. Spojenie týchto dvoch faktov poukazuje na to, že dobré výsledky možno dosahovať aj pri relatívne nižších zdrojoch na žiaka a je námetom na sledovanie efektívnosti škôl, osobitne tých menších.

Najpodstatnejším javom viditeľným v grafoch je však veľký rozdiel medzi výsledkami žiakov na jednotlivých školách. Častokrát pri podobných zdrojoch na žiaka možno identifikovať školy s veľmi rozličnými výsledkami svojich žiakov – nie je neobvyklé, že pri rovnakých zdrojoch dosahujú niektoré školy až dvoj či trojnásobné skóre oproti školám s najslabšími výsledkami, a to pri všetkých troch sledovaných kategóriách škôl. Môže to byť nielen veľmi dôležitý faktor pri výbere školy pre svoje dieťa, ale aj cenná informácia pre daňového poplatníka, že na Slovensku je mnoho škôl, ktoré poberajú vysoké zdroje (vysoký normatív) a napriek tomu ich žiaci dosahujú častokrát slabé výsledky (napr. vysokú nezamestnanosť absolventov). Je namieste otázka, či je existencia týchto škôl prospešná a či by nebolo lepšie sa viac inšpirovať školami, ktoré sú na opačnej strane – teda s nadpriemernými výsledkami, a to pri relatívne nízkych zdrojoch. Navyše, bolo by vhodné systém nastaviť tak, aby sa školám „oplatilo“ dosahovať lepšie výsledky – teda začať merať pridanú hodnotu a úspešné školy odmeňovať.

Súkromné školy nie sú horšie ako verejné

Mal by štát podporovať zakladanie súkromných škôl a ich súťaž s verejnými školami? A mal by ich financovať rovnako ako verejné? Tieto otázky boli veľakrát v minulosti zdrojom vášnivých diskusií. Aj nedávno ministerstvo školstva ohlásilo zámer znížiť súkromným školám normatív.

V diskusii proti sebe často stoja dva tábory, kde jeden preferuje skôr centralistický prístup, pevnejšie stanovené osnovy či plánovanie presných počtov otvorených tried vo vybraných špecializáciách a druhý naopak súťaž medzi súkromnými a štátnymi školami, či väčšiu voľnosť pre školu pri určovaní obsahu výučby.

Odporcovia konkurenčného prostredia neraz argumentovali údajne slabšími výsledkami žiakov súkromných škôl a ich obhajcovia zas tým, že tieto výsledky pochádzali často od žiakov externého štúdia, ktorí študujú často popri práci či majú rodinu, a preto od nich možno čakať slabšie výsledky.

Donedávna neboli dostupné štatistiky o výsledkoch žiakov v testovaní T9 či písomnej forme externej časti maturít, ktoré by mohli pomôcť nahradiť niektoré mýty v tejto téme faktami. Počnúc uplynulým školským rokom však boli prvýkrát zverejnené za jednotlivé školy aj výsledky zvlášť za absolventov denného a externého štúdia.

Prvý raz sme tak získali údaje, ktoré nám umožňujú porovnať výsledky žiakov jednotlivých druhov škôl (ZŠ, GYM a SOŠ) podľa ich zriaďovateľa (štát, cirkev či súkromník) očistené o vplyv externistov. Na porovnanie škôl sme zvolili výsledky v T9 a maturitách za školský rok 2013/14 a iba za absolventov denného štúdia, aby bola zabezpečená čo najlepšia porovnateľnosť výsledkov. Do porovnania sme opäť zahrnuli iba školy bez žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré zároveň dosiahli reprezentatívnu vzorku testovaných žiakov. A tu sú výsledky:

Medzi ZŠ sa najlepšie umiestnili školy, ktorých zriaďovateľom je cirkev:

#

Zriaďovateľ

Priemerný zisk (body)

Počet škôl

1.

Cirkev

62,0

41

2.

Súkromník

58,8

4

3.

Štát

58,5

337

 

Pri GYM zas mierne viedli štátne školy:

#

Zriaďovateľ

Priemerný zisk (body)

Počet škôl

1.

Štát

66,1

148

2.

Súkromník

64,7

13

3.

Cirkev

64,1

50

 

Pri SOŠ sme zaznamenali podobné výsledky ako pri ZŠ:

#

Zriaďovateľ

Priemerný zisk (body)

Počet škôl

1.

Cirkev

57,5

2

2.

Súkromník

53,0

12

3.

Štát

52,3

143

Poznámka: uvedené body predstavujú vážený priemer počtu bodov, ktoré žiaci získali zo slovenského jazyka (SJ), matematiky, pri GYM a SOŠ aj anglického jazyka (B1 a B2) a nemeckého jazyka (B1 a B2), a to podľa počtu žiakov testovaných z jednotlivých predmetov; pri školách s vyučovacím jazykom maďarským (VJM) je slovenský jazyk nahradený kombináciou maďarského jazyka a slovenského jazyka a slovenskej literatúry (obdoba SJ pre školy s VJM).

Napriek relatívne menším vzorkám cirkevných a súkromných škôl možno vidieť, že medzi školami nie sú veľké rozdiely v závislosti od zriaďovateľa. Inak povedané, nezdá sa, že by žiaci niektorých škôl dosahovali systematicky horšie výsledky – výsledky sú naopak veľmi podobné.

Tieto dáta teda dosvedčujú, že nie je dôvod báť sa konkurencie v školstve a pri hľadaní optimálnej cesty administrovania siete škôl je vhodné skôr inšpirovať sa v zahraničí, (napr. v krajinách s najlepšími výsledkami v medzinárodných porovnaniach) a pokračovať v spresňovaní metodiky pri meraní výsledkov škôl ako aj v ich zverejňovaní, a nie obmedzovať počty či normatívy súkromných škôl.

 

Matej Tunega

Autor spolupracuje s inštitútom INEKO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

100 najťažších dní premiéra Roberta Fica, vláda sa trápi (100 dní vlády)

Sto dní od vymenovania vlády ukázali, že koalícia má vážne problémy.

DOMOV

Expert ministerstva vnútra na extrémizmus končí

Daniel Milo si podal výpoveď, o dôvodoch mlčí.

TECH

Tieto jedlá boli kedysi nezdravé, dnes ich bežne jeme

Mnohé potraviny v skutočnosti nie sú škodlivé.


Už ste čítali?