Strážme si stámilióny, ktoré sme požičali Portugalsku

Autor: INEKO | 25.6.2013 o 22:10 | (upravené 25.6.2013 o 22:21) Karma článku: 13,58 | Prečítané:  4153x

Portugalsko škrtá aj zvyšuje dane. Napriek tomu mu verejný dlh stúpol zo 108% HDP v roku 2011 na pravdepodobne neudržateľných 124% HDP v roku 2012.

Zmrazené a zdanené dôchodky, dočasné zrušenie odchodu do predčasného dôchodku, zníženie platov vo verejnej správe o 10%, či predĺženie pracovného týždňa vo verejnej správe z 35 na 40 hodín. Aj to sú výsledky pôsobenia Trojky v Portugalsku, ktoré v rokoch 2011 až 2014 čerpá medzinárodnú pomoc vo výške 78 mld. EUR.

Realitou sú však aj ponechané 13. a 14. dôchodky a platy vo verejnej správe, vyššie dane z príjmu pre firmy aj jednotlivcov (s najvyššou sadzbou až 56,5%), 12-mesačný strop pre výšku odstupného, či nárast verejného dlhu zo 108% HDP v roku 2011 na pravdepodobne neudržateľných 124% HDP v roku 2012.

Prečo by nás to malo zaujímať? Pretože na pomoci Portugalsku sa zúčastňuje aj Slovensko a z pohľadu návratnosti našej „investície" je kľúčové, či a do akej miery sa štáty čerpajúce pomoc podarí ozdraviť. Nejde pritom o malý balík. Ak vezmeme do úvahy náš podiel v dočasnom eurovale (0,99%), podiel na rozpočte EÚ (0,37%) a kvótu Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde (0,18%), naša "pôžička" Portugalsku môže narásť až na 400 mil. EUR. Čo všetko by sme mohli obstarať za túto sumu, si môžete pozrieť napríklad tu.

Portugalsko sa v roku 2011 dostalo na pokraj bankrotu, pred ktorým ho (aspoň zatiaľ) zachránila pomoc tzv. Trojky, teda Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Ešte donedávna Trojka označovala Portugalsko ako príklad vzorového plnenia reformných cieľov. To sa zmenilo v apríli 2013, keď ústavný súd označil za protiústavné plány zrušiť trinásty (v lete), resp. štrnásty (počas Vianoc) plat a dôchodok vo verejnom sektore, ako aj plán znížiť nemocenské dávky a dávky v nezamestnanosti.

V roku 2012 sa tiež prejavil negatívny dopad razantných úspor a zvyšovania daní na ekonomiku. Problémový je najmä pokračujúci rast nezamestnanosti (na 15,9% v roku 2012) a pokles HDP (o 2,7% v roku 2012), čo sa odrazilo na spomínanom zvýšení verejného dlhu aj deficitu verejných financií zo 4,4% HDP v roku 2011 na 6,4% HDP v roku 2012. Hlavne z týchto dôvodov EÚ v roku 2013 Portugalsku spolu s Írskom predĺžila splatnosť pôžičiek zo záchranných mechanizmov o sedem rokov (z 12,5 na 19,5 roka). Predĺženie splatnosti má pomôcť obom krajinám dostať sa na finančné trhy po tom, čo sa ukončí čerpanie pôžičiek zo záchranného balíka (pre Portugalsko k tomu dôjde v máji 2014).

Pozitívami reforiem je najmä pokles primárneho deficitu verejných financií (t.j. po odpočítaní úrokových nákladov) zo 7% HDP v roku 2010 na 0,4% HDP v roku 2011 (hoci v roku 2012 opäť stúpol na 2% HDP) ako aj nárast konkurencieschopnosti pracovnej sily, ktorý vidno v prudkom poklese jednotkových nákladov práce ako aj v raste produktivity práce.

Tu je výber najdôležitejších zmien, ktoré už Portugalsko realizovalo:

Zvyšovanie daní: Základná sadzba DPH stúpla od januára 2011 z 21% na 23%. Portugalsko zvyšuje aj dane z príjmu napriek tomu, že tým spomedzi daňových opatrení najviac spomaľuje rast ekonomiky, čo kritizuje aj OECD. Daň zo zisku firiem stúpla z 26,5% v roku 2010 na 31,5% v roku 2013, pričom daň z dividend stúpla v rovnakom čase z 20% na 28%. Kombinovaná sadzba tak stúpla zo 41,2% v roku 2010 na 50,7% v roku 2013, čím sa Portugalsko zaradilo medzi štáty s najvyšším zdanením podnikateľov vo vyspelom svete. Od 1. januára 2013 stúpli dane z príjmu fyzických osôb. Namiesto siedmich daňových pásiem so sadzbami od 11,5% do 46,5% bolo zavedených päť pásiem so sadzbami od 14,5% do 48%. V pásme s najväčším počtom zamestnancov sadzba stúpla z 24,5% na 28,5%. Okrem základnej sadzby podliehajú vysoké príjmy daňovej prirážke, ktorá bola v roku 2012 vo výške 2,5% pre príjmy nad 153,300 EUR. V roku 2013 platí prirážka 2,5% pre príjmy nad 80-tisíc EUR a 5% pre príjmy nad 250-tisíc EUR. Osobitná daňová prirážka vo výške 3,5% sa uplatňuje aj pre príjem nad minimálnou mzdou. Ľudia s najvyššími príjmami tak platia sadzbu vo výške 56,5% (48%+5%+3,5%).

Reforma trhu práce: Znížila sa ochrana dlhodobých zamestnancov pred prepustením, keď výška odstupného klesla z 30-dňového platu na 20-dňový plat za každý odpracovaný rok a v roku 2013 by mala ďalej klesnúť na 12-dňový plat. Zmena sa týka len zamestnancov, ktorí nastúpili do práce po novembri 2011, títo zamestnanci navyše dostávajú k odstupnému príplatky v závislosti od ich veku. Reforma tiež zaviedla 12-mesačný strop pre výšku odstupného, pred reformou horný strop neexistoval. Maximálna dávka v nezamestnanosti klesla z 1257,66 EUR na 1048,05 EUR, maximálna doba poberania dávky klesla z 38 na 18 mesiacov (minimálna doba ostala 9 mesiacov), pričom dávky v nezamestnanosti vyplácané po šiestich mesiacoch klesli o 10%.

Reforma verejnej správy: Od roku 2011 nebolo možné do štátnej správy prijímať nových zamestnancov, platy v štátnej správe boli obmedzené cez ich progresívne krátenie od roku 2011: o 3,5% pre základný mesačný príjem do 1500 EUR, platy nad 1500 EUR boli krátené až do výšky 10%. Pracovný týždeň vo verejnej správe sa predĺžil z 35 na 40 hodín týždenne.

Reforma dôchodkového systému: Starobné dôchodky nad 250 EUR mesačne sú zmrazené od roku 2011. Dôchodky nad 660 EUR mesačne boli znížené o 10%. Dôchodky od 1350 EUR do 1800 EUR podliehajú „solidárnej dani" 3,5%, ktorá sa pre vyššie dôchodky postupne zvyšuje až na 40%. Nezdaniteľná časť dôchodku sa znížila zo 6,000 EUR na 4,104 EUR ročne. Boli uvedené postihy za odchod do predčasného dôchodku a zvýšené odmeny za neskorý odchod do dôchodku, do roku 2014 bola možnosť odísť do predčasného dôchodku úplne zrušená. V roku 2013 sa zvyšuje dôchodkový vek zo 65 na 66 rokov.

PPP projekty: Portugalsko v minulosti financovalo veľké verejné investície, najmä výstavbu diaľnic, cez tzv. PPP projekty a s podielom cez 10% HDP sa stalo svetovým lídrom v ich využívaní. Hlavnou motiváciou bola snaha obísť verejné financie, čím došlo k skrytému zadlženiu krajiny. Po vypuknutí krízy vláda začala mať problémy so splátkami, nedoplatky dosiahli až 1,9% ku koncu 2012. Pod tlakom Trojky Portugalsko zaradilo viaceré projekty do verejnej bilancie a postupne ich reštrukturalizuje vrátane razantného znižovania splátok.

The PPP Experience in Portugal

Zdroj: OECD, http://www.oecd.org/gov/budgeting/49945426.pdf

Poznámka: Zaujimavé je, že PPP projekty využívali nadpriemerne všetky štáty čerpajúce pomoc z eurovalu.

Privatizácia: Plánovaná privatizácia zahŕňa železničnú dopravu (nákladná doprava v roku 2013), energetiku, banky, leteckú dopravu (už prebehla vo februári 2013), štátnu poštu (v druhej polovici 2013), štátnu vodárenskú spoločnosť a verejnú dopravu v Lisabone a Porte.

Napriek reformám patrí medzi slabiny portugalskej ekonomiky stále málo pružná pracovnoprávna legislatíva a vysoké daňové zaťaženie príjmu z práce. Aj z uvedeného prehľadu je zrejmé, že priestor na ďalšie reformy je veľký. Znižovanie odstupného by sa napríklad nemalo týkať len nových zamestnancov, rezervy sú tiež v skrátení maximálnej výšky odstupného či maximálnej doby poberania dávky v nezamestnanosti, v zrušení 13. a 14. dôchodkov aj platov vo verejnej správe a v znížení priamych daní.

Veľkou slabinou je monitoring ekonomických a sociálnych zmien v Portugalsku, nakoľko zverejnené dokumenty vrátane hodnotiacich správ Európskej komisie nie sú dostatočne podrobné. Uvedený monitoring sme preto museli vyskladať z množstva rozličných zdrojov. Pre verejnosť, od ktorej sa v konečnom dôsledku požadujú peniaze na záchranu zadlžených štátov, je pritom kľúčové, aby mala  prehľad o prebiehajúcich zmenách a aby si tak vedela vytvoriť názor na efektívnosť použitia záchranných zdrojov. Inak sa zvyšuje riziko, že neinformovaná verejnosť v budúcnosti pomoc poskytnúť odmietne a to aj v prípade, že by táto pomoc bola pre Slovensko či iné štáty eurozóny efektívna.

Podrobný popis reformných opatrení realizovaných v Portugalsku a Grécku nájdete tu.

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

Tento článok ako aj podrobný súpis reformných opatrení Portugalska a Grécka boli vytvorené v rámci projektu INEKO s názvom „Dlhová kríza v EÚ - možnosti riešenia a pozícia SR". Cieľom projektu je posilniť odbornosť v diskusii o možnostiach riešenia dlhovej krízy v EÚ a tým pomôcť optimalizovať rozhodnutia SR v tejto oblasti. Projekt je realizovaný vďaka finančnej podpore nadácií Konrad Adenauer StiftungOpen Society Foundations.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

pošli na vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?