Dlhy dvoch žúp sú neďaleko hranice 60 %

Autor: INEKO | 20.9.2013 o 8:00 | (upravené 20.9.2013 o 9:21) Karma článku: 4,60 | Prečítané:  411x

Dlh trnavskej (53,9 %) a trenčianskej (49,2 %) župy je neďaleko od úrovne 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo znamená, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery. Navyše, od roku 2015 bude platiť úprava, podľa ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť aj pokutu vo výške 5 % z dlhu presahujúceho povolenú 60%-tnú hranicu. Zadlženie týchto žúp je varovným signálom, že budú musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie.

V rebríčku vyšších územných celkov (VÚC) podľa zadlženosti nasledujú za Trnavským (53,9 %) a Trenčianskym VÚC (49,2 %) postupne Bratislavský (38,9%), Košický (30,5 %), Žilinský (29,4 %), Nitriansky (27,7 %), Prešovský (26,9 %) a Banskobystrický VÚC (25,1 %). Je potrebné podotknúť, že nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty), alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery.

V záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení žúp sleduje INEKO popri zákonnom dlhovom kritériu aj iné ukazovatele, ktoré vstupujú do hodnotenia celkového finančného zdravia. Spomedzi všetkých VÚC dosiahli v tomto ukazovateli najlepšie ohodnotenie Prešovský (+1,84), Nitriansky (+1,65), Bratislavský (+1,23) a Žilinský VÚC (+1,10). Keďže dosiahli skóre vyššie ako +1, možno ich označiť ako VÚC s dobrým finančným zdravím. Ďalšie 4 VÚC (Košický, Trnavský, Trenčiansky a Banskobystrický) dosiahli síce kladné skóre, no nižšie ako +1, čo ich zaraďuje do kategórie dostatočného finančného zdravia, kde hrozí nižšia finančná stabilita a potenciálne problémy do budúcnosti.

Údaje o hospodárení VÚC za rok 2012 a výsledné skóre finančného zdravia

#

VÚC

Finančné zdravie

Dlh

Dlhová služba

Záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti

Okamžitá likvidita

Základná bilancia

1

Prešovský

+1,84

26,92%

0,21%

0,00%

166%

-1,82%

2

Nitriansky

+1,65

27,68%

2,58%

0,00%

174%

2,29%

3

Bratislavský

+1,23

38,69%

1,49%

0,00%

315%

-3,47%

4

Žilinský

+1,10

29,40%

4,50%

0,06%

173%

2,39%

5

Košický

+0,81

30,46%

1,82%

0,06%

80%

-5,12%

6

Trnavský

+0,53

53,93%

4,04%

0,00%

175%

0,94%

7

Trenčiansky

+0,48

49,19%

3,60%

0,00%

88%

-3,02%

8

Banskobystrický

+0,26

25,07%

2,97%

1,98%

18%

-3,91%


všetky VÚC

+0,77

34,05%

2,58%

0,27%

110%

-1,43%

Upozornenie: INEKO nemôže garantovať, že sa údaje zhodujú s údajmi, ktoré VÚC vykazujú vo vlastnom účtovníctve. INEKO nezodpovedá za ich správnosť. Prípadné rozdiely zisťujeme a snažíme sa odstrániť.

Zdroj: Ministerstvo financií SR; metodika a prepočet: INEKO

V roku 2012 VÚC nemali problémy s plnením zákonného kritéria, podľa ktorého by dlhová služba nemala presiahnuť 25 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Všetky kraje dosiahli hodnoty nižšie ako 5 %.

Vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie zákonného kritéria na záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti mali k 31.12.2012 problémy s jeho splnením až štyri z ôsmich VÚC. Až tri z týchto štyroch VÚC však zaznamenali hodnoty na úrovni medzi 0 % a 0,1 %, čo možno označiť za relatívne nízky podiel, ktorý môže nastať napríklad v dôsledku toho, že VÚC je síce dostatočne solventná, no odmieta uznať oprávnenosť niektorého záväzku. Vyššiu hodnotu zaznamenal iba Banskobystrický VÚC (1,98 %). Ideálne plnia kritérium Bratislavský, Trnavský, Nitriansky a Prešovský VÚC (0,00 %). Trenčiansky VÚC nedosiahol síce úplne nulovú hodnotu, no menšiu ako 0,001 %.

K 31.12.2012 dosiahli vysoké úrovne okamžitej likvidity Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Žilinský a Prešovský VÚC. Kým u posledných štyroch menovaných sa hodnoty pohybovali v rozmedzí 165 až 175 %, v Bratislavskom VÚC to bolo dokonca až 315 %. Uspokojivé hodnoty mali aj Trenčiansky (88 %) a Košický VÚC (80 %). V prípade Banskobystrického VÚC to však bolo iba 18 %. Dosiahnutú hodnotu Banskobystrického VÚC možno interpretovať tak, že by ku koncu roka 2012 dokázali okamžite uhradiť z prostriedkov na svojich finančných účtoch iba menej ako pätinu svojich krátkodobých záväzkov.

V roku 2012 dosiahli takmer všetky VÚC kladnú bilanciu bežného účtu. Najlepšie hodnoty zaznamenali Bratislavský (+6,8 %), Žilinský (+6,5 %) a Trenčiansky VÚC (+5,0 %). Jediným krajom so zápornou bilanciou bežného účtu bol Košický VÚC (-0,6 %) - uvedený schodok však mal v prípade Košického VÚC ojedinelý charakter, a teda sa zdá, že nesignalizuje problém v hospodárení. Bilancia bežného účtu sleduje ako VÚC dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).

Základná bilancia zahŕňa okrem bežného aj kapitálový účet VÚC a ponúka tak širší pohľad na ich hospodárenie. Samosprávy v nej dosahujú typicky horšie výsledky ako v samotnej bilancii bežných účtov. Dôvodom je, že kapitálové výdavky samospráv poväčšine výrazne prevyšujú kapitálové príjmy, a tak kapitálové účty samospráv zvyknú ťahať ich základné bilancie smerom nadol. V roku 2012 dosiahlo kladnú základnú bilanciu tri z ôsmich VÚC, zápornú päť. Kladnú základnú bilanciu dosiahli Žilinský (+2,4 %), Nitriansky (+2,3%) a Trnavský VÚC (+0,9 %). Naopak, najväčší spoločný deficit bežného a kapitálového účtu mali v Košickom VÚC (-5,1 %).

Kompletnú analýzu hospodárenia VÚC, obsahujúcu aj ďalšie indikátory možno nájsť TU. Analýza a portál (www.obce.ineko.sk, v septembri sme zvýšili užívateľský komfort portálu) sú súčasťou projektu „Monitoring hospodárenia miest, obcí a VÚC", ktorý v roku 2013 finančne podporuje Think Tank Fund - Open Society Foundations, Veľvyslanectvo USA na Slovensku a Nadácia ESET. Cieľom projektu je zlepšiť informovanosť občanov o finančnej stabilite obcí a VÚC, a prispieť tak k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie ich hospodárenia.

Matej Tunega

analytik spolupracujúci s INEKO

pošli na vybrali.sme.sk

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?