Znížiť verejný dlh má podľa ministra financií okrem iného aj „zmena fungovania verejnej správy pri poskytovaní služieb z vertikálneho na horizontálny integrovaný model s ohľadom na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovaných služieb spolu so znížením korupcie", „zlučovanie a zefektívnenie prierezových činností", „efektívne využitie alokovaných prostriedkov EÚ" alebo „opatrenia zamerané na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti".
Dokáže odborná či laická verejnosť z týchto formulácií vyčítať, aké konkrétne opatrenia plánuje „financmajster" presadzovať na zníženie verejného dlhu? Sotva. Predsa takmer každý chce svetový mier a čo najefektívnejšie fungovanie verejnej správy. Ale rozhodujúce je, ako, akými konkrétnymi a merateľnými opatreniami sa napríklad k takejto efektívnosti plánujeme dostať. A to v liste ministra financií predsedovi parlamentu chýba. Chýbajú konkrétne kroky.
Slovensko vlani prelomilo prvú dlhovú brzdu, ktorú definuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, keď verejný dlh dosiahol ku koncu vlaňajška 52,1% HDP. Zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovorí: „Ak výška dlhu dosiahne 50% podielu na hrubom domácom produkte (...), ministerstvo financií zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie."
Ide teda o prvú vážnu skúšku funkčnosti dlhovej brzdy a príslušných inštitúcií.
Minister financií Peter Kažimír sa k zákonnej povinnosti postavil tak, že 17. júna zaslal vysvetľujúci list predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. List sme nenašli na webe ministerstva (mimochodom, hlavnou správou na stránke MF SR od pondelka dodnes bolo, že víťazi súťaže School Dance sa predstavia aj v Bruseli) ani na webe Národnej rady SR. S cieľom dozvedieť sa, čo konkrétne minister navrhuje, sme si preto list vypýtali od ministerstva financií a týmto ho ponúkame aj širokej verejnosti, keďže sme presvedčení, že jeho zverejnenie je vo verejnom záujme.
List má štyri strany, z toho na posledných dvoch sa venuje opatreniam na zníženie dlhu. Minister najskôr uvádza, že v najbližších rokoch sa má nárast dlhu spomaľovať vďaka postupnému znižovaniu deficitu verejných financií a zrýchľovaniu hospodárskeho rastu s konštatovaním, že „v roku 2016 by mohlo dôjsť k poklesu na úroveň 55,9 % HDP".
Ďalej list uvádza dve konkrétne opatrenia:
Zmrazenie osobných výdavkov azmrazenie prevádzkových výdavkov na úrovni roka 2013.
Jednorazové opatrenie: Príjem zpredaja núdzových zásob ropy aropných produktov vdôsledku zmeny spôsobu zabezpečenia núdzových zásob ropy.
A na záver informuje: „Nad rámec uvedeného, vláda pri príprave rozpočtu pracuje na ďalších opatreniach, ktoré budú spresnené v priebehu prípravy rozpočtu na roky 2014 až 2016 a ktoré budú zamerané na nasledovné oblasti:
zmena fungovania verejnej správy pri poskytovaní služieb z vertikálneho na horizontálny integrovaný model s ohľadom na zvýšenie dostupnosti a kvality poskytovaných služieb spolu so znížením korupcie
zlučovanie a zefektívnenie prierezových činností za účelom priameho znižovania prevádzkových výdavkov verejnej správy
optimalizácia počtu rozpočtových a príspevkových organizácií s cieľom identifikovania a odstránenia duplicitne vykonávaných činností
verejné obstarávanie tovarov a služieb sa bude realizovať centralizovane na zabezpečenie zlúčených činností potrebných pre chod verejnej správy
organizačné a procesné zmeny vo Finančnej správe SR pri výbere daní a odvodov, s cieľom zjednodušiť komunikáciu s klientmi a zlepšiť výber príjmov verejnej správy aj prostredníctvom účinného odhaľovania daňových a colných podvodov
pri realizácii investičných projektov sa bude vláda zameriavať na efektívne využitie alokovaných prostriedkov EÚ z III. programového obdobia
opatrenia v oblasti zdravotníctva budú zamerané na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti výdavkov na zdravotnú starostlivosť bez ohrozenia dostupnosti a kvality liečby, pričom hlavnými výzvami sú zastavenie zadlžovania zdravotníctva, optimalizácia siete poskytovateľov a lepšia spolupráca so sektorom sociálnych služieb pri komplexnej starostlivosti o starších
prostriedky vynakladané na sociálne dávky predstavujú významnú časť výdavkov štátneho rozpočtu a je potrebné venovať sa zmenám v systéme týchto dávok, kde hlavnou iniciatívou je zvýšiť adresnosť a efektívnosť systému dávok."
Kažimírov list si preštudovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá má strážiť dodržiavanie ústavného zákona. Návrhy na zníženie dlhu vyhodnotila takto: „Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli málo špecifikované, preto nie je možné posúdiť, či dôjde k zníženiu dlhu."
My k tomu dodávame, že podľa nás si minister nesplnil úlohu, ktorú mu uložil zákon. Takto vágne formulované návrhy podľa INEKO nie sú zárukou, že sa verejný dlh Slovenska zníži.
Peter Goliaš, INEKO
Tento článok vznikol aj vďaka podpore z Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis.
